Fakt, že na námestia 17. novembra prišli ľudia z ĽSNS, šéf komunistov Hrdlička a ešte aj Ján Čarnogurský či syn Jána Slotu, prekonal aj nadnesenú fikciu o obživnutom Biľakovi a Jakešovi z predošlej glosy. Takáto kombinácia sa skrátka vymyslieť nedá. Predovšetkým však dokazuje, že protesty, ktoré ovládli slovenské námestia v deň 31. výročia od Nežnej revolúcie, neboli iba protestmi proti vláde – i keď je možné, že časť demonštrantov naozaj popohnal do ulíc hnev na vládny kabinet či na opatrenia proti pandémii.

Za protest proti vláde s pointou „Chceme predčasné voľby“ by sa dal považovať Ficov míting pred budovou parlamentu. Jediným jeho problémom bolo, že bol ako všetky verejné podujatia počas pandémie, nepovolený. No a momentálny líder opozície a expremiér Pellegrini splnil aj túto podmienku, ak ostal pri vyjadrení politického názoru vo virtuálnom priestore.

Napokon, ministerka spravodlivosti Kolíková radila aj oponentom vlády, aby na vyjadrenie nesúhlasu využili sociálne siete: „Ak chce niekto vyjadriť politický protest, nemusí to robiť tým, že sa ľudia osobne stretnú.“
(Len na okraj – vláda radí svojim odporcom, ako majú proti nej protestovať. Natíska sa porovnanie s inou predchádzajúcou vládou, ktorá „preventívne“ škandalizovala protesty Za slušné Slovensko a riešila dlažobné kocky, ktoré napokon samozrejme nikto po nikom nehádzal...)

Za slobodu koronavírusu!

To, čo sa dialo pred Úradom vlády SR a pred Prezidentským palácom však už vonkoncom nebol protest proti opatreniam, ani proti ich chaotickosti, ani protest ľudí, ktorých protipandemické kroky pritisli o múr existenčného ohrozenia. A nebol to ani protest proti premiérovi, hoci ho dav častoval nadávkami. Dá sa predpokladať, že by ľudia na námestí podobne „ozdobili“ hocaké meno.

Proti čomu teda protestovali? Proti COVID-u? Proti rúškam? Ako si vysvetliť skandovanie a pokriky proti ich noseniu? Bol to protest za slobodu, ako to prezentovali niektorí jeho organizátori? A za slobodu čoho? Za slobodu koronavírusu, nech si slobodne vyčíňa, koľko chce? Za slobodu samého seba, za slobodu vlastnej bezohľadnosti? Za čo vlastne bojuje popierač COVID-u?

Na námestia sa vyrojilo v skratkovitej a emotívnej forme to, čo čítame denne na sociálnych sieťach: Že COVID je strašiak, výmysel, globálna manipulácia, sprisahanie. Že mŕtvych je málo, hoci teraz pribúdajú po desiatkach denne. Zrejme to stále nestačí, najmä ak zomierajú nie „na COVID“ ale s „COVID-om“, ako sa v týchto pavedeckých kruhoch hovorí.

Nie náhodou sa na tejto emócii priživujú politici zo subjektu, ktorý sa spája s radikalizmom a extrémizmom – nielen slovne, ale aj na základe doterajších súdnych rozhodnutí. Nie náhodou toto bezcitné popieranie ľudskosti pripomína cynizmus popieračov holokaustu, mudrovanie, či bolo 6 miliónov obetí málo alebo veľa, či je to vôbec pravda. Chýba už len otázka, či ľudia v plynových komorách umierali na následok plynu, alebo „iba s plynom“.

Vírus prítomný na námestí

Po zhromaždení na Námestí Slobody ostali horiace sviece v tvare hákového kríža. Samozrejme z toho nemožno odvodzovať, že všetci (alebo väčšina) účastníkov protestu boli fašisti. Ale veľa napovie „duch“, nálada, skandovanie, heslá, transparenty a aj prítomní politici. ( „Všetko je to naplánované, rovnako ako je naplánovaná celá migrácia! Antigénne testy spôsobujú rakovinu! Covid-19 neexistuje!“ zaznelo napríklad v Košiciach).

V tomto prípade už aj zbežný antigénový test odhaľuje prítomnosť silného antisystémového vírusu v dave – a teda ak v utorok protestovali aj úprimne rozhorčení alebo zúfalí ľudia, nevedeli tento vírus identifikovať, podcenili ho, alebo mu podľahli.

Bol to protest nie iba proti vláde, ale proti ľudskosti, solidarite, súcitu, zodpovednosti, proti základným pravidlám spolunažívania, na ktorých stojí každá spoločnosť bez ohľadu na to, či ich nariadi taký alebo onaký premiér alebo komisia. A aj protest proti vedeckému poznaniu. A práve to je mimoriadne znepokojivé.

Protesty majú totiž svoje ciele, požiadavky. Nižšie dane. Prijatie takého či onakého zákona. Demisiu toho-ktorého politika. Protest proti vláde žiada jej odstúpenie, výmenu za inú vládu, predčasné voľby a pod.

Ale stúpenec antisystému chce zbúrať systém ako taký – a to je cieľ pre väčšinu spoločnosti vskutku nebezpečný.