Azda najlepšie a najúprimnejšie vystihol kauzu Matovičovej diplomovky minister pôdohospodárstva Mičovský. Pri rokovaní o premiérovom odvolaní v parlamente vo štvrtok povedal, že v slušnej normálnej krajine by vysoký ústavný činiteľ za prehrešok či mladícku nerozvážnosť odstúpil.

Možno samozrejme polemizovať, či aféra okolo diplomovky spred 22 rokov je alebo nie je dôvodom na odstúpenie. Každopádne však Mičovský predznamenal výsledok kauzy i nočného hlasovania: Premiér Igor Matovič neodstúpi a ani nepadne po hlasovaní v parlamente. Nežijeme totiž v normálnej krajine.
Žijeme v krajine, v ktorej sa roky devastuje školstvo a žiadna vláda s tým nič nespravila – ak nerátame osobné iniciatívy ministrov, ktorí hľadali spásu tohto rezortu v joge, alebo v zumbe.

A nie, v tomto nemožno súhlasiť s argumentáciou ministra obrany Naďa, že „úroveň vysokých škôl je vizitkou troch volebných období Smeru-SD“. Je AJ ich vizitkou, ale NIELEN ich. A bolo by ozaj komické obviňovať expremiéra a bývalého ministra školstva Pellegriniho za to, že neurobil školské reformy, ktoré by zabránili plagiátorstvu. Ako už len mal Pellegrini v roku 2014 zabrániť plagiátorstvu, ktoré sa malo odohrať v roku 1998?

Ďalej, žijeme v krajine, v ktorej je normálne porušovať akékoľvek pravidlá. Od pravidla „neber úplatky“, aby sme zacitovali filmovú klasiku, až po pravidlá cestnej premávky. Kde je zákaz jazdiť na bicykli, tam sa bicykluje, po národných parkoch jazdia štvorkolky a verejní funkcionári si tam stavajú chaty. Prečo by nás malo prekvapovať, že sa bežne porušujú pravidlá pri štúdiu?

Morálne právo

A napokon žijeme v krajine, v ktorej s malou prestávkou vládol dvanásť rokov Smer. A ten priam vynikal v pestovaní prostredia, kde nijaké pravidlá neplatili, resp. iné platili pre vyvolených a iné pre ostatný ľud.
Zhodou okolností v čase, keď predstavitelia Smeru a Hlasu v parlamente plamenne búšili do Matoviča pre jeho aféru s diplomovkou a odôvodňovali nevyhnutnosť jeho odchodu z funkcie, čítali sa v Pezinku na Špecializovanom trestnom súde záverečné reči v prípade vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej.

Lavína, ktorú spustil proces s obžalovanými v kauze Kuciak, odkryla azda najväčšie morálne bahno tejto republiky – od zneužívania moci, cez korupciu v súdnictve až po rozkrádanie verejných peňazí. Smer, vrátane poslancov, ktorí sa dnes hlásia k Hlasu, nesú politickú zodpovednosť za to, že situácia na Slovensku zašla takto ďaleko. Až tak, že sme prestali byť normálnou krajinou.

Teda tieto strany nemajú morálne právo odvolávať premiéra – a už vôbec nie v jednom šíku s Kotlebovcami. A aj keď by možno v normálnej krajine premiér s takýmto morálnym deliktom mohol zvážiť svoje zotrvanie vo funkcii, na Slovensku v roku 2020 by jeho odchod, prípadne pád vlády len potvrdil dojem, akoby tu žiadna iná a slušná alternatíva nemala šancu – len vlády, ktoré generujú svojich Kočnerov, Bödörov, Bašternákov a Kičurov, alebo neschopné amatérske zoskupenia, ktoré sa po pár mesiacoch zosypú.

Obhajoba obhajoby

Teda ak Matovič v nočnom hlasovaní parlamentu dostal šancu, tak potom predovšetkým preto, aby sa Slovensko posunulo k tomu, čo si predstavujeme pod normálnou krajinou. K tomu však patrí aj návrat k všeobecnému zvyku dodržiavať pravidlá a hovoriť pravdu.

Napokon práve s takýmito záväzkami Matovičovci začínali vládnuť. Ak sa opäť vrátime k Mičovského vystúpeniu v parlamente, minister povedal : „Niektoré veci by mali zaznieť úprimnejšie a otvorenejšie. Ak sme zástupcami ľudu a sľúbili sme, že vieme a budeme slúžiť krajine inak ako tí pred nami, že sa budeme v takýchto chvíľach správať inak.“

Preto sa aj od Matoviča aj od jeho kolegov očakáva, že problém s diplomovkou nebudú zľahčovať ani retušovať nedôveryhodnými príbehmi a vysvetleniami. A ani útokmi na oponentov a na novinárov. Je naozaj smutné počúvať a čítať útoky na žurnalistov v čase, keď speje do finále prípad Kuciakovej vraždy – nie že by novinárska obec bola dokonalá, nekritizovateľná a neomylná. Ale napríklad i preto, vyjadrenia podobnej kvality na svoju obranu svojho času používal Robert Fico.

A o to práve ide. Lepšia alternatíva sa nemôže pasovať za lepšiu len argumentom: „Pozrite sa, od nás sú tu už len horší!“. Lepšia alternatíva musí byť rozoznateľná na prvý pohľad tak ako originálny text od citátu. A to aj v takej zdanlivej maličkosti, ako je obhajoba obhajoby diplomovej práce.