Svet sa v dôsledku koronavírusovej epidémie dostal do nebývalého pohybu. Ľudia sa v globálnom rozmere vracajú do svojich vlastí, aby tu prečkali pandémiu. Domov je domov, bez ohľadu na to, ako je napadnutý patogénom. Na sociálnych sieťach a v médiách sa človek od navrátilcov dozvedá – „konečne doma“, „konečne so svojimi“...

Do slovníka a každodenného života sa nám dostalo zriedkavé slovo repatriácia - hromadné alebo jednotlivé návraty osôb do vlasti. Repatriácia a repatriant majú zvláštnu príchuť. Mieša sa v nich kríza, urgentosť, presun, neistota, ale i pomoc, solidarita a nádej. Vlády jednotlivých štátov, ktoré sa pred šírením nákazy čoraz viac uzatvárajú, intenzívne lokalizujú svojich občanov roztrúsených po celej planéte a snažia sa zabezpečiť ich bezpečný návrat domov. Ľudia si pomáhajú i sami, keď si cez sociálne sieťe zdieľajú poznatky a skúsenosti s návratom domov.

Slovensko nie je v repatriačnom úsilí výnimkou. Hlavnou inštitúciou, ktorá zabezpečuje a koordinuje repatriáciu je Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí, ktoré operuje v krízovom režime. Repatriácia sa v ostatných dvoch týžďňoch stala praktický hlavnou agendou rezortu diplomacie a siete našich zastupiteľských úradov (ZÚ). Nápor na túto činnosť je tak obrovský, že sa doň musia zapájať nielen konzulárni pracovníci, ale na prakticky všetci zamestnanci na ZÚ a množstvo ľudí v bratislavskom ústredí.

Okrem praktickej pomoci ľuďom v núdzi a súčinnosťou s ostatnými vládnymi inštitúciami pri zvládaní krízy sa diplomati musia vyhýbať infekcii, aby ich karanténa nevyradila z činnosti a nemuseli uzatvoriť svoje pracoviská. Znamením doby je i príklad nového ministra zahraničia Ivana Korčoka, ktorý sa včera vrátil z veľvyslaneckej misie v USA a musel nastúpiť do povinnej dvojtýždňovej karantény. Ministerstvo bude počas domácej izolácie riadiť telefonicky a onlinovo.

Doposiaľ sa rezort diplomacie obrátilo so žiadosťou o repatriáciu vyše 3000 ľudí. MZV pomohlo vyše 1000 ľuďom k skupinovému (autobusy, lietadla) a asi 500 ľuďom k individuálnemu návratu. Pomoc pri repatriácii je v zásade na bilaterálnej báze a vyžaduje si od našich diplomatov pôsobiacich v rôznych prostrediach nasadenie a kreativitu. Každá krajina má svoje pravidlá pre pohyb ľudí, dopravné a epidemiologické obmedzenia, ktoré sa navyše dynamicky menia. Je pochopiteľné, že nebývalé repatriačné úsilie je sprevádzané občasným chaosom a emočným vypätím na všetkých stranách. Obzvášť dôležitá je spolupráca MZV s políciou a rezortom vnútra, jednak pri zabezpečení transportu, ale aj pri povinných pobytoch v karanténnych centrách po návrate na Slovensko. Dôležité je, že sa postupne prehlbuje solidarita a spolupráca v konzulárnych otázkach v rámci krajín Európskej únii.