Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
M. Kopcsay komentuje vyjadrenie prezidentky.
Autor Márius Kopcsay
Kotlebovci sa náhlia od okraja k stredu. K mainstreamu, ktorým inak opovrhujú – no sami ním chcú byť.
Len pred pár dňami vyvolali rozruch vyjadrenia prezidentky v diskusnej relácii Na telo zjednodušene a aj skreslene zhrnuté do vety: „Kotleba áno, Kiska nie.“ V skutočnosti nič také nepovedala. Napokon i v rozhovore s Andrejom Bánom vysvetlila to, čo síce v relácii „naplno“ nezaznelo, ale dalo sa to ľahko odvodiť:
„Vyjadrila som sa v zmysle, že nikoho, kto by bol obžalovaný, by som nevymenovala za premiéra.“ A po druhé, aby to bolo ešte jasnejšie: „Andrej Kiska dnes obžalovaný nie je, a ak by boli voľby dnes a lídroval by víťaznú koalíciu, za premiéra by som ho vymenovala. Vieme však, že na rozdiel od neho Marian Kotleba dnes obžalovaný je.“
Inými slovami, Kotlebu obžaloba na jeho adresu už dnes diskvalifikuje z postu premiéra. A nielen to. Vzhľadom na súdne konanie, ktoré rieši jeho „kauzu 1488“ a ktoré má pokračovať v marci, sa nedá vylúčiť, že sa ocitne aj za mrežami. Po včerajšom pojednávaní mu hrozí, že súd jeho čin právne prekvalifikuje a k cynickému žartíčku s číselným odkazom na nacistickú symboliku, teda k prejavu „sympatií k hnutiam potláčajúcim základné práva a slobody“, sa priráta aj „založenie, podpora a propagácia takého hnutia“. Čo už je skutok, za ktorý zákon vymeriava nepodmienečný trest.
Samozrejme proces s „vodcom“ môže navodzovať špekulácie, či to ĽSNS nezdvihne popularitu, pretože na martýrov a Jánošíkov si slovenský ľud potrpí. Keď tu niekomu štátna moc ubližuje, v časti populácie reflexne naskočí presvedčenie, že to teda musí byť dobrý človek. A smelý, keď sa ho všetci tak boja!
Ibaže v civilizovanom svete platí, alebo my mal platiť zákon. A platí, alebo by mala platiť autorita inštitúcii. Z toho predpokladu vychádzala aj prezidentka:
Môžeme si myslieť svoje o stíhaní Andreja Kisku, ale treba ho brať ako fakt. Môžeme tiež špekulovať o tom, prečo Najvyšší súd SR nezakázal ĽSNS, ale ak sa tak nestalo a táto strana sa zúčastní na voľbách, ťažko ju môže hlava štátu vopred vylúčiť z povolebného diania. Na základe čoho by tak mohla urobiť? A prečo by mala prezidentka v prípade Kotlebovho víťazstva „žehliť“ národnú i medzinárodnú hanbu? To mohla občanom rovno odkázať: Len si voľte ako chcete, alebo sa na voľby vykašlite, veď ja to už nejako za vás zariadim. Takto si to naozaj niekto predstavuje?
Rovnako len z pohľadu autority zákona – a nie možných politických dopadov – by mal rozhodovať aj súd. Len ťažko môže sudca či sudkyňa prehliadnuť na kandidátke ĽSNS nápadne vysokú koncentráciu ľudí, ktorí už čelili obvineniam či obžalobám súvisiacim s extrémizmom, resp. sú reálne odsúdení (Mazurek). Nehovoriac už o obvineniach, obžalobách a trestoch za iné, napríklad násilné trestné činy, ale to už je iná kapitola.
Presne táto zdanlivá nuansa odlišuje radikálnu či antisystémovú stranu od hnutia, ktoré je nasiaknuté odkazmi na nacizmus, Tretiu ríšu, Hitlera... A to všetko v primeranom násilníckom odeve.
Lebo že tu nejde o nejakú neškodnú akademickú diskusiu o Slovakštáte, ale o reálnu hrozbu presadzovania násilných ideí v totalitnom duchu, potvrdzuje veľa signálov. A nedávno aj zdanlivo banálna kauza mladíka odstúpivšieho z kandidátky koalície PS/Spolu. Doplatil nie na to, že ho kedysi dakde videli v zelenom tričku a so slovenskou vlajkou v ruke. Jeho hlavným deliktom boli reči typu: Cigáni sú opice, „ktoré treba strieľať všetkých“, alebo že „99,5 % Cigáňov si zaslúži guľku“.
(To sa dá ťažko uspokojivo vysvetliť mladosťou i pretlakom emócií – a hoci možno chváliť, že dotyčný prešiel zásadnou premenou, za chybu musel jednoducho zaplatiť.)
Ako potvrdil i tento prípad, problémom ĽSNS je predovšetkým násilné a nenávistné podhubie. A práve tohto sa týka aj súd s Kotlebom. Jeho sympatizanti často neveria rečiam o tom, že táto strana naoko sympatických a neformálnych chlapíkov v zelenom má čosi spoločné s čímsi nebezpečným. Neveria, ak ich o tom presviedčajú aktivisti, slniečkári, opoziční politici či novinári – vrátane autora týchto riadkov. Ak sa pod takýto verdikt podpíše súd, má to predsa len trochu inú váhu.
ĽSNS posmelená preferenciami totiž bojuje o to, aby sa z okraja dostala do centra politického diania. Áno, hurá k mainstreamu, ktorým inak toľko opovrhujú, no sami ním chcú byť. Dokonca sa snažia vytvoriť dojem, že ním už sú, že s nimi sympatizuje každý správny Slovák, len sa to mnohí ešte boja verejne prejaviť.
Práve túto ilúziu napríklad búra snaha aktivistov, či už občianskych alebo politických, ktorí v uliciach „prečísľujú“ prívržencov ĽSNS. To kotlebovcov znervózňuje, podobne ako predstava, že súdy budú fungovať a budú spravodlivé – a že prezidentka bude konať v súlade s ústavou a nebude z nich vopred vyrábať obete systému.
Najspoľahlivejšou metódou ako eliminovať akékoľvek nenávistné či nedemokratické tendencie však ostáva – poraziť ich vo voľbách, teda dať dosť hlasov iným, nenásilným stranám a hnutiam.
Len pred pár dňami vyvolali rozruch vyjadrenia prezidentky v diskusnej relácii Na telo zjednodušene a aj skreslene zhrnuté do vety: „Kotleba áno, Kiska nie.“ V skutočnosti nič také nepovedala. Napokon i v rozhovore s Andrejom Bánom vysvetlila to, čo síce v relácii „naplno“ nezaznelo, ale dalo sa to ľahko odvodiť:
„Vyjadrila som sa v zmysle, že nikoho, kto by bol obžalovaný, by som nevymenovala za premiéra.“ A po druhé, aby to bolo ešte jasnejšie: „Andrej Kiska dnes obžalovaný nie je, a ak by boli voľby dnes a lídroval by víťaznú koalíciu, za premiéra by som ho vymenovala. Vieme však, že na rozdiel od neho Marian Kotleba dnes obžalovaný je.“
Inými slovami, Kotlebu obžaloba na jeho adresu už dnes diskvalifikuje z postu premiéra. A nielen to. Vzhľadom na súdne konanie, ktoré rieši jeho „kauzu 1488“ a ktoré má pokračovať v marci, sa nedá vylúčiť, že sa ocitne aj za mrežami. Po včerajšom pojednávaní mu hrozí, že súd jeho čin právne prekvalifikuje a k cynickému žartíčku s číselným odkazom na nacistickú symboliku, teda k prejavu „sympatií k hnutiam potláčajúcim základné práva a slobody“, sa priráta aj „založenie, podpora a propagácia takého hnutia“. Čo už je skutok, za ktorý zákon vymeriava nepodmienečný trest.
Prezidentka to predsa zariadi
Samozrejme proces s „vodcom“ môže navodzovať špekulácie, či to ĽSNS nezdvihne popularitu, pretože na martýrov a Jánošíkov si slovenský ľud potrpí. Keď tu niekomu štátna moc ubližuje, v časti populácie reflexne naskočí presvedčenie, že to teda musí byť dobrý človek. A smelý, keď sa ho všetci tak boja!
Ibaže v civilizovanom svete platí, alebo my mal platiť zákon. A platí, alebo by mala platiť autorita inštitúcii. Z toho predpokladu vychádzala aj prezidentka:
Môžeme si myslieť svoje o stíhaní Andreja Kisku, ale treba ho brať ako fakt. Môžeme tiež špekulovať o tom, prečo Najvyšší súd SR nezakázal ĽSNS, ale ak sa tak nestalo a táto strana sa zúčastní na voľbách, ťažko ju môže hlava štátu vopred vylúčiť z povolebného diania. Na základe čoho by tak mohla urobiť? A prečo by mala prezidentka v prípade Kotlebovho víťazstva „žehliť“ národnú i medzinárodnú hanbu? To mohla občanom rovno odkázať: Len si voľte ako chcete, alebo sa na voľby vykašlite, veď ja to už nejako za vás zariadim. Takto si to naozaj niekto predstavuje?
Problémom je nenávisť
Rovnako len z pohľadu autority zákona – a nie možných politických dopadov – by mal rozhodovať aj súd. Len ťažko môže sudca či sudkyňa prehliadnuť na kandidátke ĽSNS nápadne vysokú koncentráciu ľudí, ktorí už čelili obvineniam či obžalobám súvisiacim s extrémizmom, resp. sú reálne odsúdení (Mazurek). Nehovoriac už o obvineniach, obžalobách a trestoch za iné, napríklad násilné trestné činy, ale to už je iná kapitola.
Presne táto zdanlivá nuansa odlišuje radikálnu či antisystémovú stranu od hnutia, ktoré je nasiaknuté odkazmi na nacizmus, Tretiu ríšu, Hitlera... A to všetko v primeranom násilníckom odeve.
Lebo že tu nejde o nejakú neškodnú akademickú diskusiu o Slovakštáte, ale o reálnu hrozbu presadzovania násilných ideí v totalitnom duchu, potvrdzuje veľa signálov. A nedávno aj zdanlivo banálna kauza mladíka odstúpivšieho z kandidátky koalície PS/Spolu. Doplatil nie na to, že ho kedysi dakde videli v zelenom tričku a so slovenskou vlajkou v ruke. Jeho hlavným deliktom boli reči typu: Cigáni sú opice, „ktoré treba strieľať všetkých“, alebo že „99,5 % Cigáňov si zaslúži guľku“.
(To sa dá ťažko uspokojivo vysvetliť mladosťou i pretlakom emócií – a hoci možno chváliť, že dotyčný prešiel zásadnou premenou, za chybu musel jednoducho zaplatiť.)
Pečiatka súdu
Ako potvrdil i tento prípad, problémom ĽSNS je predovšetkým násilné a nenávistné podhubie. A práve tohto sa týka aj súd s Kotlebom. Jeho sympatizanti často neveria rečiam o tom, že táto strana naoko sympatických a neformálnych chlapíkov v zelenom má čosi spoločné s čímsi nebezpečným. Neveria, ak ich o tom presviedčajú aktivisti, slniečkári, opoziční politici či novinári – vrátane autora týchto riadkov. Ak sa pod takýto verdikt podpíše súd, má to predsa len trochu inú váhu.
ĽSNS posmelená preferenciami totiž bojuje o to, aby sa z okraja dostala do centra politického diania. Áno, hurá k mainstreamu, ktorým inak toľko opovrhujú, no sami ním chcú byť. Dokonca sa snažia vytvoriť dojem, že ním už sú, že s nimi sympatizuje každý správny Slovák, len sa to mnohí ešte boja verejne prejaviť.
Práve túto ilúziu napríklad búra snaha aktivistov, či už občianskych alebo politických, ktorí v uliciach „prečísľujú“ prívržencov ĽSNS. To kotlebovcov znervózňuje, podobne ako predstava, že súdy budú fungovať a budú spravodlivé – a že prezidentka bude konať v súlade s ústavou a nebude z nich vopred vyrábať obete systému.
Najspoľahlivejšou metódou ako eliminovať akékoľvek nenávistné či nedemokratické tendencie však ostáva – poraziť ich vo voľbách, teda dať dosť hlasov iným, nenásilným stranám a hnutiam.
