Je dôležité si pamätať, že pred rokovaním nie je vôbec dobré oznámiť vopred protivníkovi, čo chceme dosiahnuť. To sa týka aj britského brexitu a skutočnosti, že britská premiérka Theresa Mayová predniesla v utorok na obed v paláci Mansion House v centre londýnskej City niektorými pozorovateľmi s napätím očakávaný prejav o podrobnostiach vládnych stanovísk pred rokovaniami o odchodu z Európskej únie.

Je potrebné konštatovať, že podrobností teda nebolo veľa – Mayová skôr potvrdila či vyjasnila to, o čom sa v kuloároch alebo v médiách hovorilo a rozdelila okruhy pre vyjednávanie do dvanástich kapitol. Medzi iným zdôraznila, že si vo všeobecnosti želá „nové a rovnocenné partnerstvo medzi nezávislou, sebe si vládnucou a globálne otvorenou Britániou a našimi priateľmi a spojencami v Európskej únii.“

Potom dodala: „Nie čiastočné členstvo v Európskej únii alebo pridružené členstvo alebo čokoľvek, čo by nás ponechalo napoly vnútri a napoly mimo. Nehodláme adoptovať model, ktorému sa tešia iné krajiny a nechceme si pri odchode ponechať kúsky členstva. Spojené kráľovstvo odchádza z Európskej únie a mojou úlohou je zaistiť pre nás počas odchodu správnu dohodu.“

Keďže zotrvanie v spoločnom trhu únie je podmienené nielen voľným pohybom tovaru, služieb, investícií, ale aj osôb – čo Británia mieni vzhľadom k výsledku referenda obmedziť, rovnako ako právomoci Európskeho súdneho dvora – je jasné, že v spoločnom trhu nemôže zostať, aj keď bude chcieť mať k nemu čo najväčší prístup.
Doteraz to síce nebolo takto otvorene povedané, ale vyplýva to zo situácie – pokiaľ v únii s nárastom populistického nacionalizmu nepreváži s novými vládami po tohtoročných voľbách mienka, že hranice sú priveľmi otvorené pre ilegálnu migráciu a zneužívateľov sociálnych dávok.

Do konca marca nič nové

Z reakcií na tento bod bolo zaujímavé vyjadrenie Tima Farrona, vodcu liberálov, že ide o kapituláciu pred zástancami brexitu, lebo o odchode zo spoločného trhu v referende nič nebolo. Mayová však naznačila, že keby v tomto ohľade vyšla predtým únia v ústrety jej predchodcovi Cameronovi, nemuselo referendum vôbec byť.
Čo bolo v prejave nové, bola opatrne vyjadrená vôľa k dojednaniu nových podmienok dohody o colnej únii, o ktorú má Mayová zjavne záujem. Ďalej, že po ukončení rokovaní predloží dohodu na schválenie obom komorám parlamentu, že mieni ponechať otvorenú hranicu s EÚ medzi Severným Írskom a republikou a že bude požadovať dohodu o prechodnom období, aby neboli poškodené britské ani európske podniky.

Dodala, že síce prestane platiť príspevok do kasy EÚ, ale že verí v pokračovanie spolupráce vo vede, výskume vesmíru, v boji proti zločinu a medzi spravodajskými službami a na to chce ďalej prispievať.
Nakoniec – zjavne v súlade s vyhlásením ministra financií Hammonda – zdôraznila, že ak by malo ísť zo strany únie o nejakú tvrdú odplatu za odchod, ako to navrhujú jej niektorí členovia, Británia by sa mohla pokúsiť stať daňovým rajom Európy, teda povedzme, niečo ako Singapur a lákať aj podniky z EÚ.

Zaujímavý, sebaistý prejav, aj keď neobsahoval veľa podrobností. Ale do konca marca a aktivácie článku 50 sa toho už oveľa viac beztak nedozvieme.