Pred rokom a pol 29. apríla 2019 Najvyšší súd SR zamietol návrh Generálnej prokuratúry SR na rozpustenie politického subjektu Kotleba-Ľudová strana Naše Slovensko. Toto súdne rozhodnutie malo potvrdiť, že strana, ktorá vstúpila v roku 2016 do parlamentu, vykazuje známky extrémizmu, predstavuje hrozbu pre demokraciu a preto by súdna moc mala jej pôsobenie zakázať. Nestalo sa tak. Prívrženci ĽSNS zhromaždení pred budovou Najvyššieho súdu to vnímali ako víťazstvo a potvrdenie, že žiadnymi extrémistami nie sú.

S odstupom času 12. októbra 2020 Špeciálny trestný súd odsúdil samotného Mariana Kotlebu na štyri roky a štyri mesiace väzenia – keďže ho uznal „za vinného zo zločinu podpory a propagácie skupín smerujúcich k potláčaniu základných práv a slobôd“.

Na rozdiel od súdneho procesu, ktorý sa mal týkať celej strany sa v tomto prípade odsudzujúci verdikt dotýka priamo jej predsedu – reálne mu hrozí, že sa môže ocitnúť vo väzení. Samozrejme, rozsudok nie je definitívny a vec bude s najväčšou pravdepodobnosťou riešiť Najvyšší súd SR. Ide však o významný signál, že trestné činy spojené s extrémizmom nemusia vyústiť „do stratena“, pretože sa skrátka nedajú dokázať. Pretože obvinenému stačí tvrdiť, že nevie pracovať s počítačom a že 14 a 88 sú bežné čísla, prípadne šifra pre ďatla.

Samozrejme Kotleba, ktorý už má dobré skúsenosti s politickým marketingom, veľmi dobre vie, ako využiť prípad vo svoj prospech. Hoci na rozdiel od pojednávania o rozpustení jeho strany teraz nestáli pred súdom jeho stúpenci, zorganizoval si politický míting na pôde súdu on sám – čo naznačuje už jeho samotná záverečná reč, ktorej dĺžkou by hravo prekonal takých rekordérov ako boli Fidel Castro či Nikolae Ceausescu.

Veľa o tom napovie aj Kotlebova reakcia: „Z odôvodnenia rozsudku je jasne vidno, že rozsudok bol napísaný vopred, že rozsudok dnes nebol tvorený, že to jednoducho bola pripravená vec.“ A ešte výrečnejšie znejú jeho slová: „Zjavne mi vychádza, že tam bola nejaká politická objednávka, ktorá povedala, že už sa to musí nejako skončiť, už sa to musí nejako vyriešiť a už toho Kotlebu treba vybaviť.“

Áno Kotleba sa rád prezentuje ako martýr, veď väzenie bolo kedysi súčasťou politickej dráhy celkom iného svetoznámeho a smutne známeho lídra, ku ktorému sa však Kotleba a spol. celkom isto nehlásia. Na voličov ĽSNS takáto hra zaberá: Sme jediní, čo hlásajú pravdu, sme proti prehnitému systému, boja sa nás, snažia sa nás eliminovať.

Lenže Kotleba má veľký potenciál oslovovať nielen svoje tvrdé jadro, ktoré samo o sebe nie je také veľké, ale aj nevyhranených voličov, ktorým sa jeho „antisystémovosť“ páči (veď ich systém toľko ráz sklamal) a ktorí v skutočnosti neveria, že by mal Kotleba čokoľvek spoločné s extrémizmom, fašizmom, neonacizmom a vôbec, čímkoľvek nepekným. A tak sa môže stať, že mu s nadšením tlieskajú v obciach a regiónoch, kde ešte generácia našich dedov zažila nemilosrdné vraždenie obyvateľstva nacistami či gardistami, deportácie, zatýkanie a iné prejavy vtedajšieho ľudáckeho no neľudského režimu.

ĽSNS a jej predseda prešli určitým vývojom a pochopili, že čím menej budú navonok s touto desivou minulosťou spájaní, tým budú úspešnejší. Z tohto pohľadu sa ale javia šeky na 1488 eur ako celkom zbytočná provokácia. Nešlo o náhodne vyzbieranú sumu a politik, ktorý by sa chcel vyhnúť podozreniu zo sympatii k extrémizmu by vystavil šek na 1500 eur – a dnes by nestál pred súdom.

Nielen vonkajšie znaky, ale aj vnútorné – takpovediac softvér – mnohých ľudí okolo ĽSNS vykazuje až priveľa prvkov podobnosti s radikálnymi politickými prúdmi, ktoré sú hrozbou pre demokraciu. Pretože využívajú jej výhody, jej zhovievavosť na to, aby ju v konečnom dôsledku rozložili. A práve preto, že sa to už v histórii stalo, posudzuje zákon takéto konanie prísne.

Samotná demokracia je napokon taká blahosklonná, že ešte aj Mazurek, ktorý bol pre trestný čin podobnej povahy odsúdený pred rokom a prišiel preto o poslanecký mandát, sedí v zákonodarnom zbore znovu. Preto treba realisticky povedať, že ani rozsudkom, ktorý padol v Pezinku – a ani verdiktom Najvyššieho súdu SR, nech bude akýkoľvek – sa nemusí skončiť politická dráha Mariana Kotlebu (on sám preukázal v tomto smere nesmiernu vytrvalosť) a už vôbec nie extrému v politike.

O tom, či chcú mať takýto typ politikov – už aj so súdnym rozhodnutím, že sú extrémisti a ich mentálnou výbavou je potláčanie základných práv a slobôd iných ľudí – môžu rozhodnúť len voliči. A určite to aspoň časť z nich odradí, i keď zákaz strany ako takej by mal v tomto ohľade zrejme vyššiu autoritu než trest pre jej predsedu.

Na druhej strane ak povedzme niekto ukradne auto, patrí mu trest vymeraný podľa zákona bez ohľadu na úvahy, či to z neho urobí martýra a hrdinu. Teda predseda ĽSNS má vlastne pravdu – už toho Kotlebu treba nejako vybaviť. Dodajme, že nielen jeho, ako kohokoľvek, kto by sa dopúšťal podobného konania.