Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Ak štát poruší práva jedného, poruší práva všetkých, konštatuje v komentári Juraj Hrabko.
Autor Juraj Hrabko
Ak štát poruší práva jedného, poruší práva všetkých.
Oznámenie advokáta M. Paru, že odovzdal na Generálnej prokuratúre sťažnosť voči Úradu špeciálnej prokuratúry, nevzbudila žiadny veľký rozruch. Hoci sa vecne týkala obvinenia M. Kočnera v trestnej veci úkladnej vraždy J. Kuciaka a jeho priateľky, ktorá rozruch v médiách automaticky a neustále vzbudzuje.
Isto, prípade uvedeného oznámenia advokáta nešlo o vynesenie textu zo spisu alebo nejakú „pikošku,“ ale o správu z opačnej strany. Ktorá býva zaznávaná, pretože vec je všetkým tzv. slušným, jasná už vopred. Lenže tu ide – aspoň podľa oznámenia M. Paru – o zlyhanie orgánov činných v trestnom konaní, ktoré ešte môže mať aj ďalekosiahle následky.
Nemôže byť predsa normálne, keď sa advokát nemôže dostať ku spisu svojho klienta, aby si mohol robiť svoju prácu. Aj keď je jeho klientom M. Kočner. Naopak, práve v takýchto, verejnosťou mimoriadne sledovaných prípadoch, by mala byť úcta k zákonom a vyhýbanie sa akýmkoľvek podozreniam z porušenia či zneužitia právomoci zo strany štátnych orgánov rovnako mimoriadna.
Ak advokát nemôže robiť svoju prácu, v tomto prípade vypracovať kvalifikovanú sťažnosť voči vzneseniu obvinenia, pretože mu vyšetrovateľ neumožnil prístup do spisu, nie je zrejme niečo v poriadku. A v poriadku to nebude ani v prípade, keď generálny prokurátor s definitívnou platnosťou rozhodne, že to v poriadku je.
Pachuť, že štát sa bojí advokáta, že štátu nejde o spravodlivosť, ale o rýchlosť, hodenie predpokladaného vinníka davu a preto radšej advokátovi neumožní ani nazrieť do spisu, zostane. Umocnená tým, že podľa samotného dozorového prokurátora prekážka nahliadnutia do spisu už dávnejšie odpadla.
Štát jednoducho nielen má, ale musí postupovať podľa pravidiel, ktoré sám zaviedol a schválil. Sila štátu spočíva práve v tom, že ich rešpektuje, a nie porušuje. Iba v takom prípade môže byť dôveryhodný a najmä spravodlivý.
Povedané jednou vetou: nie je naozaj jedno, či bude M. Kočner vo väzení preto, lebo si to štát želá a vynucuje, alebo preto, lebo bol z viny usvedčený. Podľa pravidiel.
Oznámenie advokáta M. Paru, že odovzdal na Generálnej prokuratúre sťažnosť voči Úradu špeciálnej prokuratúry, nevzbudila žiadny veľký rozruch. Hoci sa vecne týkala obvinenia M. Kočnera v trestnej veci úkladnej vraždy J. Kuciaka a jeho priateľky, ktorá rozruch v médiách automaticky a neustále vzbudzuje.
Isto, prípade uvedeného oznámenia advokáta nešlo o vynesenie textu zo spisu alebo nejakú „pikošku,“ ale o správu z opačnej strany. Ktorá býva zaznávaná, pretože vec je všetkým tzv. slušným, jasná už vopred. Lenže tu ide – aspoň podľa oznámenia M. Paru – o zlyhanie orgánov činných v trestnom konaní, ktoré ešte môže mať aj ďalekosiahle následky.
Nemôže byť predsa normálne, keď sa advokát nemôže dostať ku spisu svojho klienta, aby si mohol robiť svoju prácu. Aj keď je jeho klientom M. Kočner. Naopak, práve v takýchto, verejnosťou mimoriadne sledovaných prípadoch, by mala byť úcta k zákonom a vyhýbanie sa akýmkoľvek podozreniam z porušenia či zneužitia právomoci zo strany štátnych orgánov rovnako mimoriadna.
Ak advokát nemôže robiť svoju prácu, v tomto prípade vypracovať kvalifikovanú sťažnosť voči vzneseniu obvinenia, pretože mu vyšetrovateľ neumožnil prístup do spisu, nie je zrejme niečo v poriadku. A v poriadku to nebude ani v prípade, keď generálny prokurátor s definitívnou platnosťou rozhodne, že to v poriadku je.
Pachuť, že štát sa bojí advokáta, že štátu nejde o spravodlivosť, ale o rýchlosť, hodenie predpokladaného vinníka davu a preto radšej advokátovi neumožní ani nazrieť do spisu, zostane. Umocnená tým, že podľa samotného dozorového prokurátora prekážka nahliadnutia do spisu už dávnejšie odpadla.
Štát jednoducho nielen má, ale musí postupovať podľa pravidiel, ktoré sám zaviedol a schválil. Sila štátu spočíva práve v tom, že ich rešpektuje, a nie porušuje. Iba v takom prípade môže byť dôveryhodný a najmä spravodlivý.
Povedané jednou vetou: nie je naozaj jedno, či bude M. Kočner vo väzení preto, lebo si to štát želá a vynucuje, alebo preto, lebo bol z viny usvedčený. Podľa pravidiel.
