Politici niekedy hovoria veľmi nečakané veci, ktoré vždy ani nemyslia vážne, preto treba ich výroky pokiaľ možno tolerovať.

Napriek tomu sú veci, ktoré by vravieť nemali. Patrí k nim aj vyjadrenie premiéra Andreja Babiša pre denník E 15, že budúci rok sa zvýšia dôchodky opäť o 900 korún. Také vety odpovedajú vypusteniu džina, ktorého už potom nie je možné dostať späť do fľaše.

Jednoducho povedané, ide o čistý populizmus. Zvyšovanie štátnych dôchodkov predpisuje v Česku zákon a tento zákon je v súčasnosti k dôchodcom priaznivý. Dôchodky sa každoročne zvyšujú o infláciu a polovicu rastu reálnej mzdy.

Pokiaľ by vláda a parlament do tohto mechanizmu nezasahovali, zvýšil by sa v tomto roku priemerný dôchodok o 600 korún mesačne, na budúci rok možno očakávať najmenej 700 korún.

Politikom, prirodzene, prekáža, keď si nemôžu takéto zvýšenie pripísať ako vlastnú zásluhu. Preto vznikol špeciálny zákon, ktorá prihodil k tohtoročným dôchodkom ďalšie tri stovky. Pokiaľ dnes Babiš uvažuje o mimoriadnom zvýšení o 200 korún, opäť to bude vyžadovať schváliť novú zákonnú normu. Keď vláda tento zákon navrhne, tak sa dá očakávať, že prejde parlamentom veľmi ľahko. Kto by chcel nahnevať dva milióny dôchodcov, ktorí majú volebné právo?

Nad možnosťou ekonomiky

Starší ľudia si opäť pripomenú, kto im zaistil vyššie dôchodky, taký je hlavný účel premiérskeho nápadu. Takáto priamočiara logika však zabúda, že nastanú aj vedľajšie náklady. Zvyšovanie dôchodkov pochopiteľne zvýši nároky na štátny rozpočet, v prípade zvýšenia o dve stovky, to odhaduje ministerstvo na sedem miliárd korún.

To však platí iba pre prvý rok, vyššie náklady zostanú zakódované do dôchodkov v ďalších desaťročiach. V tom sa skrýva kameň úrazu, ktorý môže byť ľahostajný súčasným dôchodcom aj tým, ktorí sa tešia na ich hlasy. Avšak ťažko to môže by jedno generáciám v aktívnom veku, ktoré súčasné dôchodky financujú.
Súčasný dôchodkový systém v Česku je relatívne nákladný, pretože zaisťuje určité minimum na starobu každému a to často bez ohľadu na to, koľko predtým do systému odviedol. Dnes nie je ťažké dôchodky financovať a hoci ich aj mimoriadne zvyšovať. Ekonomika prosperuje, pracovných síl máme najviac v histórii – peňazí je skrátka dosť.

Na druhej strane je isté, že prosperita nie je večná a tiež starne obyvateľstvo. Až pôjdu o 20 rokov do dôchodku Husákove deti, tak sa počet pracovníkov zníži a dôchodcov pribudne. Štátny systém už ich obživu nezvládne, to možno povedať so značnou pravdepodobnosťou. Tí, ktorí dnes odvádzajú peniaze na dôchodky, si môžu byť istí, že na ich dôchodky už peniaze nebudú.

Dokonca platí paradoxné pravidlo, že čím viac sa dôchodky dnes zvýšia, o to horšie sa dôchodcovia budú mať zajtra. Vysvetlenie je jednoduché. Štát vyžaduje stále vyššie dane, aby mohol súčasné dôchodky financovať a zamestnancom tak nezostávajú prostriedky, aby sa mohli zaistiť sami. Zase budú odkázaní na štát, ktorý však už dôchodky neutiahne.

Zvyšovať dôchodky nad možnosti národnej ekonomiky znamená otváranie dverí na cestu chudoby pre mladšie generácie. Možno to politici aj chápu, očividne ale riziká prehliadajú.