Protest odporcov očkovania s pár stovkami (podľa niektorých zdrojov to bolo 1000 až 1500) ľudí by určite nebol témou na komentár. A vlastne ani nie je. Protesty sú v demokracii normálne a bežné.

Podujatie, ktoré sa aj v médiách skloňovalo ako „protest antivaxerov“, však v skutočnosti pripomínalo test, čo je možné si v našej spoločnosti dovoliť. Beztrestne a bez odporu. Očkovanie poslúžilo ako vhodná aktuálna téma, ktorá polarizuje spoločnosť a má silný emocionálny náboj. Výsledkom je zistenie, ktoré asi nikoho neprekvapí: Dovoliť si možno veľmi veľa.

Zhodou okolností práve v ten istý deň sa v jednom z medzimestských autobusov odohrala drobná príhoda s veľmi podobnou pointou: Nastúpil mladík, takmer decko, bez rúška. Odmietal si ho nasadiť, aj keď ho k tomu cestujúci vyzvali. Jeho argument bol nepriestrelný: Prečo by som si mal dať rúško? Len zato, že ho majú všetci ostatní? Vodič odmietol zasiahnuť. Sám nijaké rúško nemal.

Kým internety baví video z Madridu, na ktorom cestujúci doslova vytlačili muža bez rúška z metra, na Slovensku nič podobné nehrozí. Spoločnosť si dodržiavanie noriem a zákonov nevie vynútiť. Skôr naopak, je relatívne bezmocná voči ich porušovaniu. Dovoliť si možno veľa – v autobuse i pred Prezidentským palácom, aj kdekoľvek inde. Také je poučenie zo štvrtka.

Nič sa vlastne nestalo

Celodenné (ne)konanie polície, ktorá vykázala demonštrantov z blokovaných ciest až večer, mohlo navodzovať dojem, že ide o rafinovanú taktiku – nedať zámienku, aby sa účastníci protestu ľutovali, aby šírili po sociálnych sieťach srdcervúce videá, na ktorom ich splachujú vodné delá. Nechať ich, aby prejavili svoju agresivitu a primitivizmus a zosmiešnili sa pred ostatnou časťou verejnosti.

Predstava o cielenej stratégii sa však rozplynula hneď po prečítaní správ v médiách – napríklad, ako vraj policajtom bráni v zasahovaní, že nevedia rozpoznávať demonštrantov od turistov. Veď čo môže byť pre turistu v Bratislave lepšou zábavou, než sa zabaliť do slovenskej vlajky a kričať „gestapo!“?

Ďalej – k vážnemu narušeniu poriadku vraj nedošlo. Áno protestujúci napádali ľudí v autách, pľuli na nich, sácali do ženy, ktorá vystúpila z autobusu s rúškom, nenechali prejsť sanitku, zmocnili sa autobusu MHD, zablokovali dopravu v meste... Ale to nie sú vážne narušenia. Snáď iba také veselé.

A občania môžu hádať, kadiaľ budú nabudúce cestovať do práce alebo z práce, či pôjde 212-ka ako 201-ka alebo naopak, podľa toho, kde a komu sa opäť podarí na dlhé hodiny zablokovať ulice. Slušná verejnosť si musí privyknúť, že jej cestovný poriadok určujú pouliční krikľúni a bitkári.

Nejasné je vraj i pozadie demonštrácie, keďže organizátori sú neznámi. A nepovolený, pardon neohlásený protest vlastne ani nemožno zakázať.

Protest proti vláde, nie proti COVID-u

Pritom je na prvý pohľad zrejmé, že protest s neveľkým počtom ľudí navozených z celej SR, zato však so slušnou efektivitou – pokiaľ ide o publicitu – nevymyslel uletený antivaxer presvedčený, že mu s vakcínou do tela vpichnú čip, ani frustrovaný dôchodca. Najmä ak a dočítame, že blokovať cesty pomáhali i jazdci na motorkách.

V komentároch sympatizantov či účastníkov protestu na sociálnych sieťach sa opakovane vyskytuje slovné spojenie, že „padne vláda“ – takže človeku nevyhnutne napadne, že nejde ani tak o protest antivaxerov, ale o normálny protivládny protest. Čo je napokon legitímne.

Neprijateľná je len jeho zastrašujúca forma. A neprijateľný je predovšetkým samotný fakt, že sa témou politického zápasu stala otázka očkovania. To už, na rozdiel od samotných protestov, je dôvodom na zamyslenie.

Ochota opozície loviť v mútnych vodách radikálnych antivaxerov (tak ako ochota Fica spojiť sa s Uhríkom) naznačuje akútnu potrebu chopiť sa moci. V situácii, keď tretia vlna klope na dvere a nevedno akou silou ich rozrazí, je však nezodpovedné zneužívať na to očkovanie a COVID. Vírus totiž nehľadí na politické preferencie. Dá sa predpokladať iba to, že zaočkovaní majú proti nemu o čosi väčšiu šancu.

Podporovať v takej situácii boj proti očkovaniu aj proti dodržiavaniu protipandemických pravidiel je hazard s celou krajinou – ak sa situácia opäť zhorší a vymkne spod kontroly a ak sa značnú znovu zapĺňať nemocnice či nebodaj cintoríny, ponesú za to zodpovednosť aj politické sily, ktoré pristupovali k zúrivým antivaxerom ako k svojej cieľovej skupine a pomáhali preniesť tému COVIDu na ulicu.