Zdá sa, že prešľapy premiéra Roberta Fica je možné riešiť aj inou formou, ako krikom, vyhrážkami či tlačovými besedami mimovládnych strán. Samozrejme, iba niektoré. Napokon, všetky sa riešiť či vyriešiť ihneď naozaj nedajú, keďže k tomu chýba politická vôľa a tak ich možno „oceniť“ len vo volebnej miestnosti.

Je preto iba fajn, keď si premiér uvedomil, že na nedávnej hodine otázok prestrelil. Dožadoval sa na nej toho, čo mu už nepatrí - odpovedi v trvaní 15 minút, ktorou sa zvykol vyhýbať ďalším otázkam. Po predchádzajúcej novele rokovacieho poriadku totiž platí: „Odpoveď na položenú otázku môže trvať najviac päť minút.“ Týka sa to všetkých odpovedajúcich, vrátane premiéra. Bez výnimky.

Nedávno si ešte premiér síce „vydupal“ priamo od predsedajúceho M. Glváča 15 minútový priestor na zodpovedanie jednej otázky, čo však bolo dané iba tým, že sa ho M. Glváč zľakol. Inak sa jeho postup nedá rozumne vysvetliť – po prvé, je povinnosťou M. Glváča zákon o rokovacom poriadku parlamentu ovládať. Po druhé, aj v scenári mal totiž napísané, že má odpoveď premiéra po piatich minútach ukončiť. Skúsil to aj urobiť, ale premiér sa nedal a trval na tom, že má k dispozícii na odpoveď 15 minút. M. Glváč ustúpil a dokonca sa premiérovi ešte aj ospravedlnil.

V Teraz.sk sme na to upozorňovali v článku Pozor, pán premiér. Po zmene zákona Robert Fico nemá inú možnosť ako časový limit na odpoveď v ňom stanovený rešpektovať a dodržiavať. Na poslednej hodine otázok už premiér rešpektoval a dodržiaval stanovený 5 minútový limit a zodpovedal tak tri otázky poslancov. A to tu už roky rokúce nebolo. Nielen verejné uvedomenie si vlastnej chyby premiérom Robertom Ficom a jej náprava, ale ani to, aby predseda vlády zodpovedal počas hodiny otázok tri otázky.

Z podstaty veci je síce tristné chváliť rešpektovanie a dodržiavanie zákonov ústavnými činiteľmi – malo by byť automatické - ale v právnom bezvedomí, do ktorého viacerí z nich upadli, to môže byť predsa len užitočné. Takže v tomto prípade platí: dobre, pán premiér.