Ak sa Slovensko rozhodlo vyhostiť troch ruských diplomatov a prejaviť tak solidaritu s Českom – ktoré vypovedalo osemnástich pracovníkov ruskej ambasády – nejde určite o horlivé gesto vykonané v afekte a v návale „pseudosolidarity“ ako sa nechala počuť ruská strana.

Ministra zahraničných vecí Ivana Korčoka možno sotva považovať za človeka, ktorý by robil rozhodnutia unáhlene a v skrate. Ako sám uviedol na sociálnej sieti: „Súčasťou diplomacie sú aj zložité rozhodnutia.“ Korčok tiež povedal: „Konali sme rozvážne, zodpovedne a aj solidárne s Českom, ktoré je nám najbližšou krajinou.“

Samotný diplomatický spor, ktorý sa medzi Českom a Ruskom rozhorel, takisto nie je náhlou búrkou v pohári vody. Vyšetrovanie výbuchov v sklade Vrbětice trvalo od roku 2014, kedy k nim došlo – a presne tak dlho pretrvávajú aj následky, napríklad čakanie vlastníkov pozemkov na odškodné. Ľudia, ktorým munícia kontaminovala lesy či polia, na ne celé roky nemôžu vstúpiť. O kauze by sa dal nakrútiť film rovnako ako o prípade Skripaľ – kde tiež nešlo o pár kvapiek jedu na kľučke niekdajšieho ruského špióna, ale verejné ohrozenie mesta, ktoré na dlhý čas poznačilo životy jeho obyvateľov. Vyšší stupňom agresie je potom už len priama vojenská akcia.

Kauza pokračuje
S kým iným by malo byť Slovensko solidárne, ak nie s krajinou, s ktorou ho spája spoločná história, nebývalá kultúrna príbuznosť a desaťročia v spoločnom štátnom útvare? Navyše krok Slovenska neostal osamotený, aktuálne sa k nemu pridali Estónsko, Lotyšsko a Litva.

Lotyšský minister zahraničných vecí Rinkévičs povedal: „Lotyšsko nebude trpieť podvratnú činnosť na svojom území ani na území svojich partnerov a spojencov.“

V Česku sa tiež kauza ani zďaleka nekončí. Rusko v odvetnom kroku vyhostilo 20 ľudí z českej ambasády – z toho 16 diplomatov. Česi zasa podľa očakávaní vyslovili požiadavku „zastropovať“ počet ruských zamestnancov v ČR na počte, ktorý by zodpovedal stavu českej ambasády v Rusku. V praxi to znamená, že do konca mája má ruské zastupiteľstvo v Prahe opustiť 63 ďalších osôb. Dohromady ich v Česku donedávna pôsobilo okolo 130. A toto číslo vyvolávalo už dlhší čas pochybnosti i podozrenia. Ako ukázali Vrbětice – z veľkej časti opodstatnené.

Pritom ČR nerobí žiadnu „partizánčinu“ a postupuje podľa článku 11 Viedenskej dohody o diplomatických stykoch. Tá dáva hostiteľskej krajine možnosť udržiavať počet personálu diplomatickej misie v počtoch, ktoré považuje za rozumné a obvyklé.

Už tretie vyhostenie
Pokiaľ ide o Slovensko, vyhosťuje ruských diplomatov resp. pracovníkov ambasády, už tretí raz od roku 2018. Vtedy oznámil premiér Pellegrini vyhostenie jedného diplomata v rámci koordinovanej reakcie na kauzu Skripaľ – spoločne s množstvom ďalších západných krajín resp. štátov EÚ.

Menej nápadne došlo k vyhosteniu troch Rusov zo SR aj vlani. Podľa ministerstva bola ich činnosť v rozpore s Viedenským dohovorom o diplomatických stykoch. Navyše, ako sa mohla verejnosť dozvedieť, došlo k zneužitiu vydaných víz na slovenskom generálnom konzuláte v Petrohrade a v tejto súvislosti bol spáchaný závažný trestný čin na území iného členského štátu NATO a EÚ.

Inými slovami, za súčasným postupom slovenskej diplomacie nemusí byť iba solidarita. Na území Slovenska pôsobí podľa aktuálnych informácií okolo 30 pracovníkov ruského veľvyslanectva. USA ich majú iba 20, Čína, Francúzsko a susedné Maďarsko cca po 15.

Samozrejme, nejde o taký predimenzovaný aparát ako 130 Rusov pôsobiacich v Česku, predsa však možno pozorne čítať z vyhlásenia ministra Korčoka: „Diplomati vedia čo majú robiť, aby sa vyhli takýmto situáciám a pôsobili u nás v súlade s medzinárodnými princípmi.“

Smer blúzni o amerických agentoch
V Českej republike mimochodom panuje v krokoch ohľadom kauzy Vrbětice pomerne široká politická zhoda, akurát prezident Zeman ešte otáľa s podrobnejším vyjadrením a k Rusku sú tradične zhovievavejší komunisti či Okamura.

Na Slovensku je Pellegrinoho Hlas zaskočený a Ficov Smer sa dokonca znížil k blúzneniu, že slovenská vláda je plná amerických agentov – zjavne, aby oslovil proputinovských voličov, ktorí v podobnom tóne diskutujú na sociálnych sieťach.

Možno sa domnievať, že sa nájde dostatok kremľofilov, ktorí v tejto situácii prídu vítať Nočných vlkov – ruských motorkárov, ktorí avizovali púť po slovenských i českých cestách aj tento rok. Jedine, že by v poslednej chvíli zmenili plán...

Nejde tu však o nijaký súboj rusofilstva a rusofóbie, ale o obranu záujmov a bezpečnosti krajiny. Komu to nedochádza, nech si predstaví, ako by reagovali tí istí ľudia – ktorí sa dnes rozhorčujú nad opatrením voči Rusku – ak by v pozadí útoku stáli teroristi z nejakej arabskej krajiny.

Bývalý český veľvyslanec v Moskve Petr Kolář vraví: „Západ ešte stále nechápe, že sme konfrontovaní niekým, kto rozumie iba sile.“ Česko v tejto konfrontácii koná ako sebavedomý štát. Nie je dôvod, prečo by tak nemalo vystupovať Slovensko.