Strach z očkovania je väčší, než strach z COVID-u, aj solidarita s ostatnými ľuďmi. To, čo všetci tušíme, potvrdil prieskum Slovenskej akadémie vied.

Toto zistenie tiež vysvetľuje, prečo očkovacie kampane, lotéria a ďalšie motivačné prostriedky, nemajú taký efekt, ako sa čakalo. Ako totiž vysvetľuje členka výskumného tímu, psychologička Magdalena Adamus, podobné metódy sú účinné vtedy, keď majú ľudia dostatočné množstvo spoľahlivých informácií a riziká spojené s vakcináciou považujú za nízke. „V opačnom prípade sa do popredia dostavajú emócie, najmä strach,“ tvrdí odborníčka.

Prieskum tak vysvetľuje fakt, že sa Slovensko drží v zaočkovanosti na „peknom“ 106. mieste medzi krajinami sveta a zaostáva aj za svojimi susedmi – Maďarskom (68.), Rakúskom (69.), Českom (82.), Poľskom (98.), aj za Európou ako kontinentom (88. priečka). Našich 43,3 percent zaočkovaných prvou dávkou a 42,32 obomi (spolu 85,62 percent) zodpovedá priemeru ázijského kontinentu.

Pravda je však oveľa znepokojujúcejšia: Korektnú diskusiu o očkovaní a jeho výhodách či nevýhodách prehlušila „infovojna“, v ktorej tábor odporcov očkovania útočí nielen otázkami a pochybnosťami, čo by bolo legitímne, ale hlavne zbraňami oveľa ťažšieho kalibru. Šírením paniky a dezinformácií a v poslednom čase aj zastrašovaním ľudí, ktorí sa zaočkovať dali, prípadne zdravotníkov, ktorí očkujú, alebo ktorí COVID liečia.

Ochrana očkovaných aj očkujúcich
Na pochybujúcich alebo nepresvedčených majú tieto prostriedky naozaj mohutný dopad. A tak skóre v očkovaní Slovákov neznižuje občan, ktorý sa nedal zaočkovať z osobných dôvodov (zdravotné komplikácie, obavy z nich), ale občan zastrašený, dezinformovaný, manipulovaný.

A strach, ktorý mapoval prieskum SAV, nie je príčinou, ale v skutočnosti dôsledkom tejto antiočkovacej antikampane využívajúcej tie najhrubšie prostriedky, ktoré nemajú s verejným vyjadrením názoru nič spoločné. Napokon na problém upozornil aj minister zdravotníctva Lengvarský.

Nuž teda po prvé – tí, ktorí sú zaočkovaní, no najmä tí, ktorí očkujú, by mali byť predmetom ochrany. Teda jednou z možností je, aby parlament v skrátenom legislatívnom konaní prijal zákon, ktorý sprísňuje tresty pre ľudí napádajúcich lekárov a zdravotníkov. Zdravotník by mal byť chránený tak, ako je pri výkone služby chránený policajt. S tým, že tresty by padali v superrýchlom konaní.

Bol by to jasný signál pre veľkú časť verejnosti, ktorá v tom možno nemá jasno. Zreteľne by sa totiž vymedzila hranica medzi ľuďmi, ktorí sa očkovať nechcú (čo samozrejme nie je protizákonné) a ľuďmi, ktorí bránia v očkovaní ostatných, prípadne navádzajú na porušovanie protipandemických opatrení.

Nie je predsa možné, aby komandá antivaxerov atakovali očkovacie tímy. Aby pred budovou, v ktorej sa koná konferencia lekárov o liečbe pacientov s COVID-om, vykrikovali antivaxeri a extrémisti vulgárne heslá a dobýjali sa dnu.

Nie je možné, aby hŕstka dobrodruhov vtrhla do hypermarketu na nákup bez rúšok a napádala personál či ostatných zákazníkov s rúškami. Nie je mysliteľné, aby predavač za pultom v obchode, alebo taxikár – ktorí musia dodržiavať opatrenia pod hrozbou sankcií – boli pravidelne a dennodenne vystavení útokom zúrivých popieračov COVID-u.

Doplácajú slušní
V konečnom dôsledku tak slušnejšia časť spoločnosti dopláca na neslušnú. Nielen v podobe nízkej miery zaočkovanosti, ale predovšetkým preto, že tvrdé jadro antivaxerov a konšpirátorov v konečnom dôsledku určuje pravidlá – už len tým, že si spoločnosť ich dodržiavanie nevie vynútiť. A nevie chrániť tých, ktorí ich dodržiavajú. To je nebezpečný precedens, ohrozujúci fungovanie spoločnosti v jej základoch. Pretože tam, kde erupcie nevzdelanosti, nenávisti a zla prerástli v masový pohyb a pretavili sa z okrajových fenoménov do rozhodujúcej spoločenskej sily, tam vznikali totalitné a násilné režimy.

Stačí už dnes sledovať chúťky ľudí, ktorí by radi vešali, strieľali, popravovali, likvidovali, zatvárali, robili poriadky podľa svojich zvrátených predstáv. To už s individuálnym strachom z vakcíny nemá veľa spoločné. Reč je o ľuďoch, ktorým sa na odmietanie očkovania nabaľuje odmietanie celej spoločnosti a jej hodnôt – popierajú existenciu COVIDu, vedecké fakty, oficiálne informácie, odmietajú demokraciu, médiá, žijú v paralelnom svete, ktorý, aký to div, si tu a tam dobre rozumie akurát tak so svetom podľa Putina.

Politicky im nadbiehajú kotlebovci, harabinovci, prakticky celá opozícia vrátane Smeru a Hlasu a ešte aj populistickejšia „smerodinná“ časť koalície. Teda dá sa povedať, že popierači dnešného spoločenského usporiadania majú oporu vo veľkej časti ak nie väčšine politickej scény.

To bude mať pravdepodobne dopad na výsledok najbližších volieb, nech sa budú konať kedykoľvek. Stúpenci konšpirácii a predstavitelia „paralelného vesmíru“ (a teda aj paralelných hodnôt) budú mať väčší podiel na moci. Spomeňme príklad: Pred niekoľkými rokmi málokomu prekážal Istanbulský dohovor, pochválil ho dokonca samotný Fico. V rokoch 2019 a 2020 však odmietnutie dohovoru podporilo 93 resp. 95 poslancov.
Možno o pár rokov ústavná väčšina parlamentu odmietne existenciu COVIDu alebo inej aktuálnej pandémie, poprie klimatickú zmenu ako to robil Trump v USA, možno odhlasuje, že Zem je plochá alebo podporí obnovenie trestu smrti. Fantázii sa medze nekladú, pretože realita je napokon vždy ešte bizarnejšia, než akékoľvek bujaré predstavy.

Slovensko sa tak vydalo veľmi nebezpečnou cestou, a to už dávno, od chvíle, kedy sa dezinformácie a hoaxy začali šíriť s podporou sociálnych sietí a kybergigantov s tichým i hlasnejším súhlasom politického populizmu všetkých farieb. Bez väčšieho odporu legislatívnych opatrení no najmä dostatočnej vzdelanosti a kultúrnej rozhľadenosti populácie – čo je najspoľahlivejšia ochrana pred degradáciou spoločnosti a pred eróziou hodnôt.
COVID nás len prichytil v stave takejto biednej mentálnej kondície. Treba veriť, že nás nebude skúšať a trápiť dlho – aby ešte ostala aká-taká šanca pracovať na náprave. Pretože nie vakcína, ale tento problém by mal byť vážnym dôvodom pre obavy.