Dnes predpoludním sa stal E. Heger trojjediným – k funkcii premiéra a ministra financií mu pribudla aj funkcia ministra zdravotníctva. Inými slovami, stáva sa nenahraditeľným, a to nie je dobre nielen vo všeobecnosti, ale hlavne pre neho osobne.

Samozrejme, možno iba opakovať, že jeho osud či zotrvávanie v trojjedinej funkcii člena vlády záleží výlučne na prezidentke Z. Čaputovej – ak sa rozhodne, že v nich skončí, tak skončí, hoci sa mu skončiť nebude chcieť. Hlava štátu to má ľahké aspoň v tom, že jej na to postačí rozhodnutie jedno, a nie tri. Síce to tak zatiaľ nevyzerá, ale nie je vôbec vylúčené, že sa tak stane. Jedným z hlavných dôvodov je to, že sa tak stať už malo.

Prispieva k tomu aj vajatanie premiéra E. Hegera po oficiálnom oznámení odchodu ministra zdravotníctva V. Lengvarského z funkcie, keď nechcel alebo nedokázal povedať, kto bude za rezort zdravotníctva zodpovedný. Hovoril niečo o tom, že ministerstvo bude viesť nejaký krízový štáb, že vláda budúci týždeň odvolá jedného z dvoch štátnych tajomníkov na ministerstve a vymenuje nejakého prvého štátneho tajomníka, ale nie to hlavné – kto za rezort bude niesť zodpovednosť. Lebo to, ako si minister usporiada pomery v rezorte, je len jeho vec, vrátane toho, ako si očísluje štátnych tajomníkov, keďže to nič neznamená. Aj bez ohľadu na uvedené, dôležité tu a teraz je to, že sa zodpovednosti za rezort minister nevie, nemôže a ani nedokáže nijako zbaviť.

Nemožno síce tvrdiť, že práve vyjadrenie vtedy ešte dvojjediného E. Hegera popchlo prezidentku Z. Čaputovú k dodatočnému vyhláseniu o situácii, ale ak by to tak bolo, nekonala by inak. A povedala to nahlas, zreteľne a jednoznačne – zodpovednosť za rezort zdravotníctva bude mať E. Heger, a nikto iný. Teda okrem nej, čo síce už nepovedala, ale to je samozrejmé a tiež to vyplýva z jej ďalších slov, keď zopakovala mantru o úradníckej vláde. Presnejšie, vraj ak minister zdravotníctva E. Heger zlyhá, je pripravená vymenovať úradnícku vládu.

Nevedno, či to má znamenať akýsi posun v jej politike, keďže doteraz hovorila o tom, že úradnícku vládu vymenuje ak zlyhá vláda, a teraz hovorí už o jednotlivej persóne. Teda, či platí jedno alebo aj druhé, osve či spolu. Hoci v princípe a v zásade je to jedno – ak totiž zlyhá vláda alebo aj keď zlyhá čerstvý minister zdravotníctva – osve či spolu – bude to zároveň znamenať aj zlyhanie prezidentky Z. Čaputovej. Z každého uhla pohľadu je súčasná vláda jej vládou, inú legitimáciu ani legitimitu vláda E. Hegera jednoducho nemá. Poznámka pod čiarou znie tak, že ak minister či vláda zlyhá, zlyhá aj hlava štátu, keďže sú politicky prepojení pupočnou šnúrou.

Alebo inak – nikdy doteraz v krajine neplatili viac slová o visení na šnúrkach, ako v dnešnej situácii – dokonca ani v prípade nedôveryhodnej vlády I. Radičovej, keďže tá vtedy nehľadala zbytočných 76 poslancov, ale vzápätí bolo v parlamente dohodnuté aj skoré konanie predčasných volieb, aj akceptovanie vlády I. Radičovej do ich konania. Jeden krok naväzoval s druhým, teda tak, ako to má byť a ajhľa – fungovalo to.

No. Odchod V. Lengvarského z funkcie ministra, hlavne jeho slová o politickej korupcii, by si mali všimnúť aj orgány činné v trestnom konaní. A nielen všimnúť.