Podľa nedávneho prieskumu si viac než dve tretiny Slovákov myslia, že práve Čína ich krajine pomohla v boji proti pandémii nového koronavírusu. Na sociálnych sieťach toto šokujúce zistenie sprevádzali sarkastické komentáre – samozrejme, že "pomohla". Už len tým, že vírus rozoslala do sveta. A keby sme chceli byť menej sarkastickí a viac vecní, dodajme: Podľa všetkého tiež tým, že zametala prvé indície a informácie pod koberec.

Príbeh o dobrej Číne však nevzniká náhodou. Vyplýva to aj z troch správ, ktoré vydala v priebehu apríla Európska služba pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) – a o ktorých sa v pondelňajšom spravodajstve TASR zmienil hovorca ESVČ Peter Stano. Táto inštitúcia je jedným z popredných aktérov v boji proti dezinformáciám. Svoje zistenia uvádza na stránke euvsdisinfo.eu, kde možno nájsť aj sekciu venovanú COVID-u 19.

ESVČ uvádza, že „oficiálne zdroje, podporované vládami niekoľkých štátov, vrátane Ruska a v menšej miere aj Číny, sú v pozadí dezinformačných a konšpiračných teórií zameraných na širokú verejnosť v EÚ“. V poslednej správe tiež hovorí o "koordinovanom nátlaku" čínskych oficiálnych zdrojov, aby sa poprela akákoľvek čínska vina za rozšírenie pandémie, a tiež o podpore niektorých zdrojov pre konšpiračnú teóriu, že s epidémiou má spojitosť americká armáda.

Správa tiež kritizuje oznámenia spojené s prieskumami, ktoré naznačujú, že Čína je v boji proti pandémii koronavírusu vnímaná ako užitočnejšia než EÚ. To je aj prípad Slovenska, keďže vyše polovica Slovákov podľa prieskumu považuje pomoc Únie za nedostatočnú.

A to napriek tomu, že Slovensko môže v boji proti pandémii a jej dôsledkom využiť nevyčerpané eurofondy, že EÚ zatiaľ uvoľnila na boj proti koronavírusu 37 miliárd a že Nemecko – teda i jeho daňoví poplatníci – hodlajú prispieť väčšou sumou do rozpočtu EÚ, aby pomohli naštartovať ekonomiku aj ostatným členom. Vrátane Slovenska.

O tom, akými prostriedkami Čína, jemne povedané, dbá o svoj imidž, svedčí reportáž, ktorú v nedeľu odvysielala Česká televízia a ktorá sa týkala v januári tohto roku zosnulého predsedu českého Senátu Jaroslava Kuberu. Podľa výpovedí pozostalých (manželky a dcéry politika) bol Kubera doslova pár pred smrťou vystavený tlaku Číny pre jeho avizovanú návštevu Tajvanu.

Konkrétne išlo o dokument neobvyklého formátu, ktorý mal Kubera dostať počas novoročného obeda u prezidenta Zemana 14. januára a v ktorom malo čínske veľvyslanectvo vyratúvať, prečo je jeho cesta na Tajvan pre Čínu neprijateľná. Výpoveď o Kuberovi zapadá do skladačky informácií o krajinách, ktoré dbajú o svoj imidž za akúkoľvek cenu. Teda aj za použitia nátlaku či hybridných nástrojov vrátane propagandy.

Aj z prieskumu zmieneného v úvode je zrejmé, že tieto metódy na Slovensku dosiaľ nenarazili na vážnejšiu prekážku. A že v spojitosti s koronavírusom to Čína na Slovensku vyhráva na celej čiare, aspoň pokiaľ ide o verejnú mienku.

Aj preto je dobre, ak práve schvaľované Programové vyhlásenie vlády SR obsahuje aj pasáž, ktorá hovorí: „Silnejúce hybridné ohrozenia si vyžiadajú posilnenie kapacít na celoštátnej úrovni a aktívnu účasť SR na medzinárodnom úsilí pri odvracaní týchto hrozieb.“ Teda SR už, hurá sláva, aspoň eviduje rozdiely medzi priateľským vzťahmi, hospodárskou výhodnosťou spolupráce a neférovým ovplyvňovaním či ohýbaním verejnej mienky v snahe vybudovať si renomé alebo v snahe oslabiť či očierniť konkurenta, v tomto prípade EÚ.

Je otázka, či všeobecná vetička vo vládnom programe zodpovedá vážnosti problému. Na druhej strane obsadenie na čele kľúčových rezortov (diplomacia, obrana...) dáva reálnu nádej, že Slovensko obháji svoje národno-štátne záujmy pred rizikovými vplyvmi, ktoré sú dlhodobejšie než dnešná pandémia.