Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Pondelok 25. november 2024Meniny má Katarína
< sekcia Publicistika

KOMENTÁR THOMASA KULIDAKISA: Stretnutie Putina a Trumpa

Thomas Kulidakis Foto: Teraz.sk/Thomas Kulidakis

Komentár uverejňujeme so súhlasom Českého rozhlasu Plus.

Český premiér Andrej Babiš zajasal nad výsledkom stretnutia prezidentov USA a Ruska.
Ocenil nadviazanie dialógu, údajnú snahu o riešenie problémov ľudstva a tešil sa z toho, ako vraj obaja štátnici potvrdili český názor o potrebe návratu sýrskych utečencov domov.

Problém je, že výsledok summitu Trump-Putin je iný. Šéf vlády tak zase odhalil, že jeho najväčšou slabinou je medzinárodná politika.

Vladimír Putin a Donald Trump totiž v praxi predviedli, ako vyzerá transakčné vyjednávanie s obojstranne výhodným výsledkom. Vládca Kremľa sa dočkal potvrdenia významu Ruska v medzinárodnej politike, čo mu pomôže doma dokázať, že vládne právom.

Rusi museli v minulých rokoch priniesť nemalé obete na oltár ruských zahranično-politických dobrodružstiev. Ekonomické sankcie vyhlásené kvôli obsadeniu Krymu a konfliktu na Ukrajine sú naozaj citeľné. Teraz Vladimír Vladimírovič môže povedať, že stali za to.

Jeho americký náprotivok má zase iné problémy na domácej pôde. Od svojho zvolenia bojuje s tým, že mu Rusi pomohli voľby vyhrať. A to aj nečistými metódami. Od ruského prezidenta získal verejné prehlásenie, že sa nič tak nestalo a nerobilo.

Obvinenie ruských agentov zahraničnej rozviedky sem, obvinenie tam. Na celú vec už reagovali v zámorí. Časť demokratov, republikánov aj bývalý šéf CIA povedali, že veria svojim tajným službám, ktoré tvrdia, že Rusi americké voľby ovplyvňovali.


Kus papiera a modrá pastelka


Nepochopenie je tiež v spoliehaní sa na slová amerického prezidenta, ktorý je schopný prehlásiť úplne opačné tvrdenia v rozmedzí niekoľkých hodín. Dovolávanie sa návratu Sýrčanov je vec potrebná, s ktorou možno súhlasiť. Lenže z hľadiska nelegálnej migrácie to veľa nerieši, pretože v poslednom čase sa do Európy snažia dostať prevažne ekonomickí migranti z Afriky.

Úplne zásadné je ale poučenie pre Európsku úniu. Český premiér by si mal byť dobre vedomý skutočnosti, že košeľa je bližšia ako kabát. Zatiaľ, čo sa americký prezident potľapkával po ramenách s prezidentom ruským, sme sa dozvedeli, že my, Európania, sme jeho obchodní nepriatelia. Čo sa týka sankcií kvôli obchodu s Iránom, budú sa vraj bez pardonu vzťahovať aj na európske firmy. A clá na európske automobily, vrátane českých, sú stále vo vzduchu.

Predseda vlády štátu EÚ by teda mal držať basu s ostatnými kolegami európskeho spolku. Všimnúť si trebárs dnešného vyjadrenia nemeckého ministra zahraničných vecí. Podľa neho sa už Spojeným štátom nedá veriť, všetko je údajne možné riešiť iba užšou spoluprácou členov Európskej únie. Receptom má byť uzatváranie dohôd a posilnenie spolupráce s inými svetovými hráčmi – Austráliou, Kanadou, Japonskom. O budúcnosti sa rokuje práve v týchto dňoch s Čínou.

Jedna vec ale bola na radosti Andreja Babiša ozajstná, úprimná a neomylná. Skutočne je dobré, že sa dvaja vodcovia jadrových veľmocí stretli. Lepšie, ako keby na seba hádzali bomby. Iba dúfajme, že nemali kus papieru a modrú pastelku ako Stalin s Churchillom v roku 1944 v Moskve. Vtedy uzatvorili dohodu, ktorá zmenila osud Európy na niekoľko ďalších desaťročí.