Vo večernom prítmí šušťal starý tranzistor značky Rassija a napriek snahe rušičiek nad bratislavskou hlavnou stanicou sa z neho ozývalo vysielanie Hlasu Ameriky. Tam som prvý raz začul šokujúcu informáciu, že vybuchol reaktor v jadrovej elektrárni v Černobyle. Tragédii, ktorá sa stala presne pred 35 rokmi, sa vzápätí podrobne a pravidelne venovala aj verejnoprávna rakúska televízia ORF.

Práve spôsob, akým sa verejnosť v Československu i v samotnom Sovietskom zväze dozvedela – alebo skôr nedozvedela – o havárii v Černobyle, možno považovať za jedno z najväčších zlyhaní spojených s touto katastrofou.

Sovietske a teda aj československé oficiálne oznamovacie prostriedky prvé dva dni mlčali, zatiaľ čo v Černobyle a okolí zomierali ľudia, množstvo ďalších osôb likvidovalo následky výbuchu bez toho, aby mali dostatočné informácie o riziku, ktorému boli vystavení a evakuovaných bolo 50-tisíc obyvateľov mestečka Pripjať i ďalších obcí. A rádioaktívny oblak cestoval po Európe.

Prvý signál o zvýšenej radiácií vyslala do sveta jadrová elektráreň vo Švédsku deň po havárii, teda 27. apríla. Sovietska agentúra TASS priniesla krátku správu 28. apríla večer, keď už haváriu nebolo možné utajiť. O deň neskôr sa o Černobyle oficiálne dozvedeli aj Česi a Slováci, ktorí nesledovali „štvavé západné vysielačky“ a nepozerali„Viedeň“.

Československá televízia vo večernom spravodajstve 29. apríla odvysielala nasledujúce nekonkrétne informácie: „Rada ministrov ZSSR oznamuje: Ako už bolo oznámené v tlači, v černobyľskej atómovej elektrárni, ktorá leží 130 km severne od Kyjeva, došlo k havárii. Na mieste pracuje vládna komisia... Havária má za následok porušenie stavebnej časti reaktoru, jeho poškodenie a istý únik rádioaktívnych látok... Pri havárii zahynuli dvaja ľudia. Boli prijaté neodkladné opatrenia pre likvidáciu následkov havárie. V súčasnej dobe je radiačná situácia v elektrárni a okolí stabilizovaná... Radiačná situácia černobyľskej elektrárne a jej okolia je predmetom neustáleho pozorovania.“

Glasnosť sa ešte nekonala

K správe o „istom úniku rádioaktívnych látok“ bolo občanom Československa adresované uistenie, že „na území ČSSR sa robí kontinuálne meranie prúdenia ovzdušia a po celý čas merania nebolo zistené žiadne zvýšenie rádioaktivity.“

Ďalšie spravodajstvo v réžii komunistickej moci už len ubezpečovalo verejnosť, že likvidácia havárie a znižovanie radiácie sú na dobrej ceste. Väčšinu priestoru „informovania“ o Černobyle zaberali obvinenia, že Západ a západné médiá haváriu zámerne nafukujú do obrovských rozmerov, ktoré nezodpovedajú skutočnosti.

Lenže túto skutočnosť poznal málokto. A pritom práve to bolo najdôležitejšie predovšetkým v prvých hodinách po explózii. Pravdivé informácie. Obyčajná a nekreslená pravda.

Opäť sa tak potvrdilo, že komunistický režim klamal občanov a nevážil si ich životy. Tento „softvér“ bol v súdruhoch zabudovaný tak pevne, že o havárii nedokázali otvorene, včas a kompetentne informovať napriek tomu, že už na ich čele stál osvietenejší Michail Gorbačov – a heslom dňa sa stávala glasnosť, čiže „otvorenosť“ alebo „úprimnosť“. Žiaľ, na jar pred 35 rokmi to ešte neplatilo.
Boli sme 1. mája ožiarení?

V Československu boli mnohí jeho obyvatelia zhrození z toho, že ich komunistické vedenie krajiny vyhnalo pár dní po tragédií na každoročné a zväčšia povinné prvomájové manifestácie. Nik nevedel, či pritom hrozí riziko ožiarenia, alebo nie. Mnohí v sladkej nevedomosti situáciu podceňovali, iní prepadávali panike.

Aká teda bola pravda? Cez územie dnešnej ČR a SR prešla prvá vlna rádioaktívneho spadu zo severovýchodu v noci z 29. na 30. apríla. Ďalšie dve vlny smerovali z juhovýchodu 3. a 4. mája a napokon 7. a 8. mája. Odborníci merali radiáciu veľmi podrobne, iná vec bola, koľko z ich zistení sa dostalo na verejnosť. Na niektorých miestach, ktorými prešiel rádioaktívny mrak, sa bežné hodnoty radiácie zvýšili až stonásobne. Na druhej strane však čísla ešte stále nedosahovali nebezpečné hodnoty.

„Čísla boli hlboko pod hodnotami, pri ktorých treba zaviesť ochranné opatrenia ako napríklad ukrytie, evakuácia alebo obmedzenie pohybu. Ochranné opatrenia sa týkali ovčieho mlieka a výrobkov z neho, detskej výživy a zveriny. Na jeden rok sa tiež obmedzili preventívne rtg vyšetrenia. Treba však zdôrazniť, že hodnotíme dopady černobyľskej havárie na Slovensku. Celkom iná situácia bola v oblasti Černobyľu a častí Bieloruska či Ukrajiny," povedala pred časom v rozhovore pre tasr.tv Terézia Melicherová, odborníčka na meranie rádioaktivity z odboru Meteorologické siete v Slovenskom hydrometeorologickom ústave (SHMÚ).

Vyšším dávkam žiarenia, než sa po Černobyle prejavili v našich končinách, je podľa odborníčky človek vystavený aj pri lete lietadlom, bežnom RTG alebo CT vyšetrení, nehovoriac už o vplyve radónu, ktorý v niektorých lokalitách Slovenska predstavuje významné – a pritom dosiaľ nedoceňované – bezpečnostné riziko. Opäť však platilo, že neznalosť reality bola horšia než realita samotná.

Koľko obetí má Černobyľ?

Pravdou tiež je, že následky havárie v Černobyle boli najvážnejšie v bezprostrednom okolí elektrárne. Popri 31 priamych obetiach nehody zomrelo mnohonásobne viac ľudí na následky ožiarenia v nasledujúcich mesiacoch a rokoch. Počet obetí katastrofy sa však stanovuje ťažko, pretože často nie je možné jednoznačne potvrdiť priamu spojitosť úmrtí či chorôb s Černobyľom.

Pôvodne v auguste 1986 odborníci odhadovali, že počet obetí úmrtí v dôsledku havárie môže dosiahnuť 4000. Do roku 2005 však ukrajinské orgány priznali 19.000 rodinám dávky súvisiace so stratou živiteľa rodiny, ktorého smrť mohla súvisieť s Černobyľom. V roku 2019 už išlo o 35.000 rodín.

Aj 35 rokov po tragédii je však v každom prípade jasné, že nedostatok pravdivých informácií je prinajmenšom takou hrozbou ako radiácia samotná. V čase, keď svet zápasí s pandémiou globálnych rozmerov, si to možno uvedomiť opäť – a veľmi naliehavo. S tým rozdielom, že už neexistujú oficiálne médiá s monopolom na pravdu, ako to bolo počas komunistickej totality. Priestorom pre šírenie propagandy a ohlupovania sa stal internet a sociálne médiá. Veď si len skúsme predstaviť, ako by asi vyzeralo informovanie o Černobyle, ak by v čase jeho výbuchu existoval facebook.