Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
J. Hrabko komentuje vyjadrenia generálneho prokurátora.
Autor Teraz.sk
Zdá sa, že SaS, OĽaNO a Sme rodina-Boris Kollár sa konečne zobudili a oznámili zber podpisov poslancov na podanie návrhu na vyslovenie nedôvery podpredsedníčke vlády a ministerke pôdohospodárstva a rozvoja vidieka G. Matečnej. Ak takýto návrh naozaj aj podajú, pôjde nielen o prvého člena vlády P. Pellegriniho, ktorý bude čeliť návrhu na vyslovenie nedôvery v parlamente, ale hlavne o správny krok.
Nijako inak sa totiž nedá politicky ani vecne reagovať na vyjadrenie generálneho prokurátora J. Čižnára v súvislosti s dianím tak v pôdohospodárstve, ako aj v rozvoji vidieka. „Štát absolútne zlyhal,“ vyhlásil generálny prokurátor a azda si pritom uvedomil, že sa to týka nielen uvedeného rezortu, polície, ale aj prokuratúry, ktorej velí.
Na rane je však oprávnene ako prvý rezort, zosobnený ministerkou G. Matečnou. Povedané slovami generálneho prokurátora, má urobiť v Poľnohospodárskej platobnej agentúre aj v Slovenskom pozemkovom fonde poriadok, lebo je to v týchto inštitúciách „prehnité“ a deje sa to „niekoľko rokov“. J. Čižnár tiež hovoril o spolupodiele štátu na likvidácii malých farmárov, pri násilnostiach na nich páchaných a mnohých iných záležitostiach.
To nie sú nejaké novinárske výmysly, to nie sú reči jedna babka povedala, to nie sú výmysly mimovládnych strán, ktoré chcú škodiť vládnej koalícii a Slovensku ani klebety kofy na trhu: to je vyjadrenie hlavy jedinej kompetentnej štátnej inštitúcie, ktorej úlohou je aj chrániť práva a zákonom chránené záujmy ľudí. Takáto mohutná a verejná obžaloba člena vlády a zlyhania štátu z úst generálneho prokurátora doteraz ešte neodznela a je to jeden z hlavných argumentov, ktorý sa nedá prebiť.
Návrh na vyslovenie nedôvery by mal byť po takejto tvrdej kritike generálneho prokurátora povinnou jazdou mimovládnych parlamentných strán. Do návrhu nepotrebujú písať žiadne dlhé traktáty, stačia vyjadrenia a obvinenia J. Čižnára, pretože sú svojím spôsobom verejnou obžalobou, vznesenou generálnym prokurátorom. Generálny prokurátor to urobiť nemôže a ani nesmie, jeho úloha sa nateraz skončila verejnou obžalobou a prvou odpoveďou by mala byť uvedená politická reakcia.
Samozrejme, aj v tomto prípade platí, že o svojom osude v kresle ministerky rozhodne buď G. Matečná sama alebo parlamentná väčšina hlasovaním. Dve možnosti má aj generálny prokurátor – buď bude iba hovoriť alebo zabezpečí, aby sa ním spomínané nepekné veci dostali aj pred súd.
Nijako inak sa totiž nedá politicky ani vecne reagovať na vyjadrenie generálneho prokurátora J. Čižnára v súvislosti s dianím tak v pôdohospodárstve, ako aj v rozvoji vidieka. „Štát absolútne zlyhal,“ vyhlásil generálny prokurátor a azda si pritom uvedomil, že sa to týka nielen uvedeného rezortu, polície, ale aj prokuratúry, ktorej velí.
Na rane je však oprávnene ako prvý rezort, zosobnený ministerkou G. Matečnou. Povedané slovami generálneho prokurátora, má urobiť v Poľnohospodárskej platobnej agentúre aj v Slovenskom pozemkovom fonde poriadok, lebo je to v týchto inštitúciách „prehnité“ a deje sa to „niekoľko rokov“. J. Čižnár tiež hovoril o spolupodiele štátu na likvidácii malých farmárov, pri násilnostiach na nich páchaných a mnohých iných záležitostiach.
To nie sú nejaké novinárske výmysly, to nie sú reči jedna babka povedala, to nie sú výmysly mimovládnych strán, ktoré chcú škodiť vládnej koalícii a Slovensku ani klebety kofy na trhu: to je vyjadrenie hlavy jedinej kompetentnej štátnej inštitúcie, ktorej úlohou je aj chrániť práva a zákonom chránené záujmy ľudí. Takáto mohutná a verejná obžaloba člena vlády a zlyhania štátu z úst generálneho prokurátora doteraz ešte neodznela a je to jeden z hlavných argumentov, ktorý sa nedá prebiť.
Návrh na vyslovenie nedôvery by mal byť po takejto tvrdej kritike generálneho prokurátora povinnou jazdou mimovládnych parlamentných strán. Do návrhu nepotrebujú písať žiadne dlhé traktáty, stačia vyjadrenia a obvinenia J. Čižnára, pretože sú svojím spôsobom verejnou obžalobou, vznesenou generálnym prokurátorom. Generálny prokurátor to urobiť nemôže a ani nesmie, jeho úloha sa nateraz skončila verejnou obžalobou a prvou odpoveďou by mala byť uvedená politická reakcia.
Samozrejme, aj v tomto prípade platí, že o svojom osude v kresle ministerky rozhodne buď G. Matečná sama alebo parlamentná väčšina hlasovaním. Dve možnosti má aj generálny prokurátor – buď bude iba hovoriť alebo zabezpečí, aby sa ním spomínané nepekné veci dostali aj pred súd.
