Prísne bezpečnostné a hygienické opatrenia dokážu veľmi efektívne zmierniť a oddialiť vrchol epidémie.

Koľkokrát za deň vyslovíme slovo „koronavírus“? Spočiatku pribúdali nakazení v ďalekej Číne – no celkom inak vnímame hrozbu, keď sa bleskurýchle premiestnila do Európy a už aj k nám na Slovensko. V krátkom čase vírus zaplavil médiá aj naše mysle.

Celé Taliansko sa ocitlo v karanténe, čo je bezprecedentné opatrenie, ale nevyhnutné vzhľadom na vážnosť situácie. V Bratislave a inde na Slovensku sa zavreli školy, múzeá, nekonajú sa bohoslužby, vyprázdnili sa ulice, aj regály v obchodoch, z ktorých zmizla ryža, cestoviny, či konzervy. Realita pôsobí apokalypticky. Ale rozhodne apokalyptická nie je.

Samozrejme je opatrnosť namieste a podceňovanie rizika by bolo hrubou chybou. O tom, s akým problémom máme do činenia, svedčí napokon vývoj situácie v zmienenom Taliansku – asi pred mesiacom, 7. februára, sa objavil prvý nakazený Talian a 22. februára tu zomrel prvý človek. Už 10. marca však dosiahol počet nakazených 9000 a počet obetí je 463. Počty nových prípadov i obetí dramaticky narástli v krátkom čase – od začiatku marca. Aj tieto fakty potvrdzujú, aké dôležité je zareagovať na nákazu hneď v prvých dňoch. Masívny nárast počtu infikovaných zaznamenalo spočiatku napríklad aj Nemecko, dosiaľ však má „len“ 1000 potvrdených prípadov a dve obete.

Vírus pod kontrolou

Z tohto pohľadu je viac než namieste promptné zatvorenie škôl aj iných verejných inštitúcií na Slovensku, akokoľvek nám tieto opatrenia komplikujú život. Prísne bezpečnostné a hygienické opatrenia dokážu veľmi efektívne zmierniť a oddialiť vrchol epidémie. Mať šírenie vírusu pod kontrolou znamená nižšiu záťaž pre zdravotnícke zariadenia a v konečnom dôsledku aj menší počet obetí.

Naopak, pri nekontrolovanom a prudkom náraste počtu nakazených a chorých hrozí, že kapacity nemocníc nebudú stačiť na ošetrenie najťažších prípadov – teda pacientov v kritickom stave, vo vysokom veku či s inými zdravotnými komplikáciami, pre ktorých môže mať vírus osudné následky.

Presne to sa deje v Taliansku, kde lekári stoja pred bolestnou voľbou koho skôr alebo koho vôbec zachraňovať, nehovoriac o tom ako je limitované poskytovanie pomoci v iných vážnych prípadoch nesúvisiacich s koronavírusom, napríklad pri „obyčajnom“ srdcovom záchvate.

Je hrozivé predstaviť si, ako by na takúto neriadenú expanziu vírusu zareagovali slovenské poddimenzované zdravotnícke zariadenia. Systém, v ktorom sa udomácnila nadvláda byrokracie, úmorné vyčkávanie v čakárňach a neraz šikanovanie či nedostatočné informovanie pacientov – a ktorý stojí najmä na obetavých a profesionálnych ľuďoch.

Test našej pripravenosti

Príkladom samozrejmosti, na ktorú sme si privykli, ale ktorá dnes môže byť osudnou chybou, bol prípad z Brna, kde dve infikované pacientky poslali do inej nemocnice vlastnou dopravou (zrejme taxíkom!).

Nový koronavírus je teda modelovou kritickou situáciou, ktorá občas nastáva. A ktorej, vzhľadom na nárast globálnych problémov (zmena klímy), budeme zrejme čeliť čoraz častejšie.

Situáciou, keď globálny problém zasiahne do nášho spôsobu života a otestuje našu pripravenosť a schopnosť zareagovať. A tiež zraniteľnosť civilizácie vtesnanej do mestských aglomerácií, hypermarketov, do miest a budov s vysokou koncentráciou ľudí. Civilizácie prepojenej intenzívnym cestovaním a ešte intenzívnejším prenosom informácií.

Podobne ako keď teroristické útoky viedli k výraznému posilneniu bezpečnostných opatrení a znížili náš komfort pri cestovaní, aj koronavírus prináša nepríjemné obmedzenia v pohybe, v poskytovaných službách, v každodennom živote, nehovoriac o ekonomických dopadoch, ktorých rozmery zatiaľ nedokážeme odhadnúť.

Vírus navyše nastavil zrkadlo takej tienistej a ošemetnej stránke našej vyspelej spoločnosti, ako sú hygienické návyky. Neumývanie rúk po použití toalety či chriakanie na zem sú bežným koloritom nášho každodenného života. A je tragikomické vidieť ako zamestnanci dezinfikujú autobusové a železničné stanice či dopravné prostriedky – keď vieme, aký „štandard“ čistoty majú takéto objekty.

Epidémia paniky

Popri strpení istého nepohodlia a dodržiavaní hygienických návykov je potom mimoriadne dôležitá duševná hygiena, teda odolnosť voči panike. Vráťme sa k úvodnej otázke – koľko ráz za deň vyslovíme slovo koronavírus. Po 11. septembri 2001 patrilo k najfrekventovanejším výrazom v médiách slovo „antrax“. Možno si daktorí spomenú na lavínu planých i reálnych poplachov, keď boli na rôznych miestach sveta – i Slovenska – nájdené obálky s bielym práškom. Zdalo sa, že je ním posypaný celý svet.

Dnes sa zdá, že je celý svet nakazený koronavírusom. Pretože ide o top tému, ktorej sa najviac venujú médiá a ktorá priťahuje pozornosť verejnosti. Ibaže – podobne ako v prípadoch antraxu – sa stávame obeťou selektívneho prijímania informácií. A podľa nich si vytvárame obraz reality.

Preto do obrazu sveta patrí aj informácia, že v pôvodnom epicentre nákazy, v Číne, sa počty nových prípadov prudko znižujú a že pokles zaznamenali aj v Južnej Kórei. Alebo že popri 40 prípadoch koronavírusu v Česku tu majú aj okolo 130-tisíc prípadov obyčajnej a mediálne nezaujímavej chrípky (a z nich určite časť pacientov čelí nebezpečným komplikáciám).

Naša schopnosť zvládnuť nákazu koronavírusom sa určite neodvíja od toho, aké zásoby múky a konzerv si vytvoríme, ale od triezveho a racionálneho vnímania reality. Od našej imunity voči epidémii strachu, ktorá sa šíri ešte intenzívnejšie, než koronavírus samotný.