Skupina štyroch vládnych poslancov konečne predložila dlhodobo očakávaný návrh novely zákona o prokuratúre.

Akurát to nie je vôbec dobrý návrh. Pozitíva v ňom síce prevyšujú negatíva, ale to sa týka iba ich počtu, nie obsahu. Je napríklad fajn, že sa rozširuje okruh tých, ktorí môžu navrhovať kandidátov, ale nie je dobré, že prím v tom zohrávajú naďalej iba poslanci. Kým totiž rada prokurátorov či profesijná organizácia právnikov a všetci ďalší môžu navrhnúť len jednu osobu, iba poslanci vládnej koalície môžu navrhnúť viac ako až 90 osôb. Inými slovami, počet kandidátov poslancov môže a isto aj prevýši počet kandidátov z iných a oveľa kompetentnejšieho okruhu navrhovateľov. Vo všeobecnosti: aj také niečo politici nazývajú odpolitizovaním.

Podobne je to s otvorenosťou a transparentnosťou. Už po prvom prečítaní z návrhu vytŕča, že hoci sa tak tvári, v podstate taký vôbec nie je. Ak sa teda nepovažuje za otvorenosť a transparentnosť už aj to, že väčšina poslancov vždy, keď si zmyslí, bude môcť generálneho prokurátora v spolupráci s hlavou štátu zbaviť funkcie a zvoliť si iného. Čo doteraz poslanci nemohli, ani keď si na to pomysleli. Presnejšie, návrh na odchod generálneho prokurátora z funkcie mohli podať iba vtedy, keď napríklad stratil štátne občianstvo SR alebo trvalý pobyt na Slovensku alebo sa stal členom politickej strany.

Lenže už je nová doba a vládni poslanci navrhujú aby väčšina poslancov – teda oni sami – mohli dať hlave štátu návrh na odvolanie generálneho prokurátora z funkcie okrem uvedených prípadov aj z dôvodu, že „svoju funkciu prestal vykonávať riadne, čestne, nezávisle a nestranne.“ Samozrejme, či sa tak generálny prokurátor správa, budú posudzovať zase len oni, a nikto iný. Nie preto, lebo sa všetci problematike prokuratúry vyznajú alebo sú vzorom čestnosti, ale iba preto, lebo si to tak sami pre seba schvália.

Z tohto uhla pohľadu sú výhrady opozície, že návrh je vytvorený a stvorený výlučne pre inštalovanie do funkcie generálneho prokurátora D. Lipšica, mimo misu. Marketing. Podobne ako slová z radov vládnej koalície, že jej poslanci budú o kandidátoch rozhodovať aj hlasovať slobodne.

Tak či onak, nemalo by ísť o osoby, ale o nastavenie systému. Inými slovami – ak bude návrh na voľbu generálneho prokurátora schválený tak, ako bol vládnymi poslancami aj predložený, generálny prokurátor bude v ich rukách iba obyčajnou bábkou. Ak pôjde iba po „ich“ ľuďoch, dobre bude. Ak pôjde aj po „našich“, pôjde hneď aj dole.

A aby to bolo úplne jasné a nespochybniteľné, voľba bude verejná: aby nielen generálny prokurátor, ale aj všetci ostatní prokurátori videli aj vedeli, komu má byť za funkciu vďačný a komu má slúžiť.