Nedávno mi prišla pod ruku zmienka o publikácii o rešpektujúcom jazyku v slovenčine. V poriadku, hovorím si. To je užitočná pripomienka o tom, že jazyk je rozmanitý a každý si z neho vyberie to, čo potrebuje a čo súčasne preferuje s ohľadom na svojho adresáta.

Potreby máme rôzne. Umelec má potrebu hovoriť o veciach originálne, jedinečne, zvláštne. Tak aj obyčajná lopta môže byť guľatá radosť, nekonečná guľatá rozkoš, pohyblivá guľatá droga, skackavá kamarátka a veľká manipulátorka. Môže byť geniálny moderátor vzťahov, stred vesmíru a srdce našich ambícií (porov. Filan, Prešporock, 2010, s. 100). Prečo nie? Tak môže vyzerať reč elity nasmerovaná na tých, ktorí majú chuť nechať si dráždiť vlastnú predstavivosť, ochutnávať plody cudzej tvorivosti a cibriť si pritom tú vlastnú.

Aj novinár má potrebu pohrať sa občas s jazykom, aby jeho text nevyznel nevábne ako opotrebované recyklované textové klišé. Aby – naopak – vyznel sviežo ako rozkvitnutá jarná lúka. Tak sme sa mohli prednedávnom v istom médiu dočítať, že istý politik je prietokovým ohrievačom myšlienok iného politika, čo znie istotne inšpiratívnejšie, než keby pisateľ použil ošúchanú metaforu s podržtaškou. Aj to je jazyk rešpektu voči tým, čo čítajú, počúvajú či pozerajú v médiách mnoho správ či komentárov o tých istých a nadväzujúcich udalostiach s tými istými aktérmi. Aké by to bolo nezaujímavé, keby sa používal v tomto kontexte akýsi reštriktívny jazyk s obmedzeným množstvom klišéovitých barličiek. Vďaka Vám, novinárska cháska, za všetky príchute, ktorými robíte zo svojich výtvorov verbálne lahôdky pre nás mediálnych žrútov.

V tomto svetle je pravým opakom cudzinec. Ten istotne primárne sleduje jednoduchý cieľ dohovoriť sa so Slovákom. „Víťazstvom“ takého čínskeho stážistu na Slovensku, študenta bakalárskeho štúdia na úrovni A1, je, keď zvládne svoj basic Slovak (teda elementárnu slovenčinu). Teší sa, keď správne vyčasuje slovesá písať či skákať v prítomnom čase, alebo keď nepopletie vo svojej komunikácii významy slova komunikatívny (1. taký, čo má schopnosť dobre komunikovať od 2. takého, čo je zameraný na podávanie informácií zrozumiteľným spôsobom). S ním netreba hovoriť rafinovane v metaforách, alegóriách či iných „tajných“ kódoch. Pre neho je optimálne zrozumiteľný jazyk taký, čo preferuje jednoduchosť, doslovnosť a priamosť.

To je ono! Nadčasovým mostom k rešpektu kohokoľvek voči komukoľvek je predsa zrozumiteľnosť! Vezmime si prípad učiteľa v základnej škole. Aký by bol efekt vyučovania napríklad v triede s 8-ročnými deťmi, keby dospelý, vysokoškolsky vzdelaný pedagóg prehovoril napríklad na hodine slovenčiny takouto rečou: Substantíva označujú primárne autosémantické apelatívne či propriálne entity? Iste by bolo primeranejšie a s ohľadom na daný vek „stráviteľnejšie“ povedať nášmu žiačikovi to, že Podstatné mená sú názvy osôb, zvierat a vecí.

Už antickí myslitelia vedeli, že zrozumiteľnosť je jednou z cností dobrého štýlu vyjadrovania. Podľa Aristotela je namieste optimálna zrozumiteľnosť, teda taká, pri ktorej poslucháč je schopný pochopiť obsah povedaného krátko po tom, ako bol prejav vyslovený. Teda nemá ísť o automatické pochopenie bez rozmýšľania, ale o pochopenie zvládnuteľne náročného prejavu. Ani dnes to nevidia jazykovedci ináč. Jazykový populizmus zbavený stimulácie intelektu vo všeobecnosti nie je želateľný. Želateľné je nastavenie miery zvládnuteľnosti textu v závislosti od toho, aký je účel textu a na koho svoj verbálny prejav orientujeme. Vyššie naznačená rozmanitosť komunikačných situácií a potrieb je súčasne prevenciou pred (mocenskou či spontánnou) uniformizáciou textov či štýlov vyjadrovania. Stačí pritom citlivo zosúladiť vlastné potreby tvorcu so schopnosťami adresáta.

V tomto kontexte sa zamýšľam, ako je slovenská spoločnosť jazykovo citlivá voči seniorom. Podľa štatistík ich je medzi nami aspoň 17% a naša populácia podľa sociológov starne. Inými slovami podiel seniorov na celkovom počte našich obyvateľov má stúpajúcu tendenciu. Ale berieme v reči dostatočný ohľad na ľudí 65+? Zbežne som si v poslednom období zachytila zopár formulácií (najmä) z internetovo voľne dostupného mediálneho spravodajstva. Na jednom mieste športovkyňa – bežkyňa – konštatuje v interview, že nabehla svoj season best (hoci preteky nevyhrala). Na inom mieste nám internetový obchod s odevmi ponúka must have jarné šaty. V politike je reč o profiteroch istého politického režimu, či, naopak, o ich odporcoch a whistlebloweroch.

Známy influencer sa na sociálnej sieti vyjadril, že zrušenie spolupráce nadnárodnej firmy s istou celebritou bol bold move. Podobných „viditeľných“ inovačných prostriedkov, najmä anglicizmov, je v slovenčine čoraz viac rovnako ako tých neviditeľných. Keď nám niekto vysloví prianie Majte krásny večer!, začínam mať nostalgiu za rýdzim slovenským Prajem Vám krásny večer!

Osobitnou „nášľapnou mínou“ pre seniorov je slang mládeže. Nedávno som mala „štek“ (krátky pársekundový vstup) v istej televíznej relácii komerčnej televízie. Časť relácie bola zameraná práve na tému inovácií v slovenčine. V úvodnom slove nás moderátorka uviedla do takéhoto kontextu: ... Rizz sa určite časom ocitne aj v nejakom bangeri o láske. Napríklad, keď sa čajočka chce dať uvariť nejakým týpkom, ale on má mrte red flagov a ghostne ju. Ak vás pri takýchto vyhajpovaných slovách vypína a máte v hlave mess, čo vlastne znamenajú, zvykajte si. Nuž neviem, ako si kto zvyká. Ja osobne ako „preddôchodkyňa“ nie celkom ľahko. Ako dobre by mi padol taký antiageistický (proseniorsky) jazyk rešpektu! A Vám?