Zvolenie Donalda Trumpa do funkcie amerického prezidenta je historickým míľnikom hneď z niekoľkých dôvodov. Tým hlavným je, že Trump prichádza do Bieleho domu bez predchádzajúcich politických skúseností.

Vo volebnej kampani sa rovnako, ako veľa ďalších západných populistov dneška vymedzoval proti politike v tej podobe, ako bola doteraz praktizovaná. Z dlhej, špinavej a vyčerpávajúcej volebnej kampane poznáme mnohé jeho názory, teraz sa však on sám stane súčasťou mohutného politického súkolesia. Je otázne, ako si so systémom, ktorého ostrou kritikou napokon vo voľbách profitoval, poradí.

Jeho vážnym problémom pritom bude, že nie je v pravom zmysle slova republikánskym prezidentom, pretože časť Republikánskej strany sa otvorene proti jeho kandidatúre stavala. Nie je teda isté, že ako prezident bude mať podporu všetkých republikánov v oboch komorách Kongresu.

Skutočne nový vietor do Washingtonu by pritom mohol paradoxne priniesť iba za predpokladu, že ho bude jednoznačne podporovať aj tá časť republikánskeho establishmentu, s ktorou sa rozhádal.

Politický systém americkej federácie je vybudovaný na zložitom systéme váh a protiváh na rôznych úrovniach a pokiaľ by chcel Trump pokračovať v boji s týmto zložitým systémom spôsobom, aký zvolil vo volebnej kampani, veľmi rýchlo narazí na neprekročiteľné medze.

Trump tiež pomerne rýchlo narazí na reálne možnosti uskutočnenia svojich sľubov, ktoré plnými hrsťami rozdával vo volebnej kampani. V nemalej časti americkej spoločnosti, ktorá je kvôli globalizácii postihnutá odlivom pracovných miest a nesúhlasí s nástupom najrôznejších menšín aj s tzv. politickou korektnosťou, svojou rétoriku vzbudil nádeje, že presadí takpovediac zásadné zmeny.

Pracovné miesta v tradičných priemyslových odvetviach sa ale do USA už nikdy nevrátia, ani keby sa Trumpovi podarilo zrušiť hoci aj tie najzásadnejšie dohody o voľnom obchode. Veľmi skoro bude konfrontovaný aj s dôsledkami svojich velikášskych sľubov, že zastaví nelegálnu migráciu z Mexika vybudovaním vysokého múru po celej dĺžke hranice, pričom donúti Mexiko, aby tento projekt financovalo.

Prezident slúži systému

Taktiež nie je v právomoci prezidenta zvrátiť vývoj americkej spoločnosti smerom k väčšej rovnoprávnosti menšín a obnoviť tak spoločenský status predchádzajúcej bielej väčšiny. Demografický vývoj je neúprosný a hlavným zdrojom imigrácie, ktorú Spojené štáty potrebujú navzdory Trumpovej anti-imigračnej rétorike, už nikdy nebude Európa, tobôž Európa anglosaská a protestantská.

Voličov, ktorí podporili Trumpa takpovediac z týchto dôvodov tak čaká rovnaké sklamanie ako voličov, ktorým nasľuboval, že im vráti ich prácu a tým aj predchádzajúci socio-ekonomický status.

Trump to bude mať ťažké aj preto, lebo jeho zvolenie nepochybne ďalej zradikalizuje tie časti americkej spoločnosti, ktoré počas kampane urážal. Americké ženy, ktoré zjavne nakoniec kvôli rôznym politickým výhradám nepodporili dostatočne Hillary Clintonovú, si až po voľbách úplne uvedomia, že v čele USA stojí muž, ktorý ženy počas kampane nevybrane urážal a je obviňovaný zo sexuálneho obťažovania.

To isté platí o afro-americkej menšine a španielsky hovoriacej komunite v USA. Obe tieto demograficky posilňujúce skupiny budú teraz konfrontované s prezidentom, ktorý by mohol prinajmenšom v symbolickej rovine vrátiť boj za rovnoprávnosť a sociálnu inklúziu o desaťročia späť. Trump teda bude nútený vo vzťahu k týmto menšinám našľapovať veľmi opatrne a snažiť sa o zmier. Inak hrozia aj výbuchy násilia.

Čo možno očakávať od Trumpa v zahraničnej politike, to nevieme vôbec. Jeho predstavy boli značne hmlisté, pričom sa z nich vynárala predovšetkým záľuba v silných, nie vždy demokratických vodcov iných krajín. Až sa ale Trump úplne oboznámi so zložitosťami americkej bezpečnostnej a zahranično-politickej mašinérie, najskôr rýchlo zistí, že zotrvačnosť amerického systému je práve v týchto oblastiach taká veľká, že zásadné zmeny nebudú možné.

Najväčšie riziko pritom v zahraničnej politike súvisí s Trumpovou sebastrednosťou a velikášstvom, ktoré dokázal napokon doma úspešne predať svojim voličom ako rozhodnosť a nekompromisnosť voči zabehnutému systému. V zahraničnej politike najmocnejšej krajiny sveta však žiadne skraty a nadraďovanie osobných ambícií nie je veľmi možné, pretože by mohlo viesť ku globálnemu konfliktu.

Trump sa tak bude musieť vyrovnať s poznaním, že americký prezident slúži systému, a nie systém jemu. Pokiaľ túto premenu nezvládne, bude svet v najbližších rokoch čeliť vážnym rizikám.