O rok, presnejšie 28. septembra 2025 sa v Nemecku uskutočnia voľby do Spolkového snemu (Bundestagu). Príslušné nariadenie už spolkový prezident Frank-Walter Stienmeier podpísal.
Kto povedie nemeckých sociálnych demokratov do súboja o post spolkového kancelára? To je jedna z kľúčových otázok, ktorá začína členov Sociálnodemokratickej strany (SPD) a jej sympatizantov čoraz viac a intenzívnejšie zamestnávať. Bude to opäť úradujúci spolkový kancelár Olaf Scholz alebo niekto druhý?

Na základe nedávneho reprezentatívneho prieskumu Politbarometer pre televíziu ZDF až 74% obyvateľov Nemecka sa domnieva, že Olaf Scholz by sa nemal opäť uchádzať o post kancelára. Medzi stúpencami SPD má len veľmi tesne - o jedno percento - navrch: 48% si ich myslí, že by tak mal urobiť, ale 47% je proti a až 77% Nemcov je presvedčených, že ak by do súboja išiel, tak by sa presadiť nedokázal.

Aj preto rezonujú v SPD úvahy, či by nemal šéf spolkového kabinetu Scholz nasledovať príklad amerického prezidenta Joea Bidena, ktorý koncom júla z opätovného súboja o Biely dom odstúpil, kandidatúru stiahol a túto pozíciu prenechal viceprezidentke Kamale Harrisovej. Úlohu pri tom zohral najmä vysoký vek 81-ročného Bidena.

Proti 66-ročnému kancelárovi Scholzovi hrá predovšetkým jeho nízka obľúbenosť a výsledky práce vládnej koalície, na čele ktorej od decembra 2021 stojí. Stručne povedané: neobľúbený kancelár vedie neobľúbenú semaforovú koalíciu zloženú zo sociálnych demokratov, zelených a liberálnych demokratov (FDP).

Okolo 20 poslancov Bundestagu patriacich k ľavicovému krídlu SPD koordinovalo nedávno svoj postup ako ďalej. Na základe zákulisných informácií mali požadovať, aby SPD išla do budúcoročných volieb s iným kandidátom na post kancelára, pretože len tak môžu voľby ešte zachrániť.

Nálada medzi viacerými sociálnymi demokratmi je skutočne mizerná. Niet sa čo diviť, veď volebné preferencie SPD padajú ako jesenné lístie. Na historické dno sa strana prepadla počas júnových volieb do Európskeho parlamentu a so ziskom 13,9 % v nich zaznamenala svoj vôbec najhorší výsledok v celonemeckých voľbách.

Ale, doslova zemetrasenie na nemeckej politickej scéne vyvolali nedávne voľby vo východonemeckých spolkových krajinách Durínsko a Sasko, ktoré sa konali 1. septembra. Krajinské voľby v Durínsku vyhrala strana Alternatíva pre Nemecko (AfD) označovaná za pravicovo-populistickú až krajne pravicovú so ziskom 32,8% hlasov a v Sasku skončila tesne druhá (voliči jej dali 34%) za konzervatívnou Kresťanskodemokratickou úniou (CDU) so ziskom 34,4% hlasov. Sociálni demokrati zlyhali na celej čiare - v poli porazených skončili s jednocifernými výsledkami (v Durínsku získali 6,1% a v Sasku 7,3%), čo sú historicky najhoršie výsledky SPD v krajinských voľbách.

Olaf Scholz, ktorý celkom neočakávane ohlásil opätovnú kandidatúru 24. júla tohto roku (SPD svojho kandidáta ešte nenominovala, oficiálne tak hodlá urobiť až v lete 2025), však nechce len tak zložiť zbrane. Po letnej prestávke to svojim bojovným prejavom potvrdil minulý týždeň v Spolkovom sneme.

Popri Scholzovi ale zaznieva čoraz častejšie v súvislosti s kandidatúrou SPD na post kancelára meno spolkového ministra obrany Borisa Pistoriusa, ktorý je podľa prieskumov verejnej mienky v súčasnosti najobľúbenejším politikom v Nemecku.

“Tiež Boris Pistorius chce, ako mnoho iných, aby som sa opäť uchádzal o post kancelára. Ja to vidím rovnako,“ povedal sebavedome začiatkom tohto mesiaca Olaf Scholz v rozhovore pre denník Tagesspiegel. Reagoval tak na otázku, či by nemeckému ministrovi obrany prenechal kandidatúru na post spolkového kancelára, keby takéto rozhodnutie padlo.

Jedno je už teraz ale isté. V budúcom Spolkovom sneme zasadne o približne sto poslancov menej ako v súčasnom. Vlani v marci totiž Bundestag schválil po ostrej diskusii reformu volebného zákona, na základe ktorej sa má počet zákonodarcov znížiť z terajších 733 na 630.

Ak teda bude SPD “napredovať“ tak, ako dosiaľ a neurobí hĺbkovú sebareflexiu, veľmi ľahko sa môže stať, že tiež počet sociálnych demokratov v Spolkovom sneme bude ďaleko menší ako terajších 207. I preto je zrejmé, že obavy niektorých z nich priamo úmerne narastajú s tým, aký pošramotený obraz nastavuje SPD zrkadlo po tohtoročných katastrofálnych volebných výsledkoch i prieskumoch verejnej mienky.