Prezidentka Z. Čaputová navrhuje zaviesť novú funkciou – prezidentský prokurátor.

Azda najdôležitejšou politickou udalosťou týždňa bolo vrátenie troch noviel zákonov prezidentkou Z. Čaputovou na opätovné prerokovanie do parlamentu, ktoré avizovala minulý týždeň.

Z troch noviel zákonov navrhla prezidentka Z. Čaputová parlamentu opätovne neschváliť ako celok dve: o komisárovi pre deti a komisárovi pre osoby so zdravotným postihnutím a o elektronických komunikáciách. Prvý z nich vrátila parlamentu z procesných dôvodov – skrátené legislatívne konanie – druhý z dôvodov vecných. Z vecného dôvodu vrátila parlamentu na opätovné prerokovanie aj novelu zákona o prokuratúre. Zaujímavé je, že hlava štátu v tomto prípade prichádza aj takpovediac s vlastnou legislatívnou iniciatívou a navrhuje v zákone zaviesť aj ďalšiu novinku, ktorá však zákon ďalej a zbytočne komplikuje.

Ide o ukončenie pôsobenia generálneho prokurátora po skončení výkonu tejto funkcie. Prezidentka správne navrhuje zmiesť zo zákona ustanovenie, ktoré by umožnilo politickej vôli zbaviť generálneho prokurátora funkcie, ak by jej nešiel po ruke: povedané rečou zákona, ak by funkciu prestal vykonávať riadne, čestne, nezávisle alebo nestranne. Na druhej strane, navrhuje novinku, ktorá časom dokáže rozdeliť prokurátorov na riadnych a takpovediac prezidentských.

Riadny prokurátor totiž musí absolvovať aj odbornú justičnú skúšku, prokurátor dosadený hlavou štátu ju však absolvovať nemusí. Parlament preto povedal, že ak sa generálnym prokurátorom stane „neprokurátor,“ spolu s odchodom z tejto funkcie odchádza aj z funkcie prokurátora generálnej prokuratúry. Prezidentka Z. Čaputová má iný pohľad a navrhuje, aby osoba, ktorá bola vymenovaná do funkcie generálneho prokurátora, po zániku tejto funkcie zostáva prokurátorom generálnej prokuratúry. Aj keď správnejšie by bolo povedať, že v takom prípade sa stáva, a nie zostáva, prokurátorom generálnej prokuratúry. Hoci na to nemá potrebné skúšky, ktoré zákon od iných prokurátorov požaduje a bez jej zloženia by sa prokurátormi nestali.

Podobné nerovné podmienky navrhuje prezidentka Z. Čaputová parlamentu zaviesť aj v prípade funkcie špeciálneho prokurátora.

Keďže v tomto prípade hlava štátu nenavrhla parlamentu neschváliť zákon ako celok, ale s jej pripomienkami, je potrebné rozseknúť, čo je v tejto súvislosti horšie - či návrh parlamentu alebo prezidentky. Zveličené, ale možné: parlament hovorí, že ak sa generálnym prokurátorom stane bývalý politik, po zániku tejto funkcie z prokuratúry odchádza. Prezidentka Z. Čaputová hovorí, že ak sa generálnym prokurátorom stane bývalý politik, po zániku tejto funkcie sa stane prokurátorom generálnej prokuratúry.

Otázka, ktorý z týchto dvoch návrhov je zlý a ktorý horší, pritom nie je vôbec ľahká, pretože v hre je aj osud ďalších pripomienok hlavy štátu zákona o prokuratúre.