Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Komentár Petra Žantovského uverejňujeme so súhlasom Českého rozhlasu Plus, ktorého je autor komentátorom.
Autor Teraz.sk
Práve skončené krajské voľby boli zámienkou k množstvu komentárov. Drvivá väčšina z nich sa zaoberala príčinami úspechu ANO a neúspechu sociálnej demokracie.
Z jednoduchej volebnej matematiky je zjavné, že obidve skutočnosti patria do jednej spojenej nádoby. Prehry socialistov sú skoro identicky vyvážené tromfami Babišovho hnutia. To isto neznamená, že krajské vlády, kde ANO zvíťazilo, budú automaticky ovládnuté práve týmto hnutím.
Naopak, možno predpokladať, že vo viacerých mestách príde na tzv. hradecký scenár, teda že sa spoja všetci proti jednému. Aj to patrí k demokracii formovanej pomerným volebným systémom. Len je potom potrebné vedieť, aký šrám takéto zloženie zanechá na dôvere voličov.
Že sa proti Babišovi dohovorili všetky ostatné kandidujúce subjekty naprieč pravoľavým spektrom a bez ohľadu na ideové rôznosti, a to už dávno pred voľbami, môže volič oprávnene považovať za „flignu“, ako sa vraví na Morave. Teda podraz, komplot, ktorý kriví zmysel všeobecných volieb.
O tom, ako vážne myslia politici svoje predvolebné sľuby, nás poučil už pred desiatimi rokmi Mirek Topolánek, mávajúci v kampani modrou knihou ODS a rovnou daňou, aby sa krátko po vyhratých voľbách chválil, že na rovnú daň nikdy neveril. Prečo by teda voliči mali veriť politikom, možno dodať.
Za povšimnutie stojí ešte jeden výrok z povolebnej diskusie. Premiér a predseda ČSSD Sobotka vyhlásil, že voľby ukázali zmenu v tom, že kedysi v krajoch víťazila opozícia, ktorá stavala na protivládnej rétorike, zatiaľ čo teraz kraje ovládli koaličné strany. To je však pravda iba nominálne.
Hnutie ANO je síce formálne v koalícii, ale samotná ČSSD nerobí už dlho nič iné, ako to, že si z Babiša a jeho hnutia vyrába opozíciu. Vrcholom tohto snaženia bol lex Babiš, ktorý vniesol do českého právneho systému nerovnosť v prístupe k právam a povinnostiam a rozkýval ústavné istoty.
Na tomto účelovom a proti jednému mužovi – Andrejovi Babišovi – namierenom zákone sa spojila ČSSD s ideovými odporcami TOP 09 alebo ODS. Vlastne to bol rovnaký model, ako v krajskej dohode v Hradci Královom. Reálne tak existuje najsilnejšia opozícia voči vláde vo vláde samotnej a vina za to padá jednoznačne na hlavy Sobotkových ľudí.
Tí, ktorí v krajoch nevolili ako minule sociálnych demokratov, volili spravidla teraz ANO, ale s vedomím, že volia alternatívu voči doterajším pomerom. Teda opozíciu. Je to unikátna situácia, hoci sa nestala prvý krát. Už v 90. rokoch Luxovi ľudovci tvorili v Klausovej vláde systematickú opozíciu tak dlho, až s pomocou prebehlíkov z ODS vládu povalili.
Rozdiel tu však predsa len je. Ľudovci vtedy robili opozíciu dobrovoľne, ale Babiš bol do nej vytlačený. Preto vtedy ľudovci so svojim programom proti Klausovi neuspeli a Klaus sa vrátil a preto tiež Sobotka dnes s programom Všetci proti Babišovi prehráva. Veru, nie je dobré podceňovať voliča, jeho intelekt, všímavosť a intuíciu.
Z jednoduchej volebnej matematiky je zjavné, že obidve skutočnosti patria do jednej spojenej nádoby. Prehry socialistov sú skoro identicky vyvážené tromfami Babišovho hnutia. To isto neznamená, že krajské vlády, kde ANO zvíťazilo, budú automaticky ovládnuté práve týmto hnutím.
Naopak, možno predpokladať, že vo viacerých mestách príde na tzv. hradecký scenár, teda že sa spoja všetci proti jednému. Aj to patrí k demokracii formovanej pomerným volebným systémom. Len je potom potrebné vedieť, aký šrám takéto zloženie zanechá na dôvere voličov.
Že sa proti Babišovi dohovorili všetky ostatné kandidujúce subjekty naprieč pravoľavým spektrom a bez ohľadu na ideové rôznosti, a to už dávno pred voľbami, môže volič oprávnene považovať za „flignu“, ako sa vraví na Morave. Teda podraz, komplot, ktorý kriví zmysel všeobecných volieb.
O tom, ako vážne myslia politici svoje predvolebné sľuby, nás poučil už pred desiatimi rokmi Mirek Topolánek, mávajúci v kampani modrou knihou ODS a rovnou daňou, aby sa krátko po vyhratých voľbách chválil, že na rovnú daň nikdy neveril. Prečo by teda voliči mali veriť politikom, možno dodať.
Nie je dobré podceňovať voličov
Za povšimnutie stojí ešte jeden výrok z povolebnej diskusie. Premiér a predseda ČSSD Sobotka vyhlásil, že voľby ukázali zmenu v tom, že kedysi v krajoch víťazila opozícia, ktorá stavala na protivládnej rétorike, zatiaľ čo teraz kraje ovládli koaličné strany. To je však pravda iba nominálne.
Hnutie ANO je síce formálne v koalícii, ale samotná ČSSD nerobí už dlho nič iné, ako to, že si z Babiša a jeho hnutia vyrába opozíciu. Vrcholom tohto snaženia bol lex Babiš, ktorý vniesol do českého právneho systému nerovnosť v prístupe k právam a povinnostiam a rozkýval ústavné istoty.
Na tomto účelovom a proti jednému mužovi – Andrejovi Babišovi – namierenom zákone sa spojila ČSSD s ideovými odporcami TOP 09 alebo ODS. Vlastne to bol rovnaký model, ako v krajskej dohode v Hradci Královom. Reálne tak existuje najsilnejšia opozícia voči vláde vo vláde samotnej a vina za to padá jednoznačne na hlavy Sobotkových ľudí.
Tí, ktorí v krajoch nevolili ako minule sociálnych demokratov, volili spravidla teraz ANO, ale s vedomím, že volia alternatívu voči doterajším pomerom. Teda opozíciu. Je to unikátna situácia, hoci sa nestala prvý krát. Už v 90. rokoch Luxovi ľudovci tvorili v Klausovej vláde systematickú opozíciu tak dlho, až s pomocou prebehlíkov z ODS vládu povalili.
Rozdiel tu však predsa len je. Ľudovci vtedy robili opozíciu dobrovoľne, ale Babiš bol do nej vytlačený. Preto vtedy ľudovci so svojim programom proti Klausovi neuspeli a Klaus sa vrátil a preto tiež Sobotka dnes s programom Všetci proti Babišovi prehráva. Veru, nie je dobré podceňovať voliča, jeho intelekt, všímavosť a intuíciu.
