Francúzsky prezident Emmanuel Macron predniesol iba dva dni po nemeckých parlamentných voľbách svoj dlho očakávaný prejav o možných reformách Európskej únie. Pokiaľ by sa jeho vízia naplnila, nešlo by o nič menšieho ako o revolúciu únie.

Macron žiada, aby sa okolo eurozóny sformovalo tvrdé integračné jadro EÚ s vlastným rozpočtom, daňami a inštitúciami. Zároveň by mal vzniknúť spoločný fond pre inovácie.

Pre celú úniu potom žiada stanovenie minimálnej a maximálnej úrovne firemných daní, aby nízke korporátne dane neboli niektorými krajinami využívané k takpovediac nekalej konkurencii s krajinami, ktoré im v rámci európskeho rozpočtu prispievajú dotáciami.

Francúzsky prezident navrhol aj celý rad ďalších opatrení ako je vznik celoeurópskej prokuratúry, vytvorenie spoločnej civilnej obrany, spoločného azylového úradu a vytvorenie európskych univerzít. Netajil sa pritom tým, že naďalej preferuje vznik viacrýchlostnej Európy, v ktorej pomalšie krajiny nemajú zdržiavať tie rýchle.

Je jasné, že nie všetky Macronove plány sú v súčasnosti realistické. Najmä výsledky nemeckých volieb budú asi prekážkou v snahách zaistiť podporu Nemecka, pretože ak vznikne v Nemecku koalícia za účasti liberálnych Slobodných, bude kancelárka Merkelová vo vláde radikálne integračné plány Macrona iba ťažko presadzovať.

V českom kontexte sú reakcie na Macronov prejav, ako aj predchádzajúce reakcie na jeho vízie, ktoré zverejnil ešte pred svojim zásadným prejavom, skôr skeptické alebo dokonca posmievačné. Českej republike by pri naplnení jeho vízie hrozilo vážne nebezpečenstvo, že bude odsunutá mimo tvrdé jadro, ale môžeme vraj zostať viac-menej v pokoji, pretože Macron narazí na odpor Nemecka.

Papierová lastovička a lietadlo

Takéto jednoznačné odmietanie Macronových vízií ale možno nie je úplne namieste. Vo svojom prejave prišiel s toľkými novými návrhmi, že si vytvoril pomerne dobrú vyjednávaciu pozíciu pre možné uskutočnenie aspoň niektorých z nich.

Najťažšie bude asi presadiť v súčasnosti ním navrhované reformy eurozóny, pretože by tlačili Nemecko k prevzatiu fiškálnej zodpovednosti za ekonomicky slabšie krajiny EÚ, čomu sa Nemecko zatiaľ bránilo. Lenže pokiaľ by sa začalo vážne diskutovať o jeho ďalších návrhoch – a takáto diskusia sa najskôr spustí – už by to posunulo EÚ k väčšej integrácii.

V európskych zmluvách je pritom zakotvené, že ak sa rozhodne skupina krajín k rýchlejšej integrácii v niektorých oblastiach, je to možné. Je tak celkom isté, že Macronova vízia ako celok nie je len akousi papierovou lastovičkou popísanou prejavmi akéhosi rojka, ako sa ironicky vyjadril jeden český komentátor.

Prinajmenšom z časti jeho návrhov sa môže stať letuschopné lietadlo a my by sme sa mali skôr pýtať, či je Česká republika pripravená do neho nasadnúť alebo zostane spolu s ostatnými takzvanými pomalšími krajinami stáť na zemi.

Nemali by sme podceňovať ešte jeden ďalší zásadný akcept Macronovho vystúpenia: malo mobilizovať. Francúzsky prezident sa pokúsil postaviť do jednej rady s veľkými reformátormi minulosti.

Pritom dobre vie, že aj oni najskôr so svojimi integračnými víziami narážali, ale potom sa z nich niečo aj uskutočnilo. A tiež dobre vie, že v EÚ je po období nevýrazných technokraticky uvažujúcich lídroch dopyt po vizionároch a pohybu vpred.

Ohrňovať nad jeho víziami ako celkom nos, ako sa robí okamžite u nás, je tak možno istým podcenením meniacej sa nálady v Európe, hlavne na jej západe. Západné krajiny úspešne prečkali v niektorých voľbách nápor nacionalistov a vedia, že ich budúci útok je možné najlepšie odraziť tým, že im nedovolia EÚ vykresľovať ako paralyzovaný, akcie neschopný projekt.

Českí politici a komentátori by to mali vziať v úvahu. Macronov prejav nebol iba ďalšou papierovou lastovičkou, ktorý skončí v koši. Nevieme zatiaľ, čo sa z jeho vízie uskutoční, ale nemali by sme pohyb v únii, do čela ktorého sa postavil, podceniť.