Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Komentár L. Rakušanovej uverejňujeme so súhlasom Českého rozhlasu Plus, ktorého je komentátorkou.
Autor Lída Rakušanová
Nové obsadenie roly ministra financií je na spadnutie, konsolidácia vládneho ansámblu na obzore, hra na jednu z mála ponovembrových vlád, ktorej sa podarí dovládnuť až do konca volebného obdobia, môže pokračovať.
Iba to obecenstvo, pre blaho ktorého politici všetku túto kalváriu v posledných týždňoch údajne postupovali, nie a nie prepuknúť v jasot! Dokonca to vyzerá, že sa - aspoň sčasti - mieni ďalej stretávať na námestiach, namiesto toho, aby sa ako slušný komparz, vrátilo do obývačiek pred televízne obrazovky.
Či to tak bude, je však otázne. Zo stoličiek zdvihla ľudí inscenácia, ktorú pod názvom „Zneužívanie moci ministrom financií Andrejom Babišom voči nezávislým inštitúciám demokratickej spoločnosti,“ uviedol 10. mája parlament.
Niet sporu o tom, že obsahovo išlo o tému brizantnú: o dôvodné podozrenie, že vplyvný člen vlády kuje nečisté pikle proti svojim kolegom, o ktorých sa domnieva, že ich má s pomocou kompromitujúcich materiálov v hrsti. Téma však mala jednu zásadnú chybu krásy: jej zdrojom bolo nelegálne odpočúvanie.
Nechtiac tým poslanci odhalili, čo zostane z politiky, keď sa ocitne v pasci reality show. Tento žáner žije z toho, že ruší hranice medzi súkromnou a verejnou sférou. Tým síce vychádza v ústrety voyeuristickým sklonom divákov, ale pokiaľ ide o politiku, posúva verejný priestor od demokracie smerom k totalite.
Vo svojich „Dvadsať lekcií odporu proti tyranii“ americký historik Timothy Snyder varuje, že sme slobodní iba dovtedy, pokiaľ máme pod kontrolou to, čo o nás ostatní ľudia vedia a to vrátane okolností, za akých sa to dozvedeli. Ak sme stratili kontrolu nad tým, kto, čo a kde si o nás môže prečítať alebo vypočuť, nemôžeme slobodne konať v prítomnosti , ani plánovať budúcnosť.
Pretože nikto nevedie taký súkromný život, ktorý by obstál, ak je vystavený s nepriateľským úmyslom na pranier.
Smerom k totalite sa vydávame v okamihu, keď porušovanie súkromnej sféry začneme akceptovať ako niečo normálne. Vtedy, keď sa z ukradnutých e-mailov alebo nelegálnych odpočúvaní stanú v médiách správy.
Nebezpečné je to nielen kvôli strate individuálnej slobody, ale tiež preto, že to spoločnosť odkláňa od skutočnej politiky smerom k spikleneckým teóriám. Namiesto dôrazov na fakty a na ich interpretáciu, sa ľudia uchyľujú k viere v skrytú realitu a všadeprítomné temné sily.
Presne to tunajšia politická scéna už dlhší čas v ľuďoch pestuje. A na nejaký happyend to hneď tak nevyzerá. Pre žáner reality show je naopak typické, že jedno pokračovanie sa snaží prebiť to minulé. Takže ďalší „drasťák“ nás bohužiaľ neminie.
Iba to obecenstvo, pre blaho ktorého politici všetku túto kalváriu v posledných týždňoch údajne postupovali, nie a nie prepuknúť v jasot! Dokonca to vyzerá, že sa - aspoň sčasti - mieni ďalej stretávať na námestiach, namiesto toho, aby sa ako slušný komparz, vrátilo do obývačiek pred televízne obrazovky.
Či to tak bude, je však otázne. Zo stoličiek zdvihla ľudí inscenácia, ktorú pod názvom „Zneužívanie moci ministrom financií Andrejom Babišom voči nezávislým inštitúciám demokratickej spoločnosti,“ uviedol 10. mája parlament.
Niet sporu o tom, že obsahovo išlo o tému brizantnú: o dôvodné podozrenie, že vplyvný člen vlády kuje nečisté pikle proti svojim kolegom, o ktorých sa domnieva, že ich má s pomocou kompromitujúcich materiálov v hrsti. Téma však mala jednu zásadnú chybu krásy: jej zdrojom bolo nelegálne odpočúvanie.
Nechtiac tým poslanci odhalili, čo zostane z politiky, keď sa ocitne v pasci reality show. Tento žáner žije z toho, že ruší hranice medzi súkromnou a verejnou sférou. Tým síce vychádza v ústrety voyeuristickým sklonom divákov, ale pokiaľ ide o politiku, posúva verejný priestor od demokracie smerom k totalite.
Príde ďalší „drasťák"
Vo svojich „Dvadsať lekcií odporu proti tyranii“ americký historik Timothy Snyder varuje, že sme slobodní iba dovtedy, pokiaľ máme pod kontrolou to, čo o nás ostatní ľudia vedia a to vrátane okolností, za akých sa to dozvedeli. Ak sme stratili kontrolu nad tým, kto, čo a kde si o nás môže prečítať alebo vypočuť, nemôžeme slobodne konať v prítomnosti , ani plánovať budúcnosť.
Pretože nikto nevedie taký súkromný život, ktorý by obstál, ak je vystavený s nepriateľským úmyslom na pranier.
Smerom k totalite sa vydávame v okamihu, keď porušovanie súkromnej sféry začneme akceptovať ako niečo normálne. Vtedy, keď sa z ukradnutých e-mailov alebo nelegálnych odpočúvaní stanú v médiách správy.
Nebezpečné je to nielen kvôli strate individuálnej slobody, ale tiež preto, že to spoločnosť odkláňa od skutočnej politiky smerom k spikleneckým teóriám. Namiesto dôrazov na fakty a na ich interpretáciu, sa ľudia uchyľujú k viere v skrytú realitu a všadeprítomné temné sily.
Presne to tunajšia politická scéna už dlhší čas v ľuďoch pestuje. A na nejaký happyend to hneď tak nevyzerá. Pre žáner reality show je naopak typické, že jedno pokračovanie sa snaží prebiť to minulé. Takže ďalší „drasťák“ nás bohužiaľ neminie.
