Tesne predtým, než sa verejnosť dozvedela, že sa budúcim prezidentom USA takmer s istotou stane demokrat Joe Biden, vyhlásil prezident Donald Trump, že voľby nie sú zďaleka na konci. A že médiá, nechcú, aby vyšla najavo pravda. „Tieto voľby som vyhral, a to výrazne,“ dal sa počuť Trump.

Zvolený prezident Biden v tom istom čase vyhlásil: „Amerika, som poctený, že si si ma zvolila za lídra našej veľkolepej krajiny. Čaká nás ťažká práca, no môžem vám sľúbiť jedno: Budem prezidentom všetkých Američanov – bez ohľadu na to, či ste ma volili, alebo nie.“

Už z tohto prístupu je zrejmý rozdiel medzi oboma politikmi. Počas dlhého a dramatického sčítavania hlasov Biden upokojoval situáciu, vyzýval voličov, aby boli trpezliví a aby „odložili hnev“.

Trump naopak atmosféru vyhrocoval. Doterajší prezident ohlasoval svoje víťazstvo už na sklonku prvej volebnej noci, keď ešte zďaleka nebola sčítaná relevantná väčšina hlasov. A keď sa váhy začali nakláňať v prospech jeho súpera, začal hovoriť o manipulácii a hrozil žalobami a súdnymi procesmi. Prípady, keď rozvášnení protestujúci (a to aj ozbrojení) ohrozovali priestory, v ktorých sa rátali hlasy, vyvolávajú nielen hrôzu, ale aj istý pocit zadosťučinenia, že na Slovensku prebieha volebný proces priam idylicky.

V pozadí obrovského napätia v polarizovanej americkej spoločnosti stojí Trumpovo hypertrofované ego. Podľa správy CNN sa napríklad diskutovalo o tom, kto z blízkeho okolia Trumpa presvedčí, o tom, že naozaj skončil.

Azda Trumpovi práve táto jeho mentálna výbava pred štyrmi rokmi otvorila cestu k víťazstvu – najmä schopnosť osloviť prostých voličov a „natrieť to“ americkej kaviarni i americkým múdrosráčom, ako by sme povedali na Slovensku.

Nie náhodou sa Trump stál tvárou či ikonou antisystému (bojujúceho proti mainstreamu) aj mimo USA, dokonca i na Slovensku. Zjednodušený dojem, že je tu konečne správny nebojácny chlapík, biely muž, kresťan a heterosexuál, ktorý sa odvážne postaví na odpor spoločnosti príliš korektnej a príliš vychádzajúcej v ústrety menšinám, našiel Trumpovi priaznivcov medzi konšpirátormi a politickými radikálmi na celom svete.

To však len potvrdzuje, aký veľký problém, ba až riziko, trumpizmus predstavuje. Súčasťou tohto softvéru je totiž predovšetkým pohŕdanie faktami a princípmi.

Pohŕdanie vedeckými faktami v otázke klimatickej zmeny, či koronavírusu (zľahčovanie pandémie pritom Trumpovi zrejme ubralo body vo volebnom zápase). A pohŕdanie princípmi, v tomto prípade opakovane a verejne vyslovovaná nedôvera v základný princíp demokracie, totiž v slobodné a regulárne voľby.

Odhliadnuc od Trumpovho ega priniesla jeho éra nesporne aj pozitíva – možno spomenúť napríklad pokles nezamestnanosti, ktorý trval už od „pokrízového“ obdobia, teda aj počas mandátu predošlého prezidenta Obamu, no prekvapivo po krátkom a prechodnom zvýšení počas pandémie COVID-u začal počet ľudí bez práce opäť strmo klesať.

A hoci Trumpova zahraničná politika vyvolávala veľa otáznikov (napr. jeho vzťah k Európe a Európskej únii, ktorý prejavil sympatiami k brexitu), priniesla napríklad aj dohody o normalizácii diplomatických vzťahov, ktoré podpísal Izrael so Spojenými arabskými emirátmi a Bahrajnom.

Práve preto je užitočné oddeľovať republikánsku politickú líniu – nakoniec samu o sebe pestrú a mnohotvárnu – od trumpizmu, ktorý sa stal na uplynulé štyri roky jej tvárou a či skôr maskou. Napokon Trumpa neraz ostro kritizovali viacerí spolustraníci aj počas jeho funkčného obdobia (už nežijúci arizonský senátor John McCain či senátor Utahu Mitt Romney, ktorý Trumpa nepodporil v impeachmente). Mnohí tiež nesúhlasili s Trumpovým počínaním v uplynulých volebných a povolebných dňoch.

Treba povedať, že Spojené štáty americké zvládli riziká trumpizmu v uplynulých štyroch rokoch aj vďaka dobre fungujúcim a nezávislým inštitúciám (napr. súdom). Funkčný systém skrátka egu neposkytne neobmedzený priestor. Rovnako treba dodať, že aj keď Joe Biden získal najvyšší počet hlasov v dejinách USA – takmer 75 miliónov – hneď za ním je Donald Trump s viac než 70 a pol miliónmi voličov (čísla ešte nie sú definitívne).

To potvrdzuje nielen enormne silnú mobilizáciu voličov Bidena resp. odporcov Trumpa, ale rovnako aj pretrvávajúcu širokú popularitu doterajšej hlavy štátu. Je teda otázka, či Trump v politike povedal posledné slovo. Vybičovaná atmosféra počas amerických volieb však jasne naznačuje, že bol už najvyšší čas, aby trumpizmus skončil, resp. aby už viac nemal centrálu v Bielom dome.