Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
V prezidentských voľbách môže rozhodnúť, kto bude druhý v prvom kole...
Autor Márius Kopcsay
Keď kamarát na facebooku dostal otázku, koho chce vlastne voliť v prezidentských voľbách, resp. podľa akého kritéria si bude vyberať, odpovedal stručne a jasne: Nie LGBT, nie multi-kulti.
Možno tento slogan zamieša volebnými kartami viac, než si myslíme a dajú sa ním tiež vysvetliť dôvody, prečo má Štefan Harabin reálnu šancu stať sa prezidentom. O tom, kto bude ďalších päť rokov obývať Prezidentský palác, totiž môže rozhodnúť druhé miesto. Teda to, kto v prvom kole skončí ako druhý. V predošlých voľbách to bol práve dnešný prezident Andrej Kiska.
Štefan Harabin bol tretí za Marošom Šefčovičom a Robertom Mistríkom podľa najnovšieho prieskumu FOCUS-u, v ktorom však ešte figuroval aj predseda SNS Danko. Ten si to však napokon s kandidatúrou rozmyslel. Posilňuje sa tak šanca, že sa Štefan Harabin dostane do 2. kola a napokon sa môže stať aj novým slovenským prezidentom.
Harabinovi hrá do karát nasledovná úvaha: Pokiaľ sa do druhého kola dostane so Šefčovičom, mnohí opoziční voliči podporia kandidáta Smeru – v tomto duchu sa už vyslovil napríklad líder OĽaNO Matovič. Pretože Šefčovič je proeurópsky orientovaný, so Smerom ho viažu putá nie najpevnejšie a patrí k tomu lepšiemu, čo táto strana priniesla. Ale skalní voliči opozície túto zábranu prekonať nemusia a smerákovi „to“ jednoducho nehodia.
Ak bude finálovou dvojkou Mistrík a Harabin, je ešte ťažšie predstaviteľné, že sa voliči Smeru alebo SNS uchýlia k podpore uchádzača, za ktorým sa črtajú zelenomodré farby liberálov a skratka SaS. Nejeden volič Smeru i SNS je sám o sebe protisystémový, jeho mentalite je Harabin bližší než Mistrík. A tak je výsledok opäť otázny...
Opoziční voliči síce mohli s úľubou prijať gesto Mistríka a Čaputovej, ktorí sa na obede pri sviečke na dohodli na ochote podporiť toho, kto bude silnejší (hoci aj túto dohodu interpretujú rozlične). Lenže, ako už bolo povedané, dôležité bude zabojovať nie o prvé, lež o druhé miesto. Otázka je ako.
Je tu rezerva hlasov, ktoré stoja za Bugárom, Mikloškom či Krajniakom. Alebo aj za Chmelárom, ktorého kritici nespravodlivo hádzali do jedného vreca s Harabinom či Kotlebom. Ibaže, ak by aj boli ochotní sa o svoje percentá podeliť, kto si vlastne viac potrebuje poistiť striebro – Mistrík či Šefčovič?
Varovná je skúsenosť z roku 2004, keď favorita Kukana o pár hlasov (3644) predbehol Gašparovič. Keď sa ocitol spolu s Mečiarom v druhom kole, vyhral iba preto, že sa zmobilizovali Mečiarovi „antivoliči“. Podobne ako sa v roku 2014 zmobilizovali antivoliči Fica. Ale Harabin ani zďaleka nemusí vyvolať takýto odpor prostredia.
A kacírska otázka: čo ak sa predsa len vzdá aj Marian Kotleba?
Veľká časť voličov zabudla na jeho pôsobenie na čele Najvyššieho súdu, na akéhosi Sadikiho. Na pád lampy vyšetrovaný ako obzvlášť závažný zločin úkladnej vraždy spáchaný v štádiu pokusu.
Zabudla na výmeny sudcov v kauze Tipos, aj na discplinárne konania. Všemocný vyhľadávač gúgl prekryl Harabinovu minulosť množstvom vlasteneckých videí a ideí, heslami „Harabin prezident“ alebo „Harabin na hrad“. Osviežme si teda pamäť aspoň jednou správou z TASR: „Najvyšší súd SR zverejnil mzdové listy sudcu Štefana Harabina za roky 2009 a 2010, ktoré ukazujú, že si ako predseda súdu vyplatil mimoriadne odmeny v celkovej výške 113 tisíc eur. Podľa vedenia súdu Harabin klamal a nemal by vykonávať žiadnu verejnú funkciu. Harabinova hrubá mzda za sedem mesiacov roka 2009 (od júna) bola 74.591,08 eura. Mimoriadna odmena vyplatená v mesiaci december 2009 predstavovala sumu 40.000 eur. O rok neskôr už Harabin zarobil v hrubom 139.151,96 eura. Mimoriadna odmena predstavovala z toho sumu 73.000 eur.“
Dopovedzme, že Harabin tieto sumy vysvetlil slovami: „Nejde o odmenu, ale o príplatok za agendu špeciálneho sudcu.“ A že sa problémom zaoberal následne aj Najvyšší kontrolný úrad. A že si Harabin popri pekných zárobkoch vysúdil veľké peniaze od médií? Dnes by mu to v očiach jeho priaznivcov len pridalo body, veď čo iné si novinárska zberba zaslúži?
Silnejší vietor teda fúka Harabinovi do plachiet, než proti nemu. Vzhľadom na to, že ešte v septembri 2017 tvrdil Parlamentným listom, že ho láka skôr funkcia ústavného sudcu, „vyrástol“ ako prezidentský naozaj rýchlo. Oslovil konzervatívnu časť voličstva odchovanú Kuffom a jeho kázňami, ale pokojne by sa k nemu naklonilo i blahovské krídlo Smeru a časť SNS. Všetko pod heslom „Nie LGBT, nie multi-kulti“.
Diskusia o tom, ako už len tieto dve témy môžu zamávať Slovenskom, je zbytočná, resp. je na ňu prineskoro. Veľká časť spoločnosti je presvedčená, že práve toto sú hrozby, na ktoré treba reagovať okrem iného aj lístkom vhodeným do urny. Lístkom bielym, národným, kresťanským, chlapským.
Je teda otázka, akú stratégiu zvoliť pred voľbami, aby bola finálová dvojica štandardná. Treba však hneď dodať, že ak bude mať podobu Mistrík-Šefčovič, ostane beztak nemalá časť spoločnosti nespokojná. Lebo o osobu Harabina tu vlastne nejde, ide o fenomén „nie LGBT a nie multi-kulti“. Jeho sila tu aj po prezidentských voľbách ostane.
Ostane v softvéri antisystémových voličov, v podobe uctievačov komunizmu, Stalina, Ruska, skrátka čohokoľvek v blahovskom štýle, ale aj medzi radikálnymi voličmi (Kotleba) či viac alebo menej konzervatívnymi (Kollár, KDH, SNS). A nezabudnime na časť OĽaNO a SaS, predovšetkým jej lídra. Ostane v podobe rúk v kolektívnej emócii zdvihnutých proti Marrákešu, dohovoru, ktorý Slovensko malo legitímne právo odmietnuť, ale ktorý zároveň demonštroval novú ideovú jednotu na našej politickej scéne.
Je to emócia, ktorá je silnejšia, než historická pamäť. Poradí si s holokaustom, aj so všetkými zverstvami komunistov a jednoducho ich z duše svojej obete spoľahlivo vymaže. Prečo by si neporadila s krokmi jedného verejného funkcionára?
Rok po prezidentských budú voľby parlamentné. Sila „nie LGBT a nie multi-kulti“ bude v dobrej kondícii a o čo menej sa jej urobí zadosť v marci 2019, o to viac bude nabudená v marci 2020. Bude na voľby do NR SR pripravená a zmobilizovaná – na rozdiel od síce veľkej, no neveľmi sformovanej a veľmi nejednotnej skupiny voličov, ktorí si neželajú pokračovanie koalície Smer-SNS-Most.
Možno tento slogan zamieša volebnými kartami viac, než si myslíme a dajú sa ním tiež vysvetliť dôvody, prečo má Štefan Harabin reálnu šancu stať sa prezidentom. O tom, kto bude ďalších päť rokov obývať Prezidentský palác, totiž môže rozhodnúť druhé miesto. Teda to, kto v prvom kole skončí ako druhý. V predošlých voľbách to bol práve dnešný prezident Andrej Kiska.
Štefan Harabin bol tretí za Marošom Šefčovičom a Robertom Mistríkom podľa najnovšieho prieskumu FOCUS-u, v ktorom však ešte figuroval aj predseda SNS Danko. Ten si to však napokon s kandidatúrou rozmyslel. Posilňuje sa tak šanca, že sa Štefan Harabin dostane do 2. kola a napokon sa môže stať aj novým slovenským prezidentom.
Harabinovi hrá do karát nasledovná úvaha: Pokiaľ sa do druhého kola dostane so Šefčovičom, mnohí opoziční voliči podporia kandidáta Smeru – v tomto duchu sa už vyslovil napríklad líder OĽaNO Matovič. Pretože Šefčovič je proeurópsky orientovaný, so Smerom ho viažu putá nie najpevnejšie a patrí k tomu lepšiemu, čo táto strana priniesla. Ale skalní voliči opozície túto zábranu prekonať nemusia a smerákovi „to“ jednoducho nehodia.
Ak bude finálovou dvojkou Mistrík a Harabin, je ešte ťažšie predstaviteľné, že sa voliči Smeru alebo SNS uchýlia k podpore uchádzača, za ktorým sa črtajú zelenomodré farby liberálov a skratka SaS. Nejeden volič Smeru i SNS je sám o sebe protisystémový, jeho mentalite je Harabin bližší než Mistrík. A tak je výsledok opäť otázny...
Boj o druhú priečku
Opoziční voliči síce mohli s úľubou prijať gesto Mistríka a Čaputovej, ktorí sa na obede pri sviečke na dohodli na ochote podporiť toho, kto bude silnejší (hoci aj túto dohodu interpretujú rozlične). Lenže, ako už bolo povedané, dôležité bude zabojovať nie o prvé, lež o druhé miesto. Otázka je ako.
Je tu rezerva hlasov, ktoré stoja za Bugárom, Mikloškom či Krajniakom. Alebo aj za Chmelárom, ktorého kritici nespravodlivo hádzali do jedného vreca s Harabinom či Kotlebom. Ibaže, ak by aj boli ochotní sa o svoje percentá podeliť, kto si vlastne viac potrebuje poistiť striebro – Mistrík či Šefčovič?
Varovná je skúsenosť z roku 2004, keď favorita Kukana o pár hlasov (3644) predbehol Gašparovič. Keď sa ocitol spolu s Mečiarom v druhom kole, vyhral iba preto, že sa zmobilizovali Mečiarovi „antivoliči“. Podobne ako sa v roku 2014 zmobilizovali antivoliči Fica. Ale Harabin ani zďaleka nemusí vyvolať takýto odpor prostredia.
A kacírska otázka: čo ak sa predsa len vzdá aj Marian Kotleba?
Viac za, menej proti
Veľká časť voličov zabudla na jeho pôsobenie na čele Najvyššieho súdu, na akéhosi Sadikiho. Na pád lampy vyšetrovaný ako obzvlášť závažný zločin úkladnej vraždy spáchaný v štádiu pokusu.
Zabudla na výmeny sudcov v kauze Tipos, aj na discplinárne konania. Všemocný vyhľadávač gúgl prekryl Harabinovu minulosť množstvom vlasteneckých videí a ideí, heslami „Harabin prezident“ alebo „Harabin na hrad“. Osviežme si teda pamäť aspoň jednou správou z TASR: „Najvyšší súd SR zverejnil mzdové listy sudcu Štefana Harabina za roky 2009 a 2010, ktoré ukazujú, že si ako predseda súdu vyplatil mimoriadne odmeny v celkovej výške 113 tisíc eur. Podľa vedenia súdu Harabin klamal a nemal by vykonávať žiadnu verejnú funkciu. Harabinova hrubá mzda za sedem mesiacov roka 2009 (od júna) bola 74.591,08 eura. Mimoriadna odmena vyplatená v mesiaci december 2009 predstavovala sumu 40.000 eur. O rok neskôr už Harabin zarobil v hrubom 139.151,96 eura. Mimoriadna odmena predstavovala z toho sumu 73.000 eur.“
Dopovedzme, že Harabin tieto sumy vysvetlil slovami: „Nejde o odmenu, ale o príplatok za agendu špeciálneho sudcu.“ A že sa problémom zaoberal následne aj Najvyšší kontrolný úrad. A že si Harabin popri pekných zárobkoch vysúdil veľké peniaze od médií? Dnes by mu to v očiach jeho priaznivcov len pridalo body, veď čo iné si novinárska zberba zaslúži?
Čo bude o rok?
Silnejší vietor teda fúka Harabinovi do plachiet, než proti nemu. Vzhľadom na to, že ešte v septembri 2017 tvrdil Parlamentným listom, že ho láka skôr funkcia ústavného sudcu, „vyrástol“ ako prezidentský naozaj rýchlo. Oslovil konzervatívnu časť voličstva odchovanú Kuffom a jeho kázňami, ale pokojne by sa k nemu naklonilo i blahovské krídlo Smeru a časť SNS. Všetko pod heslom „Nie LGBT, nie multi-kulti“.
Diskusia o tom, ako už len tieto dve témy môžu zamávať Slovenskom, je zbytočná, resp. je na ňu prineskoro. Veľká časť spoločnosti je presvedčená, že práve toto sú hrozby, na ktoré treba reagovať okrem iného aj lístkom vhodeným do urny. Lístkom bielym, národným, kresťanským, chlapským.
Je teda otázka, akú stratégiu zvoliť pred voľbami, aby bola finálová dvojica štandardná. Treba však hneď dodať, že ak bude mať podobu Mistrík-Šefčovič, ostane beztak nemalá časť spoločnosti nespokojná. Lebo o osobu Harabina tu vlastne nejde, ide o fenomén „nie LGBT a nie multi-kulti“. Jeho sila tu aj po prezidentských voľbách ostane.
Ostane v softvéri antisystémových voličov, v podobe uctievačov komunizmu, Stalina, Ruska, skrátka čohokoľvek v blahovskom štýle, ale aj medzi radikálnymi voličmi (Kotleba) či viac alebo menej konzervatívnymi (Kollár, KDH, SNS). A nezabudnime na časť OĽaNO a SaS, predovšetkým jej lídra. Ostane v podobe rúk v kolektívnej emócii zdvihnutých proti Marrákešu, dohovoru, ktorý Slovensko malo legitímne právo odmietnuť, ale ktorý zároveň demonštroval novú ideovú jednotu na našej politickej scéne.
Je to emócia, ktorá je silnejšia, než historická pamäť. Poradí si s holokaustom, aj so všetkými zverstvami komunistov a jednoducho ich z duše svojej obete spoľahlivo vymaže. Prečo by si neporadila s krokmi jedného verejného funkcionára?
Rok po prezidentských budú voľby parlamentné. Sila „nie LGBT a nie multi-kulti“ bude v dobrej kondícii a o čo menej sa jej urobí zadosť v marci 2019, o to viac bude nabudená v marci 2020. Bude na voľby do NR SR pripravená a zmobilizovaná – na rozdiel od síce veľkej, no neveľmi sformovanej a veľmi nejednotnej skupiny voličov, ktorí si neželajú pokračovanie koalície Smer-SNS-Most.
