Komentár uverejňujeme so súhlasom Českého rozhlasu Plus.
Autor Teraz.sk
Európska komisia pokračuje v spore s Českom o povinné kvóty na prijímanie utečencov. Odmietla české argumenty, ktorými sa vláda snažila reagovať na prvú hrozbu žalobou zo strany komisie.
Dala Česku a tiež Poľsku a Maďarsku posledný termín, aby začali platné kvóty plniť. Pokiaľ to neurobia, komisia všetky tri krajiny zažaluje na Súdnom dvore Európskej únie, teda u najvyššieho súdu v dvadsaťosmičke. Ten by ich najskôr odsúdil k vysokým pokutám.
Od začiatku je jasné, že Česko v tomto spore nemôže uspieť. Kvóty sa nám nemusia páčiť a je naozaj veľa pravdivého na českej argumentácii, že nedávajú zmysel, v praxi nie celkom fungujú a môžu slúžiť ako ponuka pre ďalších žiadateľov o azyl, aby sa vydali na cestu do Európy.
To ale nemení nič na tom, že ide o platný a právoplatne prijatý právny akt, ktorý by sme mali dodržiavať. To, že sa teraz nesmie fajčiť v reštauráciách sa tiež niekomu nemusí páčiť. Ale pokiaľ si zapáli, musí rátať s tým, že bude niesť následky svojho správania.
Odhliadnuc od toho, že si Česko vôbec nepomohlo, keď v reakcii na výčitky komisie použilo niektoré argumenty, ktoré sú viditeľne nepravdivé. Napríklad keď tvrdí, že aj keby sa snažilo nejakých utečencov z Grécka a z Talianska prijať, nie je to možné, pretože tam žiadni vhodní nie sú. To nie je pravda: iba v júni si krajiny únie prerozdelili tritisíc takých ľudí.
Pokiaľ by Česko začalo kvóty plniť, rozhodne by to neznamenalo, že by ho zasiahol nejaký utečenecký príval. Slovensko žiadnej hrozbe žalobou zo strany komisie nečelí a pritom prijalo iba 16 utečencov, zatiaľ čo Česko 12.
Ibaže Slovensko, na rozdiel od Česka, neprijíma ostentatívne vládne uznesenia, že už nikoho a nikdy neprijme. Pravidelne ponúka niekoľko voľných miest , hoci napokon nevezme skoro nikoho.
Presne takýmto spôsobom sa žalobe mohlo vyhnúť aj Česko. Lenže českí politici o nič také nestáli. Blížia sa voľby a predovšetkým Milan Chovanec, Andrej Babiš alebo politici z ODS používajú utečeneckú tému v predvolebnej kampani ostošesť.
Žaloba im vyhovuje: môžu Česko prezentovať ako bezmocnú obeť bruselskej svojvôle a samých seba ako strážcov bezpečnosti českých občanov. Je to argumentácia nezmyselná, ale pred voľbami sa im hodí.
Pokiaľ podľa očakávaní všetko skončí žalobou a následnou vysokou pokutou, budú musieť politici ľudom vysvetliť, prečo musí Česko zaplatiť v prepočte miliardy korún. A či by náhodou nestálo za to prijať napríklad päť ďalších Sýrčanov a mať tak možnosť tieto peniaze použiť napríklad na školstvo alebo výstavbu ciest. Politici však zase všetko zvedú na zlý Brusel.
Dala Česku a tiež Poľsku a Maďarsku posledný termín, aby začali platné kvóty plniť. Pokiaľ to neurobia, komisia všetky tri krajiny zažaluje na Súdnom dvore Európskej únie, teda u najvyššieho súdu v dvadsaťosmičke. Ten by ich najskôr odsúdil k vysokým pokutám.
Od začiatku je jasné, že Česko v tomto spore nemôže uspieť. Kvóty sa nám nemusia páčiť a je naozaj veľa pravdivého na českej argumentácii, že nedávajú zmysel, v praxi nie celkom fungujú a môžu slúžiť ako ponuka pre ďalších žiadateľov o azyl, aby sa vydali na cestu do Európy.
To ale nemení nič na tom, že ide o platný a právoplatne prijatý právny akt, ktorý by sme mali dodržiavať. To, že sa teraz nesmie fajčiť v reštauráciách sa tiež niekomu nemusí páčiť. Ale pokiaľ si zapáli, musí rátať s tým, že bude niesť následky svojho správania.
Utečenecká téma pred voľbami
Odhliadnuc od toho, že si Česko vôbec nepomohlo, keď v reakcii na výčitky komisie použilo niektoré argumenty, ktoré sú viditeľne nepravdivé. Napríklad keď tvrdí, že aj keby sa snažilo nejakých utečencov z Grécka a z Talianska prijať, nie je to možné, pretože tam žiadni vhodní nie sú. To nie je pravda: iba v júni si krajiny únie prerozdelili tritisíc takých ľudí.
Pokiaľ by Česko začalo kvóty plniť, rozhodne by to neznamenalo, že by ho zasiahol nejaký utečenecký príval. Slovensko žiadnej hrozbe žalobou zo strany komisie nečelí a pritom prijalo iba 16 utečencov, zatiaľ čo Česko 12.
Ibaže Slovensko, na rozdiel od Česka, neprijíma ostentatívne vládne uznesenia, že už nikoho a nikdy neprijme. Pravidelne ponúka niekoľko voľných miest , hoci napokon nevezme skoro nikoho.
Presne takýmto spôsobom sa žalobe mohlo vyhnúť aj Česko. Lenže českí politici o nič také nestáli. Blížia sa voľby a predovšetkým Milan Chovanec, Andrej Babiš alebo politici z ODS používajú utečeneckú tému v predvolebnej kampani ostošesť.
Žaloba im vyhovuje: môžu Česko prezentovať ako bezmocnú obeť bruselskej svojvôle a samých seba ako strážcov bezpečnosti českých občanov. Je to argumentácia nezmyselná, ale pred voľbami sa im hodí.
Pokiaľ podľa očakávaní všetko skončí žalobou a následnou vysokou pokutou, budú musieť politici ľudom vysvetliť, prečo musí Česko zaplatiť v prepočte miliardy korún. A či by náhodou nestálo za to prijať napríklad päť ďalších Sýrčanov a mať tak možnosť tieto peniaze použiť napríklad na školstvo alebo výstavbu ciest. Politici však zase všetko zvedú na zlý Brusel.