Holandsko má jasno o novom zložení svojho parlamentu. V posledných dňoch, ktoré predchádzali samotnému hlasovaniu, sa voľby stretli s nebývalým záujmom v Európe.

Nečudo, prakticky každý si do nich mohol premietnuť nejaké vlastné preferencie a očakávania. A rovnako tak otvárajú aj ich výsledky priestor pre najrôznejšie interpretácie.

Hneď prvá, ktorá sa ponúka, by mohla znieť, že populista Geert Wilders zostal ďaleko za očakávaniami. Namiesto tesného súboja s úradujúcim liberálno-konzervatívnym premiérom Markom Rutteom, sa umiestnil na druhom mieste. Doterajší šéf vlády voľby vyhral a určite môže považovať prekvapujúci veľký náskok pred ostatnými stranami aj za svoj osobný úspech.

V posledných dňoch pred voľbami dostal nečakanú pomoc z Turecka, čo mu dovolilo štylizovať sa do úlohy odhodlaného premiéra. Rovnako dokázal šikovne priživovať očakávania, keď vyhlasoval, že holandské voľby budú akýmsi európskym štvrťfinálovým súbojom v boji proti populistom a predvojom prezidentských volieb vo Francúzsku a parlamentných v Nemecku, ktoré označil za semifinále resp. finále tohto stretu.

Rutte síce s prevahou zvíťazil, ale aj tak by sa nemalo zabúdať, že jeho strana stratila osem kresiel – inými slovami: stopercentný úspech vyzerá inak. Wilders, ktorý naopak skončil horšie ako mu to prieskumy predpovedali, si oproti tomu o štyri kreslá polepšil a môže sa už iba kvôli tomu považovať za jedného z víťazov.

Hovorte mierne, ale držte v ruke palicu

Medzi nich rozhodne nepatria holandskí sociálni demokrati, čím sa dostávame k druhému záveru holandských volieb. Výsledok Strany práce, ktorá doteraz vládla spolu s konzervatívnymi liberálmi, sa totiž nedá označiť inak ako debakel, keďže prišla o tri štvrtiny svojich doterajších poslancov.

Stranu, ktorá sa môže oprieť o hrdú sociálnodemokratickú tradíciu, voliči degradovali na rovnakú úroveň, akú dosiahli mnohé z nových a menšín strán, ktoré sa tohtoročných volieb zúčastnili prvý raz. Voliči zrejme potrestali sociálnych demokratov za to, že v čase ekonomickej krízy vo vláde, podporili rad úsporných opatrení v zdravotníctve a sociálnych službách a to napriek tomu, že pred poslednými voľbami sľubovali pravý opak.
V posledných rokoch navyše stratili podporu aj medzi dôležitou skupinou Holanďanov, ktorí prišli do krajiny ako migranti. Tí hlasovali často pre novú ľavicovú stranu DENK, ktorá vznikla odštiepením práve od sociálnych demokratov a dokázala sa prebojovať do parlamentu.

Tretí záver je pravdepodobne najzaujímavejší a má možno aj širší dopad na Európu. Vo voľbách totiž nápadne dobre skončili strany, ktoré sa odmietali podvoliť mainstreamu aj súpereniu o tom, kto ponúkne ľúbivejšie alebo lákavejšie prehlásenia. To platí napríklad pre kresťanských demokratov, ale tiež ľavicových liberálov, či už zmienenú migrantskú stranu DENK. A ľavicoví Zelení dokázali vôbec najviac zo všetkých strán rozšíriť doterajšie parlamentné zastúpenie.

Všetky uvedené strany mali jasné stanoviská, nebáli sa ich neustále pripomínať a bojovať za ne. Koniec koncov ani premiér Rutte svoje rozhodnutie z minulého víkendu, kedy zakázal dvom tureckým ministrom verejne v Holandsku vystúpiť, nespájal s drsnými výrazmi či dokonca urážkami na adresu Ankary. Počínal si naopak úplne v duchu zásady amerického prezidenta Theodora Roosevelta: hovorte mierne, ale držte v ruke palicu.