Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Komentár Petra Žantovského uverejňujeme so súhlasom Českého rozhlasu Plus, ktorého je externým komentátorom.
Autor Teraz.sk
Politologička Alžběta Králová na stránke Seznam.cz analyzovala, prečo podľa jej názoru dochádza k tak zásadnej kvalitatívnej premene podstaty a jednotlivých parametrov súčasnej politiky. Nazvala tento proces vzburou proti stávajúcim politickým štandardom a zvyklostiam.
K tejto úvahe ju priviedol – s veľkou časťou akademickej aj mediálnej obce – zdieľaný úžas nad tým, ako sa mohlo stať, že v priebehu niekoľko málo mesiacov sú mnohé, až doteraz zdanlivo nehnuteľné istoty v politike akosi nanič. Pri takejto príležitosti sa vypočítava brexit, úspechy Viktora Orbána a poľských konzervatívcov a samozrejme, ako veľké finále víťazstvo Donalda Trumpa v amerických prezidentských voľbách.
Ruka v ruke s tým idú stále hlasnejšie vyslovované obavy z Marine Le Penové, Geerta Wildersa, Aternatívy pre Nemecko a ďalších podobných západoeurópskych hnutí, ktoré sa vymedzujú voči doterajšej eurocentristickej či skôr bruselskocentristickej politike západnej ľavice a stredu.
Všetci tí, ktorí – podobne ako Králová – krútia hlavou a nechápu ako je možné, že sa nám pred očami tak bleskurýchle zmenil svet, zrejme vôbec nevnímali tento svet veľa rokov pred osudným dneškom. Nevšímali si, ako sa prehlbuje priepasť medzi administratívnou ne-politikou euroúnijných štruktúr. Ako sa znižovala dôvera ľudí v lídrov týchto štruktúr.
Ako do čela spoločného nadštátneho útvaru usadali tí, ktorí podobne ako Baroso, Prodi, Špidla alebo Tusk fatálne prepadli v domácej politike a teraz nás nadradene poučujú spoza bruselského stola. Teraz už naozaj nejde o nejaké eurobanány a úsporné žiarovky a iné drobné, ale stále biznisy, ktorými si únijní byrokrati spestrovali život.
To sú iba viac či menej banálne premety tej najzákladnejšej choroby súčasnej politiky. Totiž úplnej rezignácie na skutočnú presvedčivú podporu obyvateľstva. Veď si spomeňme na udalosti staré necelých 30 rokov. Komunisti tiež neprehrali preto, lebo bolo v obchodoch málo pomarančov a dámskych vložiek, ale preto, lebo im začalo byť úplne jedno, čo si o tom občan myslí.
Publicista Petr Havlík svojho času razil pre túto situáciu pojem „ovčan“. Myslím, že je to presné. V okamihu, keď moc začne rezignovať na názor občana a začne ho považovať za kus v stáde poslušných oviec, je v koncoch. A to je presne to, čo sa prihodilo dnešným politickým elitám.
To oni sami svojou ignoranciou, aroganciou a nevšímavosťou k názorom a potrebám ľudí, z ktorých peňazí napokon sami žijú, nahnali týchto ľudí do náruče Trumpovi či Orbánovi. A rovnako takzvané elity budú autormi pravdepodobného opakovaného Zemanového prezidentovania. Pretože, povedané s Alžbětou Královou, „vzbura trvá“. Na tom žiadny politológ svojimi úvahami nezmení celkom nič.
K tejto úvahe ju priviedol – s veľkou časťou akademickej aj mediálnej obce – zdieľaný úžas nad tým, ako sa mohlo stať, že v priebehu niekoľko málo mesiacov sú mnohé, až doteraz zdanlivo nehnuteľné istoty v politike akosi nanič. Pri takejto príležitosti sa vypočítava brexit, úspechy Viktora Orbána a poľských konzervatívcov a samozrejme, ako veľké finále víťazstvo Donalda Trumpa v amerických prezidentských voľbách.
Ruka v ruke s tým idú stále hlasnejšie vyslovované obavy z Marine Le Penové, Geerta Wildersa, Aternatívy pre Nemecko a ďalších podobných západoeurópskych hnutí, ktoré sa vymedzujú voči doterajšej eurocentristickej či skôr bruselskocentristickej politike západnej ľavice a stredu.
Všetci tí, ktorí – podobne ako Králová – krútia hlavou a nechápu ako je možné, že sa nám pred očami tak bleskurýchle zmenil svet, zrejme vôbec nevnímali tento svet veľa rokov pred osudným dneškom. Nevšímali si, ako sa prehlbuje priepasť medzi administratívnou ne-politikou euroúnijných štruktúr. Ako sa znižovala dôvera ľudí v lídrov týchto štruktúr.
Pojem „ovčan“
Ako do čela spoločného nadštátneho útvaru usadali tí, ktorí podobne ako Baroso, Prodi, Špidla alebo Tusk fatálne prepadli v domácej politike a teraz nás nadradene poučujú spoza bruselského stola. Teraz už naozaj nejde o nejaké eurobanány a úsporné žiarovky a iné drobné, ale stále biznisy, ktorými si únijní byrokrati spestrovali život.
To sú iba viac či menej banálne premety tej najzákladnejšej choroby súčasnej politiky. Totiž úplnej rezignácie na skutočnú presvedčivú podporu obyvateľstva. Veď si spomeňme na udalosti staré necelých 30 rokov. Komunisti tiež neprehrali preto, lebo bolo v obchodoch málo pomarančov a dámskych vložiek, ale preto, lebo im začalo byť úplne jedno, čo si o tom občan myslí.
Publicista Petr Havlík svojho času razil pre túto situáciu pojem „ovčan“. Myslím, že je to presné. V okamihu, keď moc začne rezignovať na názor občana a začne ho považovať za kus v stáde poslušných oviec, je v koncoch. A to je presne to, čo sa prihodilo dnešným politickým elitám.
To oni sami svojou ignoranciou, aroganciou a nevšímavosťou k názorom a potrebám ľudí, z ktorých peňazí napokon sami žijú, nahnali týchto ľudí do náruče Trumpovi či Orbánovi. A rovnako takzvané elity budú autormi pravdepodobného opakovaného Zemanového prezidentovania. Pretože, povedané s Alžbětou Královou, „vzbura trvá“. Na tom žiadny politológ svojimi úvahami nezmení celkom nič.
