Situáciu na Ústavnom súde SR komentuje publicista Juraj Hrabko.
Autor Juraj Hrabko
Prezident Andrej Kiska avizoval, že požiada Benátsku komisiu, aby odpovedala na jeho otázky ohľadom sporu okolo kandidátov na post ústavných sudcov. Ide o spor, ktorý prezident dlhodobo vedie s Ústavným súdom SR. Alebo súd s ním, na poradí nezáleží.
Faktom je, že Ústavnému súdu chýbajú už dlhší čas traja sudcovia, čo nie je dobré. Nielen pre aktérov sporu, rovnako zlé – ba horšie – je to pre ľudí, ktorí sa na ňom domáhajú spravodlivosti.
Nevedno aké otázky chce prezident Kiska položiť Benátskej komisii. Na ich konkrétne znenie si treba počkať, rovnako, ako na následné odpovede komisie. Na tejto úrovni je totiž dôležité nielen to, na čo sa prezident opýta, ale tiež to, ako sa opýta.
Napríklad, odpoveď Benátskej komisie na právomoc prezidenta pri (ne)vymenovaní kandidátov na post ústavných sudcov poznáme. O názor komisie požiadal minister spravodlivosti Tomáš Borec v čase, kedy sa striedali osoby vo funkcii hlavy štátu a odpoveď komisie bola nekompromisná: „Novozvolený prezident nemá podľa Ústavy Slovenskej republiky právomoc odmietnuť všetkých navrhnutých kandidátov a požiadať národnú radu o predloženie nového zoznamu.“
Komisia argumentovala aj tým, že „V ústave neexistuje žiadne ustanovenie, ktoré oprávňuje na odmietnutie návrhu. Jediným špecifikom v danej situácii je skutočnosť, že národná rada nevedela, ktorej fyzickej osobe ako prezidentovi (Gašparovičovi alebo Kiskovi – pozn. aut.) bude jej návrh predložený.“ A preto: „Z uvedeného Benátska komisia vyvodzuje, že ani znenie ústavy, ani logika veci týkajúca sa zoznamu kandidátov predložených národnou radou neoprávňujú novozvoleného prezidenta SR na odmietnutie všetkých navrhnutých kandidátov a na to, aby si od národnej rady vyžiadal nový zoznam kandidátov.“
Poradca prezidenta Ján Mazák argumentuje teraz tým, že pri odpovedi Benátska komisia nevzala na zreteľ rozhodnutie Ústavného súdu v kauze zvanej Čentéš, ktoré vraj minister spravodlivosti komisii zatajil. Teda výklad právomoci prezidenta, v ktorom súd rozhodol, že hlava štátu môže odmietnuť kandidáta na post generálneho prokurátora aj z iných, ako iba zákonných dôvodov, pričom jeho rozhodnutie nesmie byť svojvoľné. Nie je to tak.
Benátska komisia totiž v odpovedi odkazuje pod čiarou nielen na uvedené rozhodnutie, ale tiež rozhodnutie Ústavného súdu vo veci viceguvernéra Národnej banky Slovenska, ktoré sa taktiež týkalo právomoci prezidenta (ne)vymenovať kandidáta do tejto funkcie. Z uvedeného tak vytŕča, že Benátska komisia obe rozhodnutia poznala, inak by ich v poznámke pod čiarou vôbec nespomínala.
Tak či onak, keďže odpoveď Benátskej komisie nikoho k ničomu na Slovensku nezaväzuje, aj po jej poznaní zostane zodpovednosť za (ne)riešenie chýbajúceho počtu sudcov tak na prezidentovi Kiskovi, ako aj Ústavnom súde. Nie je zlé názor komisie poznať, ale veci je aj tak potrebné vyriešiť doma.
Akokoľvek môže byť kľučkovanie medzi článkami a paragrafmi tak prezidentom, ako aj Ústavným súdom zaujímavé, podstatné je iné – súd nemá požadovaný počet sudcov a takýto stav možno oprávnene označiť aj za protiústavný. Ale aj neľudský, keďže tí, ktorí sa pred ním domáhajú spravodlivosti, sú nútení na ňu čakať dlhšie, ako by čakať mali. Nie je to správne.
Faktom je, že Ústavnému súdu chýbajú už dlhší čas traja sudcovia, čo nie je dobré. Nielen pre aktérov sporu, rovnako zlé – ba horšie – je to pre ľudí, ktorí sa na ňom domáhajú spravodlivosti.
Nevedno aké otázky chce prezident Kiska položiť Benátskej komisii. Na ich konkrétne znenie si treba počkať, rovnako, ako na následné odpovede komisie. Na tejto úrovni je totiž dôležité nielen to, na čo sa prezident opýta, ale tiež to, ako sa opýta.
Napríklad, odpoveď Benátskej komisie na právomoc prezidenta pri (ne)vymenovaní kandidátov na post ústavných sudcov poznáme. O názor komisie požiadal minister spravodlivosti Tomáš Borec v čase, kedy sa striedali osoby vo funkcii hlavy štátu a odpoveď komisie bola nekompromisná: „Novozvolený prezident nemá podľa Ústavy Slovenskej republiky právomoc odmietnuť všetkých navrhnutých kandidátov a požiadať národnú radu o predloženie nového zoznamu.“
Komisia argumentovala aj tým, že „V ústave neexistuje žiadne ustanovenie, ktoré oprávňuje na odmietnutie návrhu. Jediným špecifikom v danej situácii je skutočnosť, že národná rada nevedela, ktorej fyzickej osobe ako prezidentovi (Gašparovičovi alebo Kiskovi – pozn. aut.) bude jej návrh predložený.“ A preto: „Z uvedeného Benátska komisia vyvodzuje, že ani znenie ústavy, ani logika veci týkajúca sa zoznamu kandidátov predložených národnou radou neoprávňujú novozvoleného prezidenta SR na odmietnutie všetkých navrhnutých kandidátov a na to, aby si od národnej rady vyžiadal nový zoznam kandidátov.“
Poradca prezidenta Ján Mazák argumentuje teraz tým, že pri odpovedi Benátska komisia nevzala na zreteľ rozhodnutie Ústavného súdu v kauze zvanej Čentéš, ktoré vraj minister spravodlivosti komisii zatajil. Teda výklad právomoci prezidenta, v ktorom súd rozhodol, že hlava štátu môže odmietnuť kandidáta na post generálneho prokurátora aj z iných, ako iba zákonných dôvodov, pričom jeho rozhodnutie nesmie byť svojvoľné. Nie je to tak.
Benátska komisia totiž v odpovedi odkazuje pod čiarou nielen na uvedené rozhodnutie, ale tiež rozhodnutie Ústavného súdu vo veci viceguvernéra Národnej banky Slovenska, ktoré sa taktiež týkalo právomoci prezidenta (ne)vymenovať kandidáta do tejto funkcie. Z uvedeného tak vytŕča, že Benátska komisia obe rozhodnutia poznala, inak by ich v poznámke pod čiarou vôbec nespomínala.
Tak či onak, keďže odpoveď Benátskej komisie nikoho k ničomu na Slovensku nezaväzuje, aj po jej poznaní zostane zodpovednosť za (ne)riešenie chýbajúceho počtu sudcov tak na prezidentovi Kiskovi, ako aj Ústavnom súde. Nie je zlé názor komisie poznať, ale veci je aj tak potrebné vyriešiť doma.
Akokoľvek môže byť kľučkovanie medzi článkami a paragrafmi tak prezidentom, ako aj Ústavným súdom zaujímavé, podstatné je iné – súd nemá požadovaný počet sudcov a takýto stav možno oprávnene označiť aj za protiústavný. Ale aj neľudský, keďže tí, ktorí sa pred ním domáhajú spravodlivosti, sú nútení na ňu čakať dlhšie, ako by čakať mali. Nie je to správne.