Ak sa Emmanuel Macron v druhom kole volieb francúzskeho prezidenta nezníži k prirovnaniu Marine Le Pen k vrecu zemiakov, možno konštatovať, že o budúcej hlave štátu rozhodlo už prvé kolo volieb.

Napriek tomu je zrejmé, že ani E. Macron nemôže iba spať na vavrínoch prvého kola a bude musieť preukázať politickú zručnosť. Isto, môže a je určite rád, že väčšina jeho protikandidátov z prvého kola odporučila svojim voličom, aby v druhom kole odovzdali hlas práve jemu, to však v praxi znamená iba veľmi málo. Presvedčiť ich, aby prišli o dva týždne k urnám, už musí sám. A hlavne, dať im k tomu dôvod. Lebo argument - Le Penová – nestačí, podobne, ako na domácej pôde nestačí: lebo Fico.

Obzvlášť po tom, ako Marine Le Penová už začala dláždiť cestu pre nových voličov. Jej dočasné vzdanie sa funkcie predsedníčky Národného frontu poukazuje aj na to, že dočasne sa mieni uchádzať o podporu všetkých Francúzov, a nielen členov a sympatizantov svojej strany. Dočasne tak eliminuje aj súboj zvaný ako Národná koalícia proti Národnému frontu.

Samozrejme, je výlučne vecou Francúzov, ako s oboma kandidátmi naložia a ktorého z nich napokon do funkcie prezidenta nainštalujú. Svet sa nezrúti ak ním bude ktorýkoľvek z nich, ak však vyhrá Le Penová, zrútiť sa môže Európska únia. To je tiež jedným z dôvodov, prečo sú francúzske voľby také zaujímavé aj pre nefrancúzskych pozorovateľov.

Tým ďalším je nepochybne historická udalosť, ktorú nastolilo prvé kolo volieb, keďže po prvý raz v dejinách Piatej republiky v ňom neuspel kandidát tradičných strán. Socialisti a republikáni síce zožali iba to, čo zasiali, ale to na veci nič nemení. Hoci inak sa mení naozaj všetko a debata by sa mala točiť okolo toho, či k lepším alebo horším zajtrajškom. Napríklad: to, či politika ako remeslo vymiera, je zlé alebo horšie.

Prípadne, či je dobré alebo lepšie, keď voľby hlavy štátu jednej z mocností vyhrá – pri všetkej úcte – politický učeň E. Macron. Pri pohľade na jeho protikandidátku je síce odpoveď jednoduchá, pri pohľade na trosky politického systému však predsa len iná.

Tak či onak, ani pri predpokladanom víťazstve E. Macrona sa nič neskončí, iba začne. Zhruba o dva mesiace budú vo Francúzsku parlamentné voľby a až po nich sa v praxi ukáže, kto vlastne bude v krajine vládnuť.