Výsledky snemu strany Za ľudí nepriniesli žiadne veľké stranícke ani politické prekvapenie – predsedníčkou sa stala podľa očakávaní V. Remišová, ktorý vyhrala vo voľbách nad M. Kollárom s dostatočným náskokom. S dostatočným na to, aby bolo možné konštatovať, že problémy stranu stále ešte iba čakajú.

Napokon, má ich takpovediac vo vienku, keďže značne súvisia aj so spôsobom, akým a kým bola strana založená. Prezident A. Kiska ju najskôr nechcel, aby ju potom založil. Fakticky iba preto, aby bola, čo ukázali aj výsledky volieb, ktoré boli už pre exprezidenta a jeho partiu – slušne povedané – nie veľmi dobré. Prinajmenej porovnaní s ich politickými ambíciami a vyhláseniami, ale aj náladami v spoločnosti.

Isto, strana je plná rôznych individualít. Ich najväčším problémom však je, že ju nechcú, nemôžu alebo nedokážu potlačiť v prospech celku, teda strany. Nie sú za ľudí, ale za seba. Aj preto je strana taká nečitateľná a v politicky dôležitých veciach vlastne ani nevie, čo chce: jeden z jej predstaviteľov povie tak, druhý naopak, aby potom spoločne cúvali a napokon „stiahli chvost,“ ako konštatoval premiér I. Matovič. Mimochodom, čo je politicky omnoho horšie, ako držať balónik.

Príkladom môže byť aj nová predsedníčka V. Remišová. Potom, čo dostala politicky významnú a verejnú podporu od otca zakladateľa A. Kisku, dokázala rovnako verejne oznámiť, že ak nebude zvolená za predsedníčku, bude sa uchádzať aspoň o kreslo podpredsedníčky. Čím nielen pomyselne kopla A. Kisku do členka, ale hlavne to veľa vypovedá o jej budúcej straníckej práci – jedna vec je totiž viesť ministerstvo a celkom iná stranu. To druhé je pritom omnoho ťažšie.

Naopak, možno oceniť jej politický zásah do radov podpredsedov. Niektorí jeho členovia totiž nemali ani toľko slušnosti či chochmesu, aby sa funkcií vzdali, keďže predsedom sa nestal ich kandidát, ale osoba, ktorú vo vedení nechceli. Inými slovami, zápas prehrali, ale funkcie si nechali. Takže: je samozrejmé a každému jasné, že sedem podpredsedov na takú malú a marginálnu stranu je priveľa, primárne však ide o to, aby návrhy v ňom prechádzali bez veľkých problémov a zreteľnou väčšinou. Presnejšie, aby prechádzali návrhy predsedníčky V. Remišovej.

Tak či onak – strana Za ľudí by sa musela zmeniť takpovediac od podlahy, aby mohla a dokázala v politike čeriť vodu. Výsledky jej snemu to však nijako nenaznačujú a zdá sa, že jediný, kto to naozaj chápe, je odchádzajúci A. Kiska.