Vyhostenie osemnástich ruských diplomatov z Česka je diplomatickým incidentom nebývalých rozmerov, aký v tejto krajine nemá obdobu. Pokiaľ ide o počet vyhostených osôb, približuje vyhosteniu 35 Rusov z USA pre podozrenie, že sa snažili ovplyvňovať prezidentské voľby (prelom rokov 2016 a 2017), a tiež hromadnému vyhosťovaniu ruských diplomatov zo západných krajín po pokuse o otravu Sergeja Skripaľa v Británii (marec 2018).

Dôvody sú rovnako vážne, ak nie vážnejšie. Česká a vzápätí svetová verejnosť sa v sobotu od premiéra ČR Babiša dozvedela, že „existuje dôvodné podozrenie o zapojení dôstojníkov ruskej vojenskej spravodajskej služby GRU, jednotky 29155, do výbuchu muničných skladov v areáli Vrbětice v roce 2014“.

Tragédia si vyžiadala dva ľudské životy a českí politici sa zväčša zhodujú v tom, že účasť Rusov na nej sa rovná vojenskému útoku a narušeniu suverenity štátu. Navyše nešlo len o výbuch za hrubými múrmi stráženého objektu, ale o udalosť, ktorá zasiahla do života celej oblasti a jej obyvateľov – vrátane evakuácie starých ľudí, materiálnych škôd, či kontaminácie. Lokalitu sa doteraz nepodarilo od munície očistiť a majitelia pozemkov márne už celé roky čakajú na odškodné.


Ďalší zo série incidentov
Nejde o prvý sporný moment vo vzťahoch medzi Ruskom a Českou republikou v posledných rokoch. Asi pred rokom sa rozhorel konflikt po tom, ako sa radnica pražskej mestskej časti Praha 6 rozhodla odstrániť z verejných priestorov sochu maršála Koneva. Starosta mestskej časti musel mať dokonca policajnú ochranu.

Následne Česko vyhostilo dvoch ruských diplomatov pre kauzu ricín (išlo o medializované informácie, podľa ktorých mal v Česku hroziť útok s použitím ricínu). Už vtedajší – a iba pred pár dňami „odídený“ minister zahraničných vecí Tomáš Petříček upozornil, že ČR pristupuje k takémuto kroku „zriedka a po zrelej úvahe“. Súčasné vyhostenie 18 diplomatov tak určite nemožno považovať za skrat. A dôsledky tohto aktu budú vážnejšie.

„Vyhostenie 18 ľudí z krajiny našej kategórie a našej váhy je vec nebývalá,“ uviedol v rozhovore pre DVTV bývalý námestník riaditeľa českej rozviedky Jan Paďourek. Pritom podľa neho ešte stále nejde o všetkých spravodajských dôstojníkov, ktorí v ČR pôsobia, ale v skutočnosti je ich zrejme viac. Aj vzhľadom na fakt, že ruská diplomacia disponuje v Česku asi 130 pracovníkmi.

Podľa očakávaní odpovedalo aj Rusko – vypovedalo dokonca dvadsať pracovníkov českej ambasády. To však pri personálnom obsadení veľvyslanectva ČR ochromí jeho fungovanie. Podľa Paďourka by mala česká vláda zvážiť ďalší krok, a to ukončiť činnosť ruskej ambasády v Prahe. „Ak oni nám nedovolia diplomaticky pôsobiť, nevidím dôvod, prečo by sme mali my im dovoliť diplomaticky pôsobiť na našej strane,“ myslí si Paďourek.

Chceli ísť do Moskvy, či nie?
Andrej Babiš a minister vnútra i zastupujúci minister zahraničných vecí Jan Hamáček sa pochopiteľne dozvedeli o ruskej stope už dávnejšie. Ako v rozhovore pre Českú televíziu uviedol Babiš, stalo sa tak 7. apríla, v písomnej podobe v piatok 16. apríla. V tomto svetle vyznieva zvláštne informácia, podľa ktorej mal Hamáček v pondelok cestovať do Moskvy, aby rokoval o vakcíne Sputnik. (A mal letieť s Andrejom Dankom!).

Hamáček v nedeľu podal vysvetlenie, podľa ktorého mala byť táto cesta len krycím manévrom a bolo zrejmé, že sa neuskutoční. Premiér Babiš sa obmedzil na komentár, že on sám cestu neodporučil a napokon k nej ani nedošlo. Či sa teda uskutočniť mala alebo nemala, v tejto chvíli nie je jasné.

Slovensko, ako inak, vyjadrilo českým susedom jasnú podporu. Nehovoriac o tom, že ak ruské nepriateľské aktivity predstavujú hrozbu pre Česko, sú nebezpečné aj pre Slovensko – a opäť možno parafrázovať odborníka, že z tohto pohľadu je jedno, či munícia v Česku vybuchla neplánovane a pod... „Je to stále akcia Ruskej federácie proti Českej republike,“ tvrdí Paďourek.


Milujme svojho nepriateľa
Z tohto pohľadu vyznieva bizarne snaha doviezť vakcínu z krajiny, ktorá k EÚ neskrýva svoj nepriateľský vzťah. Práve v roku 2014, keď došlo k explózii v sklade Vrbětice, anektovalo Rusko Krym a rozhorel sa konflikt na východnej Ukrajine, ktorý momentálne hrozí ďalšou eskaláciou – súdiac podľa vojenských kontingentov, ktoré Rusko sústreďuje na hranici so svojim západným susedom.

Ešte morbídnejšia je potom skutočnosť, že sa snaha o zabezpečenie Sputnika opiera o reálny dopyt Slovákov, ktorí by sa inou vakcínou ani nedali zaočkovať. A teraz už nie je reč len o Sputniku.

Podľa prieskumu organizácie GLOBSEC až 61 percent Slovákov nepovažuje Rusko za bezpečnostnú hrozbu a len 20 percent má opačný názor. Korene slovenskej rusofílie siahajú od historických skúseností (oslobodenie od nacizmu) cez komunistický naratív (so Sovietskym zväzom na večné časy) až po dlhoročné a agresívne pôsobenie propagandy. Viac než polovica opýtaných tiež považuje Rusko za obeť provokácií zo strany Západu či NATO.

Ťažko možno očakávať, že kauza Vrbětice otvorí putinofilom oči. Propaganda sa na Slovensku i v Česku šíri už roky a veľmi systematicky a Sputnik len logicky zapadá do tohto scenára – ktorého cieľom je naučiť ľudí milovať svojho nepriateľa.

Dodajme, že tým nepriateľom nie je Rusko, jeho duchovní velikáni, umelci, ani svetlé stránky tejto krajiny (obdobie prestavby a glasnosti, ktoré aj k nám privanulo duch slobody). Tým nepriateľom je imperiálny vektor ruskej politiky, ktorý sa neštíti ničoho. Ani násilia a smrti.