Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Komentár J. Hrabka.
Autor Juraj Hrabko
Po prvý raz v tomto volebnom období sa postavila prezidentka Z. Čaputová parlamentu na odpor a oznámila vrátenie hneď troch noviel zákonov na opätovné prerokovanie do parlamentu: o prokuratúre, o komisárovi pre deti a komisárovi pre osoby so zdravotným postihnutím a o elektronických komunikáciách.
Urobila tak po viacerých schválených zákonoch, ktoré si veto pýtali už oveľa skôr. Azda najlepším príkladom uvedeného je osud tzv. podnikateľského kilečka z dielne ministra R. Sulíka. Pretože aj obyčajní ľudia isto chápu, že ustanovenia tohto zákona, ktoré nadobúdajú účinnosť až v budúcom roku, nebolo naozaj potrebné schvaľovať v skrátenom legislatívnom konaní. Rovnako ako ani tie, ktoré nadobúdajú účinnosť v roku 2022 a už vôbec nie tie, ktoré nadobúdajú účinnosť až v roku 2023.
Akokoľvek, na to, že hlave štátu akosi pri novej vládnej koalícii ušla pozornosť pri podpisovaní zákonov, upozornil už aj ústavný súd. Rozhodnutím, ktorým pozastavil účinnosť tzv. špehovacieho zákona. Ani ten totiž prezidentka Z. Čaputová - a to opäť aj napriek viacerým upozorneniam o jeho očividnom rozpore s mantinelmi ústavy - nevrátila parlamentu na opätovné prerokovanie a brániť základné práva a slobody ľudí pred parlamentom tak museli, žiaľ, až opoziční poslanci a súd.
Napokon, nielen vyjadrenia, ale aj skutky členov vládnej koalície iba potvrdzujú, že vo viacerých prípadoch skrátené legislatívne konanie v podstate ani nepotrebujú, iba ho používajú a zneužívajú. Vzhľadom na to, že podľa ústavy „NR SR zasadá stále,“ vskutku nič a ani nikto nebráni predsedovi parlamentu B. Kollárovi, aby po doručení pripomienok z prezidentského paláca okamžite zvolal schôdzu, na ktorej by boli vrátené zákony prerokované a pripomienky hlavy štátu buď akceptované alebo odmietnuté.
Lenže rokovať sa poslancom v auguste zrejme nechce a B. Kollár už avizoval, že schôdzu zvolá až na budúci mesiac. V poriadku, v takom prípade však naozaj niet lepšieho dôkazu o tom, že aj v tomto volebnom období parlament skrátené legislatívne konanie viac zneužíva ako v súlade so zákonom používa. Inými slovami, ide o potvrdenie, že rozhodnutie parlamentu o návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie bolo aj v tomto prípade omnoho viac svojvoľné, ako dôvodné.
Urobila tak po viacerých schválených zákonoch, ktoré si veto pýtali už oveľa skôr. Azda najlepším príkladom uvedeného je osud tzv. podnikateľského kilečka z dielne ministra R. Sulíka. Pretože aj obyčajní ľudia isto chápu, že ustanovenia tohto zákona, ktoré nadobúdajú účinnosť až v budúcom roku, nebolo naozaj potrebné schvaľovať v skrátenom legislatívnom konaní. Rovnako ako ani tie, ktoré nadobúdajú účinnosť v roku 2022 a už vôbec nie tie, ktoré nadobúdajú účinnosť až v roku 2023.
Akokoľvek, na to, že hlave štátu akosi pri novej vládnej koalícii ušla pozornosť pri podpisovaní zákonov, upozornil už aj ústavný súd. Rozhodnutím, ktorým pozastavil účinnosť tzv. špehovacieho zákona. Ani ten totiž prezidentka Z. Čaputová - a to opäť aj napriek viacerým upozorneniam o jeho očividnom rozpore s mantinelmi ústavy - nevrátila parlamentu na opätovné prerokovanie a brániť základné práva a slobody ľudí pred parlamentom tak museli, žiaľ, až opoziční poslanci a súd.
Napokon, nielen vyjadrenia, ale aj skutky členov vládnej koalície iba potvrdzujú, že vo viacerých prípadoch skrátené legislatívne konanie v podstate ani nepotrebujú, iba ho používajú a zneužívajú. Vzhľadom na to, že podľa ústavy „NR SR zasadá stále,“ vskutku nič a ani nikto nebráni predsedovi parlamentu B. Kollárovi, aby po doručení pripomienok z prezidentského paláca okamžite zvolal schôdzu, na ktorej by boli vrátené zákony prerokované a pripomienky hlavy štátu buď akceptované alebo odmietnuté.
Lenže rokovať sa poslancom v auguste zrejme nechce a B. Kollár už avizoval, že schôdzu zvolá až na budúci mesiac. V poriadku, v takom prípade však naozaj niet lepšieho dôkazu o tom, že aj v tomto volebnom období parlament skrátené legislatívne konanie viac zneužíva ako v súlade so zákonom používa. Inými slovami, ide o potvrdenie, že rozhodnutie parlamentu o návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie bolo aj v tomto prípade omnoho viac svojvoľné, ako dôvodné.
