Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Kým v Českej politike platí relatívne široký konsenzus ohľadom očkovania, u nás na Slovensku musí ľudí, čo očkujú, chrániť polícia.
Autor Márius Kopcsay
Je to vlastne dobrá správa, alebo zlá? Na zasadnutí Krízového štábu policajný prezident Hamran avizoval, že polícia bude chrániť očkovacie tímy a bude riešiť dôsledne aj kauzy vyhrážok adresovaných lekárom a odborníkom v súvislosti s COVID-om.
Opakované útoky ako napríklad v Čadci, kde odporcovia očkovania a priaznivci Kotlebu hulákali pred dejiskom lekárskej konferencie a dokonca sa na ňu pokúšali dostať – zrejme aby vysoko odbornými príspevkami skvalitnili diskusiu – si žiadali už dávno reakciu. Dokonca veľmi ráznu. Na druhej strane je naozaj smutné, že situácia zašla takto ďaleko.
Samotní odporcovia očkovania – myslíme teraz tých, čo sa nechcú dať sami zaočkovať z rôznych dôvodov – by mali pochopiť, aký priepastný rozdiel je medzi ich individuálnym postojom, ktorý im nik neberie, a aktívnym sabotovaním vakcinácie, či bohapustým a primitívnym zastrašovaní ľudí, ktorí proti pandémii bojujú.
Klíma je natoľko vyhrotená, že profesor Krčméry si napríklad zvolil radšej pobyt mimo Slovenska. Je to normálne?
Mohli by sme sa utešiť tvrdením, že policajti stoja aj pri volebných miestnostiach, dohliadajú všelikde, kde sa zhrnie viac ľudí... Ale aj tak, normálne to nie je. Nie je to ani trochu normálne. Je to vlastne obrovská hanba.
Protesty proti opatreniam v spojitosti s COVIDom nie sú slovenskou výnimkou, prebiehajú všade, v Nemecku, Francúzsku, či v Austrálii. Je však nepochopiteľné, ak sa terčom nenávisti stávajú ľudia, ktorí svoje odborné a profesionálne pôsobenie spojili s bojom proti pandémii – a súčasťou tohto boja, či už chceme alebo nechceme –, je očkovanie. Tak ako v prípade mnohých iných chorôb vrátane chrípky.
V Česku je konsenzus
Zhodou okolností práve vyvrcholila predvolebná kampaň v susednom Česku, kde sa v piatok a sobotu voliči rozbehnú k urnám. COVID-19 bol jednou z hlavných tém, a, samozrejme, jednotlivé strany a ich lídri sa pretekali v sľuboch a výčitkách na adresu súperov.
Predovšetkým zaznievajú či už viac populistické alebo aj argumentmi podložené sľuby, že už nikdy žiadny lockdown, zatváranie škôl, len presne cielené opatrenia, testovanie... A – očkovanie!
Vakcináciu tu nespochybňuje žiadna relevantná politická sila. Jedine Okamurova populistická SPD zdôrazňuje, že je proti nálepkovaniu ľudí na očkovaných a neočkovaných a proti diskriminácii tých, sa očkovať nechcú. To je typická agenda tohto typu strán.
A inak? „Vláda si dala trochu prázdniny s kampaňou. Kde máme očkovacie tímy? Kde máme aktivovaných obvodných lekárov?“ pýtal sa v televíznej diskusii Vít Rakušan, líder Starostov a nezávislých (koalícia PirátiSTAN). Ako dodal, nemožno sa uspokojiť s 56 percentami zaočkovaných: „Všetci vieme, že relatívna bezpečnosť populácie je, keď dosiahneme 70 alebo 75 percent preočkovanosti.“
Babišove momentálne vládnuce ANO má zakotvené v programe cieľ zaočkovať 75 percent ľudí nad 18 rokov „Medzi seniormi je veľký počet neočkovaných a tu štát môže pomôcť nejakou formou kampane, aby sa táto najohrozenejšia skupina zaočkovala,“ tvrdí Libor Žofka z hnutia Přísaha s tým, že by očkovacie tímy mali obchádzať napríklad odľahlé pohraničné oblasti. Ešte aj komunista Grospič hovorí, že „treba presviedčať ľudí, že očkovanie má význam“.
Premiér Babiš si v predvolebnej superdebate od súperov vypočul výčitky všetkého možného druhu – že vláda pri proticovidových opatreniach postupovala zle, že obetí bolo zbytočne veľa, že kampaň za očkovanie je nedostatočná. Ale nik naň ani vo vypätej diskusii neútočil s tým, že by spochybňoval COVID ako taký a s ním aj potrebu vakcinácie.
Rukojemník zápasu
Čo na to povedať? Že nás Česi zasa raz predbehli a sú vpredu? Kým v Česku platí relatívne široký konsenzus ohľadom očkovania, u nás na Slovensku musí ľudí, čo očkujú, chrániť polícia.
Predseda Smeru Fico vytkne prezidentke Čaputovej, že vo svojej výročnej správe prednesenej v parlamente agitovala za očkovanie – ako keby to bola chyba! V Česku sa dohadujú a pretekajú, kto agitoval menej, horšie, kto lepšie a viac. My sa búchame do pŕs, kto je väčší antivaxer a zavalaší o očkovaní väčšiu sprostosť.
Zaujímavé mimochodom je, ako sa o očkovaní vyjadruje poslanec MUDr. Miroslav Urban, (predtým ĽSNS, dnes Republika): „Ja si myslím, že to očkovanie má byť dobrovoľné a ľudia by nemali byť diskriminovaní. No na druhej strane, aké iné riešenia máme ak nie to očkovanie. Ono je to strašne jednoduché povedať je to zlé, sú nežiadúce účinky. To máte pri každej liečbe...“ Žeby lekárska skúsenosť prevážila nad straníckou príslušnosťou?
Môžeme diskutovať o tom, či tí ľudia, ktorí nedôverujú očkovaniu, zastávajú tento postoj, lebo nedôverujú vláde, alebo je chyba opozície, že odporcom očkovania nadbiehala, aby si získala ich priazeň... Každej myšlienke a téme, akokoľvek ušľachtilej, ublíži, keď sa stane rukojemníkom politického zápasu. Tomuto osudu sa nevyhol ani COVID. A ani u našich susedov. Ale samotná otázka, či vôbec očkovať, alebo nie, sa súčasťou politického zápasu nikdy nemala stať.
Opakované útoky ako napríklad v Čadci, kde odporcovia očkovania a priaznivci Kotlebu hulákali pred dejiskom lekárskej konferencie a dokonca sa na ňu pokúšali dostať – zrejme aby vysoko odbornými príspevkami skvalitnili diskusiu – si žiadali už dávno reakciu. Dokonca veľmi ráznu. Na druhej strane je naozaj smutné, že situácia zašla takto ďaleko.
Samotní odporcovia očkovania – myslíme teraz tých, čo sa nechcú dať sami zaočkovať z rôznych dôvodov – by mali pochopiť, aký priepastný rozdiel je medzi ich individuálnym postojom, ktorý im nik neberie, a aktívnym sabotovaním vakcinácie, či bohapustým a primitívnym zastrašovaní ľudí, ktorí proti pandémii bojujú.
Klíma je natoľko vyhrotená, že profesor Krčméry si napríklad zvolil radšej pobyt mimo Slovenska. Je to normálne?
Mohli by sme sa utešiť tvrdením, že policajti stoja aj pri volebných miestnostiach, dohliadajú všelikde, kde sa zhrnie viac ľudí... Ale aj tak, normálne to nie je. Nie je to ani trochu normálne. Je to vlastne obrovská hanba.
Protesty proti opatreniam v spojitosti s COVIDom nie sú slovenskou výnimkou, prebiehajú všade, v Nemecku, Francúzsku, či v Austrálii. Je však nepochopiteľné, ak sa terčom nenávisti stávajú ľudia, ktorí svoje odborné a profesionálne pôsobenie spojili s bojom proti pandémii – a súčasťou tohto boja, či už chceme alebo nechceme –, je očkovanie. Tak ako v prípade mnohých iných chorôb vrátane chrípky.
V Česku je konsenzus
Zhodou okolností práve vyvrcholila predvolebná kampaň v susednom Česku, kde sa v piatok a sobotu voliči rozbehnú k urnám. COVID-19 bol jednou z hlavných tém, a, samozrejme, jednotlivé strany a ich lídri sa pretekali v sľuboch a výčitkách na adresu súperov.
Predovšetkým zaznievajú či už viac populistické alebo aj argumentmi podložené sľuby, že už nikdy žiadny lockdown, zatváranie škôl, len presne cielené opatrenia, testovanie... A – očkovanie!
Vakcináciu tu nespochybňuje žiadna relevantná politická sila. Jedine Okamurova populistická SPD zdôrazňuje, že je proti nálepkovaniu ľudí na očkovaných a neočkovaných a proti diskriminácii tých, sa očkovať nechcú. To je typická agenda tohto typu strán.
A inak? „Vláda si dala trochu prázdniny s kampaňou. Kde máme očkovacie tímy? Kde máme aktivovaných obvodných lekárov?“ pýtal sa v televíznej diskusii Vít Rakušan, líder Starostov a nezávislých (koalícia PirátiSTAN). Ako dodal, nemožno sa uspokojiť s 56 percentami zaočkovaných: „Všetci vieme, že relatívna bezpečnosť populácie je, keď dosiahneme 70 alebo 75 percent preočkovanosti.“
Babišove momentálne vládnuce ANO má zakotvené v programe cieľ zaočkovať 75 percent ľudí nad 18 rokov „Medzi seniormi je veľký počet neočkovaných a tu štát môže pomôcť nejakou formou kampane, aby sa táto najohrozenejšia skupina zaočkovala,“ tvrdí Libor Žofka z hnutia Přísaha s tým, že by očkovacie tímy mali obchádzať napríklad odľahlé pohraničné oblasti. Ešte aj komunista Grospič hovorí, že „treba presviedčať ľudí, že očkovanie má význam“.
Premiér Babiš si v predvolebnej superdebate od súperov vypočul výčitky všetkého možného druhu – že vláda pri proticovidových opatreniach postupovala zle, že obetí bolo zbytočne veľa, že kampaň za očkovanie je nedostatočná. Ale nik naň ani vo vypätej diskusii neútočil s tým, že by spochybňoval COVID ako taký a s ním aj potrebu vakcinácie.
Rukojemník zápasu
Čo na to povedať? Že nás Česi zasa raz predbehli a sú vpredu? Kým v Česku platí relatívne široký konsenzus ohľadom očkovania, u nás na Slovensku musí ľudí, čo očkujú, chrániť polícia.
Predseda Smeru Fico vytkne prezidentke Čaputovej, že vo svojej výročnej správe prednesenej v parlamente agitovala za očkovanie – ako keby to bola chyba! V Česku sa dohadujú a pretekajú, kto agitoval menej, horšie, kto lepšie a viac. My sa búchame do pŕs, kto je väčší antivaxer a zavalaší o očkovaní väčšiu sprostosť.
Zaujímavé mimochodom je, ako sa o očkovaní vyjadruje poslanec MUDr. Miroslav Urban, (predtým ĽSNS, dnes Republika): „Ja si myslím, že to očkovanie má byť dobrovoľné a ľudia by nemali byť diskriminovaní. No na druhej strane, aké iné riešenia máme ak nie to očkovanie. Ono je to strašne jednoduché povedať je to zlé, sú nežiadúce účinky. To máte pri každej liečbe...“ Žeby lekárska skúsenosť prevážila nad straníckou príslušnosťou?
Môžeme diskutovať o tom, či tí ľudia, ktorí nedôverujú očkovaniu, zastávajú tento postoj, lebo nedôverujú vláde, alebo je chyba opozície, že odporcom očkovania nadbiehala, aby si získala ich priazeň... Každej myšlienke a téme, akokoľvek ušľachtilej, ublíži, keď sa stane rukojemníkom politického zápasu. Tomuto osudu sa nevyhol ani COVID. A ani u našich susedov. Ale samotná otázka, či vôbec očkovať, alebo nie, sa súčasťou politického zápasu nikdy nemala stať.
