Sputnikom sa kríza začala a možno sa ním aj skončí, resp. sa prehupne do ďalšej fázy, ktorá môže dopadnúť všelijako predčasné voľby nevynímajúc. Pretože obvinenia, ktoré presakujú na verejnosť cez OĽANO alebo cez SaS, že jeden či druhý tábor konfliktu vyhľadáva a oslovuje v NR SR poslancov a hľadá podporu pre nejakú novú parlamentnú väčšinu, ako aj Sulíkove dnešné avízo, že mieni podať demisiu (prípadne všetci ministri za SaS), to všetko nedáva veľmi nádejný obraz o mierovom riešení situácie.

Zhodou okolností by malo byť 23. marca známe rozhodnutie ŠÚKL o Sputniku. A zhodou okolností 24. marca sa verejnosť dozvie, či odchádza SaS alebo premiér Matovič. Čiže buď bude vymenený premiér, alebo celá vládna koalícia. Napĺňa sa tak bonmot, ktorý koloval na internete, že Sputnik je prvou vakcínou, u ktorej sa vedľajšie účinky prejavujú už pred podaním.

Samozrejme, osobnostný spor medzi Sulíkom a Matovičom a napätia v koalícii tu boli už dlho. Ale že prepukli po prílete Sputnika na Slovensko a mali by sa rozuzliť po jeho podávaní alebo nepodávaní, to je koincidencia, ktorá zaráža. Rovnako ako fakt, že spor v štádiu urovnávania prerástol do dnešných rozmerov po piatkovej tlačovke premiéra, ktorý spôsobom sebe vlastným oznámil odchod ministra zdravotníctva Krajčiho, no na záver si zauvažoval, že by mal Krajči ešte „zmanažovať“ Sputnik až do konca.

Kauza AstraZeneca
Ak sa stal rozbuškou či novičokom vládneho zoskupenia Sputnik, ostaňme ešte pri ňom. Politické tlaky sprevádzajú aj jeho cestu na český trh. Nedávno avizoval prezident ČR a advokát všetkého ruského Miloš Zeman, že bude žiadať odvolanie ministra zdravotníctva Blatného a šéfky českého Štátneho úradu na kontrolu liečiv Storovej práve pre Sputnik.

Paralelne s masívnym presadzovaním Sputnika sa tiež verejnosť – a nielen na Slovensku – dozvedá zároveň i o prípadoch komplikácií po podaní vakcíny AstraZeneca. Skutočnosťou je, že v šestnástich európskych krajinách predbežne podávanie tejto vakcíny pozastavili, kým sa situácia nevysvetlí.

To však potvrdzuje nie „závadnosť“ tejto vakcíny, ale predovšetkým len a len opatrnosť dotknutých štátov (Holansko, Nórsko, Dánsko, Island, Írsko, Bulharsko a ďalší). A tým sa vysvetľuje aj opatrnosť v prípade Sputniku – že nejde o žiadnu predpojatosť Európy resp. EÚ k Rusku, ale o obozretnosť voči akejkoľvek hromadne podávanej látke.

O tom, že latka citlivosti a obozretnosti je v našich končinách postavená vysoko, hovoria aj fakty: K 9. marcu 2021 bolo zaznamenaných 22 prípadov trombembolických komplikácií u troch miliónov ľudí zaočkovaných vakcínou AstraZeneca v Európskom hospodárskom priestore. Český odborník a exminister Prymula hovorí o 37 prípadoch pri 17 miliónoch dávok na celom svete.

„Je zrejmé, že to riziko je dva k miliónu. Jednotlivcovi hrozí väčšie riziko, že ho cestou na očkovanie zrazí auto,“ tvrdí Prymula. Ako dodáva, preukázateľnosť medzi vakcínou a komplikáciami sa preukazuje ťažko, keďže sú ňou očkovaní najmä starší ľudia – a pri nich je všeobecne štatisticky vyššia pravdepodobnosť ochorenia či úmrtia v období po očkovaní. Z prirodzených príčin, ktoré s vakcínou nemajú nič spoločné. Preto tiež nie je dôvod na znepokojenie, ak Slovensko s očkovaním AstrouZenecou neprestáva. Momentálne je naozaj prioritou zaočkovať čo najviac ľudí v najkratšom čase – veď práve týmto vysvetľoval svoju sólojazdu so Sputnikmi aj premiér Matovič.

Konkurenčný boj?
Za pozornosť ešte stojí Prymulova bližšie nešpecifikovaná úvaha, že za očierňovaním Astry môže byť aj konkurenčný boj, hoci sa to nedá dokázať – teda to berme naozaj len ako úvahu. AstraZeneca mala podľa Prymulu byť prvou vakcínou a mala byť lacná.

Ak sa prenesieme naspäť na Slovensko, masívny rozbeh očkovania začína prinášať prvé náznaky lepších správ pokiaľ ide o vývoj pandémie. Je naozaj veľmi nešťastné, že koalícia vstupuje do svojej kritickej fázy práve v tomto čase, už aj preto, že nasledujúce týždne a mesiace budú pre Slovensko dôležité. A politická nestabilita je to posledné, čo by krajina v takomto období potrebovala. (Ako len pred chvíľou pred novinármi zdôraznil aj minister obrany Naď: „Uprostred pandémie začať riešiť koaličnú krízu a požadovať hlavu premiéra je podľa mňa veľmi zlé rozhodnutie. Keby sa počkalo aspoň do leta, v tom prípade by bola kľudnejšia situácia... Ľudia vidia, že prebieha koaličná kríza, keď máme pandémiu.“)

Ak ani konflikt zosobnený v Matovičovi a Sulíkovi naozaj „nemohol počkať“ a je načasovaný tak ako je, potom sa natíska otázka, či o jeho pozadí vie verejnosť všetko a či naozaj osobná tvrdohlavosť dvoch lídrov, ktorí v roku 2010 vplávali do politiky na spoločnej kandidátke, môže dospieť do takýchto zničujúcich rozmerov.

Budúci týždeň sa dozvieme, či sa bude dať na Slovensku očkovať Sputnikom a či si to ako bod pripíše ostávajúci alebo odchádzajúci premiér Matovič. Dozvieme sa, akú vládu bude mať Slovensko, či ho čakajú predčasné voľby – no najmä, či sa podarí zachovať ťah na bránu v boji proti COVID-u, čo je v tejto chvíli dôležitejšie, než peripetie politikov. Teda sa dozvieme, či dokážu politici aj napriek sporom nadradiť osud krajiny nad svoje vlastné záujmy. Lebo politická zrelosť a rozvaha, tá sa žiadnou vakcínou naočkovať nedá.