Rusko sa halí do smútku. Dôvod je jasný – tragédia armádneho dopravného lietadla TU-154, ktoré sa krátko po štarte zrútilo do pobrežných vôd Čierneho mora. Pri nehode zahynulo všetkých 92 ľudí na palube vrátane skoro kompletného speváckeho zboru legendárnych Alexandrovcov.
Keď doznel prvý šok z tejto nečakanej tragédie, média aj odborní analytici sa pýtajú predovšetkým na to, prečo k nehode vôbec prišlo. Minister dopravy Maxim Sokolov odmieta akékoľvek špekulácie prinajmenšom do chvíle, kým budú preskúmané čierne skrinky.

Mnohým ľuďom sa však zdá byť podozrivé, že najvyššie miesta síce neodmietajú možnosť teroristického útoku, ale považujú ju za najmenej pravdepodobnú. Že prečo? Lietadlo štartovalo z moskovského armádneho letiska Čkalovskij, kam nikto nemá prístup a kde bolo pred štartom veľmi prísne skontrolované.

Navyše, medzipristátie sa malo uskutočniť na severokaukazskej armádnej základni Mozdok, kde sú podmienky porovnateľné s tými moskovskými. Pre zlé počasie však lietadlo pristálo na Adler neďaleko Soči, teda na mieste, kde to nikto nečakal.

Tam do lietadla vstúpili iba dvaja pohraničníci k rutinnej prehliadke dokumentov a von sa na chvíľu dostal iba jeden člen posádky. Je tak málo pravdepodobné, že by sa výbušnina nejako dostala na palubu. Pre prípadný výbuch na palube, nech ho už spôsobilo čokoľvek, naopak vraví to, že trosky aj zvyšky paliva sú rozptýlené na veľkej ploche, k čomu spravidla prichádza pri deštrukcii lietadla vo vzduchu ešte pred pádom na zem.

Z konfliktov sa zle cúva

Tupolevova konštrukčná kancelária navyše zdôrazňuje, že TU-154 má tri motory a bolo by zvláštne, keby zlyhali všetky naraz. Na novinársku poznámku, že z tisícov týchto strojov ich spadlo viac ako päťdesiat, konštruktéri odpovedajú, že práve tento typ bol vo svojom čase u ruských aj niektorých zahraničných spoločnostiach vôbec najfrekventovanejší a preto tak pomerne veľa nehôd.

Dôvodom katastrofy však vraj nikdy nebola chyba stroja. Napokon, už skoro veľa napovie aj najväčšia časť trupu, ktorí sa našla asi 1700 metrov od brehu mora. Tak či onak, dnešné vydanie novín Vedomosti k tragédii podotýka: „Sme vo vojne a v takom prípade môžu byť aj nevojnové straty, napríklad tylové či demografické, občas vyššie ako tie priamo na fronte,“ konštatujú noviny.

A potom sa priamo pýtajú: „Aké sú to ale ciele, ktoré by podobné straty oprávňovali? Dobre chápeme s akou tragédiou sme konfrontovaní, ale rozhodne sa nedomnievame, že by to mal byť dôvod pre akékoľvek obmedzovanie verejnej debaty o zmysluplnosti ruského angažovania v tejto vojne.“

Niet pochýb o tom, že táto debata bude aj v zošnurovanej ruskej spoločnosti silnieť – už preto, že ako vieme z histórie, do podobných konfliktov sa ľahko zabŕda, ale zle sa z nich potom cúva. Príkladmi z posledného polstoročia môžu byť Vietnam, Afganistan či Čečensko.