Už zajtra by mal parlament voliť aj zvoliť nového verejného ochrancu práv. Príslušný parlamentný výbor už vypočul všetkých troch uchádzačov na túto funkciu a premenil ich na kandidátov keď konštatoval, že spĺňajú zákonné požiadavky na jej výkon.

Nie sú to dobrí kandidáti, ale iných jednoducho niet. S výnimkou Márie Patakyovej, kandidátky vládnej koalície, možno oceniť iba ich odvahu kandidovať, ale nič viac. U menovanej by to bolo rovnako, jej výnimočnosť však spočíva práve v tom, kto ju do funkcie navrhol. Most-Híd s podporou Smeru-SD a SNS, čo jej zaručuje zvolenie do funkcie. S pravdepodobnosťou, hraničiacou s istotou, pretože predseda Mosta-Híd B. Bugár by sa isto nasrdil, keby ho koaliční partneri vo voľbách podrazili a M. Patakyovú do funkcie nezvolili.

A to je niečo, čo v momentálnej situácii – keď sa srdí predseda SNS A. Danko – koalícia vôbec nepotrebuje. Navyše, hoci je tzv. ombudsman jedným z hlavných predstaviteľov štátu, nemá k dispozícii prakticky žiadne mocenské páky a nedokáže nijako ohroziť mocenské pomery v krajine. Takže je pre vládnu koalíciu takpovediac politicky neškodný a nestojí za vyvolanie ďalšieho sporu v jej vnútri.

Uvedené neznamená, že verejný ochranca práv je aj zbytočný. Nie je. Aj keď na to doterajšie výsledky veľmi nepoukazujú. Zbytočný nebol ani prvý ombudsman Pavel Kandráč, keďže predsa len mnohým ľuďom pomohol. Jeho nasledovníčka Jana Dubovcová síce zdvihla latku úradu omnoho vyššie, ale prakticky nedosiahla oveľa viac.
Je pravdou, že od verejného ochranu práv čakali iniciátori zavedenia tejto funkcie oveľa viac. Bolo však aj ich chybou, že sa nenaplnili. Tak či onak možno konštatovať, že aj táto funkcia bola spolitizovaná, keďže aj P. Kandráč aj J. Dubovcová pôsobili pred nástupom do nej v politických funkciách.

Na rozdiel od súčasnej a jedinej relevantnej kandidátky Márie Patakyovej. Čo je však – zatiaľ – aj jej jediné plus. Doteraz sa totiž venovala úplne inej činnosti, napokon, nie tak dávno sa uchádzala o funkciu dodatočného sudcu Všeobecného súdu EÚ, ktorého práca má od práce verejného ochrancu práv naozaj ďaleko. Navyše, uchádzala sa túto funkciu aj keď neovláda francúzštinu, ktorá je pracovným jazykom súdu. To vypovedá o mnohom a rozhodne viac, ako jej prejav pred poslancami o plánoch, ktoré by chcela vo funkcii verejného ochrancu práv presadzovať.
Aby bol verejný ochranca práv úspešný, musí o tom spoločnosť presvedčiť nielen silou svojej osobnosti, ale tiež vhodnou taktikou a stratégiou. Jane Dubovcovej sa podarilo len to prvé. O Márii Patakyovej nevie spoločnosť takmer nič, čo vzhľadom na funkciu, o ktorú sa uchádza nie je dobré. Na konci jej mandátu však bude o nej vedieť veľa a to, či to bude veľa dobrého alebo veľa zlého, záleží iba od nej.