Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Juraj Hrabko komentuje podpis dodatku ku Koaličnej zmluve.
Autor Juraj Hrabko
Podpísanie dodatku ku koaličnej dohode znamená vyhlásenie prímeria vo vládnej koalícii. Nie trvalého – do konca volebného obdobia – ale iba dočasného. Na to poukazuje práve skončený spor medzi koaličnými partnermi, presnejšie, jeho priebeh. Vrátane konca, teda podpísania uvedeného dodatku, keďže na začiatku sporu bolo vypovedanie koaličnej dohody predsedom SNS. A. Danko ju najskôr vypovedal a teraz k nej podpísal dodatok.
Zmeny či dodatky v Koaličnej dohode nemusia nikoho veľmi zaujímať ani trápiť. Ide iba o vnútorný mechanizmus vládnej koalície – akési pravidlá v kuchyni – bez akejkoľvek relevancie k ústavným kompetenciám jej jednotlivých aktérov. Inými slovami, čo si vládna trojka do dodatku dala, tam to aj má. Jej to výlučnej jej záležitosť, ako aj to, či ju bude dodržiavať alebo porušovať. Napokon, ani vypovedanie Koaličnej dohody predsedom SNS sa neudialo tak, ako sa podľa nej vypovedať malo.
A tak sa koalícia môže stretávať v pondelok, vo štvrtok alebo aj v sobotu, je to jej vec. Rovnako, ako aj to, či sa budú jej členovia stretávať aj na krajských či okresných úrovniach. Môžu aj na obvodných, či domovníckych, nikto voči tomu nemôže nič relevantné namietať. A najmenej mimovládne strany.
Nedávny spor vo vládnej koalícii sa končí prímerím a už ho nie je naozaj potrebné zdĺhavo rozoberať. Všetko je jasné, aj keď rozdielne interpretované. Možno iba spočítať politické straty. Najväčšie utrpela SNS: Prišla o ministra školstva aj s jeho reformou. Najväčšou aká tu kedy bola, tvrdil P. Plavčan a po jeho demisii možno dodať, že taká reforma tu ešte naozaj nebola.
Straty však utrpela aj celá koalícia, nielen SNS. O stabilite vlády môže premiér R. Fico už iba snívať a slovo zlepenec by mal už radšej prestať používať. Taký predseda vlády, ktorý by za rok a pol podpisoval s koaličnými partnermi dohodu už po tretí raz – najskôr aj s R. Procházkom, potom bez R. Procházku a teraz dodatok – sa ešte na Slovensku nevyskytol. Zostáva totiž faktom, že za rok a pol sa premiérovi R. Ficovi prvá koalícia rozsypala a druhú jeden z jeho koaličných partnerov vypovedal. Žiadne bingo, napriek tomu však môže premiér zatiaľ pokojne spávať. Neexistencia skutočnej alternatívy k jeho vláde, však v konečnom dôsledku škodí aj jemu. Už viditeľne.
Zmeny či dodatky v Koaličnej dohode nemusia nikoho veľmi zaujímať ani trápiť. Ide iba o vnútorný mechanizmus vládnej koalície – akési pravidlá v kuchyni – bez akejkoľvek relevancie k ústavným kompetenciám jej jednotlivých aktérov. Inými slovami, čo si vládna trojka do dodatku dala, tam to aj má. Jej to výlučnej jej záležitosť, ako aj to, či ju bude dodržiavať alebo porušovať. Napokon, ani vypovedanie Koaličnej dohody predsedom SNS sa neudialo tak, ako sa podľa nej vypovedať malo.
A tak sa koalícia môže stretávať v pondelok, vo štvrtok alebo aj v sobotu, je to jej vec. Rovnako, ako aj to, či sa budú jej členovia stretávať aj na krajských či okresných úrovniach. Môžu aj na obvodných, či domovníckych, nikto voči tomu nemôže nič relevantné namietať. A najmenej mimovládne strany.
Nedávny spor vo vládnej koalícii sa končí prímerím a už ho nie je naozaj potrebné zdĺhavo rozoberať. Všetko je jasné, aj keď rozdielne interpretované. Možno iba spočítať politické straty. Najväčšie utrpela SNS: Prišla o ministra školstva aj s jeho reformou. Najväčšou aká tu kedy bola, tvrdil P. Plavčan a po jeho demisii možno dodať, že taká reforma tu ešte naozaj nebola.
Straty však utrpela aj celá koalícia, nielen SNS. O stabilite vlády môže premiér R. Fico už iba snívať a slovo zlepenec by mal už radšej prestať používať. Taký predseda vlády, ktorý by za rok a pol podpisoval s koaličnými partnermi dohodu už po tretí raz – najskôr aj s R. Procházkom, potom bez R. Procházku a teraz dodatok – sa ešte na Slovensku nevyskytol. Zostáva totiž faktom, že za rok a pol sa premiérovi R. Ficovi prvá koalícia rozsypala a druhú jeden z jeho koaličných partnerov vypovedal. Žiadne bingo, napriek tomu však môže premiér zatiaľ pokojne spávať. Neexistencia skutočnej alternatívy k jeho vláde, však v konečnom dôsledku škodí aj jemu. Už viditeľne.
