Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Štvrtok 23. január 2025Meniny má Miloš
< sekcia Publicistika

KOMENTÁR M. KOPCSAYA: Tornádo vs. letná búrka je ako COVID a chrípka

Márius Kopcsay, komentár Foto: Teraz.sk

V strednej Európe ojedinelý poveternostný jav pustošil a zabíjal.

Na prvý pohľad to vyzeralo neuveriteľne. Zábery zo štvrtkového večera na južnej Morave pripomínali dramatické správy o hurikánoch a tornádach na americkom pobreží. Ničivá sila prírodného živlu bola ohromujúca. Strhával strechy aj celé domy, dvíhal autá, akoby to boli papierové lietadielka. A na kulise čiernych mrakov sa jasne črtal obrovský hrozivý lievik vzdušného víru.

V strednej Európe ojedinelý poveternostný jav pustošil a zabíjal. Zanechal za sebou ľudské obete (v piatok sa hovorilo o najmenej štyroch mŕtvych), desiatky zranených, nešťastných obyvateľov bez strechy nad hlavou. Záchranári našli v aute človeka, ktorý tam sedel ešte niekoľko hodín po katastrofe a nedokázal komunikovať. Polovica obce s krásnym názvom Hrušky, je zrovnaná so zemou.

Meteorológovia už niekoľko hodín vopred varovali, že z Moravy smerom na Slovensko sa presúva ohromný búrkový systém so supercelami. To, čo sa udialo, však prekročilo očakávania. Tornáda sa na území Česka a Slovenska objavovali aj v minulosti, dokonca sa o tomto jave zmieňuje známa Kosmasova kronika. Vyskytli sa aj v nedávnych rokoch.

Štvrtkové tornádo z Hodonína však silou prekonalo všetky doterajšie podobné javy. Malo silu F3 až F4 podľa Fujitovej stupnice, teda v „epicentre“ jeho víru dosiahla rýchlosť vetra okolo 300 kilometrov za hodinu, podľa niektorých odhadov aj viac. Navyše sa smršť blížila obrovskou rýchlosťou, takže podľa odborníkov človeku v ohrození ostávali doslova sekundy na to, aby sa pokúsil ukryť, alebo utiecť, skrátka podniknúť niečo na svoju záchranu. Tornádo z Moravy bolo v porovnaní s bežnými búrkami niečo ako COVID v porovnaní s chrípkou.


Trump a studený máj


Podobné „blesky z jasného neba“ len potvrdzujú zistenie, že jedným z prejavov klimatickej zmeny je čoraz väčšie množstvo a väčšia intenzita extrémnych prejavov počasia. Stačí spomenúť dlhé obdobia úmorných horúčav v rokoch 1992 a 1994, záplavy v Čechách, na Morave aj na Slovensku v rokoch 1997 a 2002, tragickú povodeň v Jarovniciach na Spiši z júla 1998, ktorá si vyžiadala 50 obetí. Alebo prvú „štyridsiatku“, ktorá padla 20. júla 2007 v Hurbanove (40,3 °C).

Svedectiev o meniacej sa klíme – hoci aj menej nápadných – je však oveľa viac. Jedným z nich je pomalé miznutie zím v podobe, v akej ich pozná ešte stredná generácia. Po zimách s nedostatkom snehu nasleduje jar a začiatok vegetačného obdobia, do ktorého príroda takmer rok čo rok vstupuje s deficitom vlahy. Bolo by naivné si myslieť, že tieto prejavy počasia nemajú ekonomický dopad na úrodu a ceny potravín. A to ešte nie je reč o extrémoch z celosvetového hľadiska.

Pre pochopenie toho, čo sa v atmosfére deje, je podstatná schopnosť vnímať poveternostné javy globálne. Rozumieť aspoň základom štatistiky a abstraktného myslenia. Teda pravý opak prostoduchosti, ktorú predviedol Donald Trump, keď pobavil „internety“ počas tuhej zimy na prelomoch rokov 2017 a 2018 vyhlásením, že „by sme mohli použiť kúsok starého dobrého globálneho otepľovania.“

Slovensko napríklad zažilo mimoriadne chladnú jar v roku 2021, menovite studený bol máj. Popri tom však na severe Európy a Ruska teploty stúpali nad 30 stupňov. Na Sibíri panovalo – ako sa stáva takmer pravidlom – mimoriadne teplé počasie. Územie s kladnou teplotnou odchýlkou bolo pritom svojou rozlohou mnohonásobne väčšie, než malé Slovensko resp. okolitá stredná Európa.


Očkovanie proti otepľovaniu


Z globálneho hľadiska sa priemerná teplota atmosféry zvýšila cca o 1,25 stupňa Celzia v porovnaní s predindustriálnou érou. Na Slovensku predstavuje odchýlka dokonca 2 stupne oproti priemeru. Dlhé roky sa deti učili, že najteplejším miestom Slovenska je Štúrovo s ročnou priemernou teplotou 10,4 °C. V roku 2019 však priemerná teplota v Žiharci v okrese Šaľa dosiahla 13,1 °C. Asi každý (okrem Trumpa) chápe, že nárast priemernej teploty, je niečo celkom iné, ako keď sa zo dňa na deň oteplí o tri stupne.

Ďalej – všetkých posledných šesť rokov po roku 2015 je celosvetovo najteplejších v doterajšej histórii meraní. Rok 2020 sa doťahuje na historicky najteplejší rok 2016. Rovnako je najteplejšia dekáda 2011 – 2020. Najviac sa otepľuje v Arktických oblastiach či na spomínanej Sibíri, kde dosiahli anomálie 3 až 6, v niektorých oblastiach a mesiacoch až 8 °C navyše v porovnaní s priemerom.

Svedčí to o jedinom – že sa nielen globálne otepľuje, ale že sa klíma mení čoraz rýchlejšie a to napriek snahe tento jav zastaviť (napr. prostredníctvom Klimatickej dohody z Paríža). Problém však tkvie v porovnaní z úvodu tohto komentáru. Že také extrémne javy ako zažil juh Moravy sú voči bežným búrkam niečo ako COVID v porovnaní s chrípkou. A že lokálne pohromy sú len dôsledkami oveľa globálnejšieho problému.

Boj proti pandémii dnes naráža na odpor značnej časti verejnosti, ktorá odmieta vedecké poznanie (a niekedy aj zdravý sedliacky rozum). Mnohí COVID bagatelizujú, hovoria o ňom ako o chrípočke, alebo ako o sprisahaní. Ako keby sme počuli podobné „erudované“ hodnotenia klimatickej zmeny. Koncentrácia skleníkových plynov za posledných 150 rokov narástla vysoko nad úroveň od doby ľadovej, no ešte stále mnohí neveria, že sa na klimatickej zmene podpisuje ľudská činnosť.

Pritom v rámci boja proti pandémii jednotlivcovi stačí, aby sa dal zaočkovať. A aj s takýmto elementárnym a ľahkým krokom niektorí otáľajú a mnohí ho dokonca odmietajú.

V prípade klimatickej zmeny takýto jednoznačný príspevok jednotlivca neexistuje, proti otepľovaniu sa zaočkovať nedá. Existujú príspevky spoločné – napríklad snaha Európskej únie znížiť emisie skleníkových plynov do roku 2030 o 55 percent. A ešte i takéto kroky môžu klimatickú zmenu len spomaliť, už však nie zastaviť.

Preto neostáva iné, než z cieľov nepoľaviť, resp. ich postupne sprísňovať, meniť energetiku i ľudské správanie – a zároveň sa pripraviť na to, že počasie je iné, dynamické, nevyspytateľné a bude hroziť podobnými extrémami i tragédiami, ako zažila južná Morava.

Z tohto hľadiska generácia dnešných detí vyrastá do celkom iného sveta, než sme zažili povedzme my, päťdesiatnici. Otázkou je, či a do akej miery to bude svet znesiteľný a obývateľný.

Prezident: Situácia na Slovensku je vážna

Tvrdí, že ak by situáciu nepovažoval za vážnu, tak by bezpečnostnú radu nezvolával.

,aktualizované 

- Slovenská informačná služba je podľa opozičnej strany SaS zneužívaná na politické účely. Na rokovanie Národnej rady (NR) SR predložia predstavitelia strany návrh na odvolanie riaditeľa SIS Pavla Gašpara. Opoziční poslanci za SaS to vyhlásili na tlačovej konferencii.

- Platy pedagogických aj nepedagogických zamestnancov by sa mohli od septembra tohto roka navýšiť o sedem percent. Finálnu podobu zvýšenia miezd však musí potvrdiť Ministerstvo financií SR a dohoda v rámci vládnej koalície.

- Pri reťazovej nehode Lučenci sa zranili tri osoby. Nehodu mala spôsobiť 74-ročná vodička, ktorá sa pravdepodobne plne nevenovala vedeniu vozidla. Na sociálnej sieti o tom informovalo Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Banskej Bystrici.

- Národná rada (NR) SR je v prípade potreby prijatia legislatívy alebo uznesenia v súvislosti s bezpečnostnou situáciou na Slovensku pripravená zasadnúť. Po štvrtkovom rokovaní Bezpečnostnej rady SR to vyhlásil podpredseda NR SR poverený jej vedením Peter Žiga (Hlas-SD).

- Vláda SR nebude robiť žiadne kroky týkajúce sa ústavného práva zhromažďovať sa a organizovať protesty. Deklaroval to premiér Robert Fico (Smer-SD) po rokovaní štvrtkovej Bezpečnostnej rady SR.

- Poslanci Národnej rady (NR) SR okolo Samuela Migaľa z Hlasu-SD žiadajú podľa prezidenta Petra Pellegriniho silné mocenské postavenie. Ziskom pozícií podmieňujú lojalitu vláde. Pellegrini to považuje za neprijateľné.

- Vyšetrovacia komisia Poslaneckej snemovne českého parlamentu nezistila pochybenia v postupe zložiek Integrovaného záchranného systému (IZS) pri streľbe na Filozofickej fakulte Univerzity Karlovej (FF UK), ktoré by ovplyvnili skutkový dej udalosti.

- Vláda dostala úlohu od Bezpečnostnej rady SR, aby na nasledujúce rokovanie pripravila návrh opatrení k stabilizácii situácie na Slovensku v súvislosti so správou Slovenskej informačnej služby. Informoval o tom prezident Peter Pellegrini.

- Bieloruská tenistka Arina Sobolenková je prvou finalistkou ženskej dvojhry na grandslamovom Australian Open. Najvyššie nasadená dvojnásobná obhajkyňa titulu zdolala v semifinále turnajovú jedenástku Španielku Paulu Badosovú 6:4, 6:2.

- Situácia na Slovensku je vážna. Vykazuje známky cieleného organizovania eskalácie napätia s cieľom stupňovať prejavy nesúhlasu a ísť až za hranicu pokojných mierumilovných protestov. Po rokovaní Bezpečnostnej rady SR o tom informoval prezident SR.

- Hasiči zasahovali pri požiari automobilu v Malackách, ktorý začal horieť počas jazdy. Majiteľovi vozidla vznikla materiálna škoda vyčíslená na 2400 eur. Pri udalosti sa nikto nezranil.

- Pre dopravnú nehodu je neprejazdný pravý jazdný pruh na D2 v smere z Malaciek do Bratislavy. V 45. kilometri tam vodič osobného auta z doposiaľ nezistených príčin narazil do návesu nákladného vozidla, ktorý stál v kolóne vozidiel.

- Poľský prezident Andrzej Duda povedal, že Ukrajina a jej spojenci by mali Putina prinútiť prosiť o mierovú dohodu. Vojna na Ukrajine je podľa neho globálny konflikt, ktorý si vyžaduje globálne riešenia.

- Študent obvinený v prípade minulotýždňovej tragédie na gymnáziu v Spišskej Starej Vsi podal sťažnosť proti jeho väzobnému stíhaniu, o ktorej rozhodne Najvyšší súd SR.

- Viaceré školy v Maďarsku vo štvrtok ráno evakuovali pre bombovú hrozbu. Hrozba sa týka najmenej dvadsiatich škôl v Budapešti aj mimo nej. Premiér Viktor Orbán avizoval, že posilnia bezpečnosť škôl.

- Juhokórejský Úrad pre vyšetrovanie korupcie vysokopostavených predstaviteľov (CIO) vo štvrtok odporučil prokuratúre obžalovať prezidenta Jun Sok-jola zo zločinov vzbury a zneužitia právomocí.

- Úrad geodézie, kartografie a katastra SR (ÚGKK) spustil internetovú stránku kataster.vugk.sk, na ktorej sú zverejnené údaje katastra nehnuteľností. TASR o tom informoval ÚGKK.

- Pri ruskom raketovom útoku na juhoukrajinské mesto Záporožie vo štvrtok zahynul jeden človek a 16 ďalších utrpelo zranenia, uviedol oblastný gubernátor Ivan Fedorov. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.

- Saudská Arábia chce v nasledujúcich štyroch rokoch investovať v Spojených štátoch 600 miliárd dolárov. Saudskoarabský korunný princ Muhammad bin Salmán to podľa médií povedal v telefonickom rozhovore s americkým prezidentom Donaldom Trumpom, informuje agentúra AP.

- Hokejisti New Jersey Devils zvíťazili v nočnom zápase zámorskej NHL nad Bostonom Bruins 5:1 a ukončili štvorzápasovú sériu prehier. Slovenský útočník Tomáš Tatar odohral 10:27 minút a do štatistík si pripísal jednu strelu na bránku.