Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
J. Hrabko komentuje voľby prezidenta.
Autor Juraj Hrabko
Prezidentské voľby 2024 sa začínajú prvým, hoci iba miernym prekvapením – medzi kandidátov sa totiž zaradil aj I. Matovič. O mierne prekvapenie ide hlavne preto, lebo keď I. Matovič nedávno hovoril o tom, že kandidovať nebude a že rád by volil konzervatívnu ženu, v podstate tým naznačoval, že kandidovať by chcel. Potvrdil to však až na poslednú chvíľu.
Predvídať sa dá aj to, že hoci I. Matovič tvrdí, že ide do volieb s dobrým úmyslom, skončí sa to ako vždy. Naopak, keď hovorí, že zvolený za prezidenta nebude, tak naozaj nebude, ale opäť nie preto, lebo to hovorí, ale preto, lebo zvolený nebude. O tom, kto bude alebo nebude, totiž rozhodujú stále voliči, nie stranícke grémia, osobné túžby či nádej, že občas aj motyka môže vystreliť. Ani deti prírody mu už po druhý raz nenaletia, takže vo voľbách ani nepomôžu.
Faktom ale je, že oznámenie kandidatúry I. Matoviča zamotá hlavy nielen dramaturgom a moderátorom volebných štúdií. Netají sa tým, že mieni z diskusií robiť kabaret, komédiu či frašku. Nejde mu o voľby, ale chce využiť mediálny priestor, ktorý voľby ponúkajú, keďže ho od seba už od parlamentných volieb odstrkujú tak vládne ako aj mimovládne strany. Situáciu však budú nútení vyhodnotiť aj šéfovia volebných štábov ostatných kandidátov. To je však zároveň všetko, čo možno a aj treba o kandidatúre I. Matoviča povedať. Bodka.
Hlavní kandidáti sú stále dvaja, sú verejne známi a na tom sa nič nemení ani nezmení. To by sa muselo stať niečo, čo je v tejto chvíli nepredvídateľné, ba až nemožné. A keďže v žiadnych doterajších voľbách nevyhral žiadny kandidát v prvom kole, nebude to zrejme iné ani tentoraz – nevedno totiž, čo by sa muselo stať, aby sa ho zúčastnilo viac ako dva milióny voličov a taktiež nevedno, čo by sa muselo stať, aby volili toho istého kandidáta. Napokon, aj preto je možné voliť v prvom kole srdcom a až v druhom kole rozumom. Alebo inak – v prvom kole môže volič voliť kandidáta, ktorého chce a v druhom kole proti tomu, koho nechce.
Akokoľvek, v posledných voľbách prezidenta bola účasť v prvom kole volieb necelých 49 percent a v druhom kole iba necelých 42 percent. Z. Čaputová tak vedie rebríček zvolenej hlavy štátu s doteraz najmenším počtom hlasov voličov. To, isteže, veľa neznamená, keďže každé voľby majú vlastné špecifiká a tie, ktoré Slovensko čakajú najbližšie, ich majú tiež. Povedané jednou vetou – nielen samotná voľba, ale aj účasť voličov na voľbách je dôležitá a rozhodujúca. A voliči by sa nemali dať znechutiť, ale sa na voľby tešiť. Aj preto, lebo o tom, kto bude prezidentom rozhodnú iba oni, a nikto iný.
Predvídať sa dá aj to, že hoci I. Matovič tvrdí, že ide do volieb s dobrým úmyslom, skončí sa to ako vždy. Naopak, keď hovorí, že zvolený za prezidenta nebude, tak naozaj nebude, ale opäť nie preto, lebo to hovorí, ale preto, lebo zvolený nebude. O tom, kto bude alebo nebude, totiž rozhodujú stále voliči, nie stranícke grémia, osobné túžby či nádej, že občas aj motyka môže vystreliť. Ani deti prírody mu už po druhý raz nenaletia, takže vo voľbách ani nepomôžu.
Faktom ale je, že oznámenie kandidatúry I. Matoviča zamotá hlavy nielen dramaturgom a moderátorom volebných štúdií. Netají sa tým, že mieni z diskusií robiť kabaret, komédiu či frašku. Nejde mu o voľby, ale chce využiť mediálny priestor, ktorý voľby ponúkajú, keďže ho od seba už od parlamentných volieb odstrkujú tak vládne ako aj mimovládne strany. Situáciu však budú nútení vyhodnotiť aj šéfovia volebných štábov ostatných kandidátov. To je však zároveň všetko, čo možno a aj treba o kandidatúre I. Matoviča povedať. Bodka.
Hlavní kandidáti sú stále dvaja, sú verejne známi a na tom sa nič nemení ani nezmení. To by sa muselo stať niečo, čo je v tejto chvíli nepredvídateľné, ba až nemožné. A keďže v žiadnych doterajších voľbách nevyhral žiadny kandidát v prvom kole, nebude to zrejme iné ani tentoraz – nevedno totiž, čo by sa muselo stať, aby sa ho zúčastnilo viac ako dva milióny voličov a taktiež nevedno, čo by sa muselo stať, aby volili toho istého kandidáta. Napokon, aj preto je možné voliť v prvom kole srdcom a až v druhom kole rozumom. Alebo inak – v prvom kole môže volič voliť kandidáta, ktorého chce a v druhom kole proti tomu, koho nechce.
Akokoľvek, v posledných voľbách prezidenta bola účasť v prvom kole volieb necelých 49 percent a v druhom kole iba necelých 42 percent. Z. Čaputová tak vedie rebríček zvolenej hlavy štátu s doteraz najmenším počtom hlasov voličov. To, isteže, veľa neznamená, keďže každé voľby majú vlastné špecifiká a tie, ktoré Slovensko čakajú najbližšie, ich majú tiež. Povedané jednou vetou – nielen samotná voľba, ale aj účasť voličov na voľbách je dôležitá a rozhodujúca. A voliči by sa nemali dať znechutiť, ale sa na voľby tešiť. Aj preto, lebo o tom, kto bude prezidentom rozhodnú iba oni, a nikto iný.
