Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Slobodné voľby boli jednou z hlavných požiadaviek Novembra 89 a od roku 1990 také na Slovensku aj sú, píše J. Hrabko.
Autor Juraj Hrabko
Do otvorenia volebných miestností zostáva už len pár hodín a tí, ktorí sa rozhodli ísť voliť, majú opäť bohatý výber – kandiduje totiž až 25 subjektov. Teda o jeden viac, ako vo voľbách v roku 2020, pričom odstúpiť z volieb už nemôžu.
Takže po voľbách pri všetkých z nich uvidíme ich reálnu podporu, a nie podporu podľa prieskumov. Možno dodať, že okrem získania štátneho príspevku pre najbližšie volebné obdobie viacerým kandidujúcim subjektom aj o to ide – vidieť reálnu podporu voličov, nie respondentov, je predsa len iná káva pre ich ďalšiu stranícku činnosť. Výber vo voľbách 2023 ja tak naozaj nielen bohatý, ale z hľadiska rôznorodých ideológií politických subjektov aj košatý.
Slobodné voľby boli jednou z hlavných požiadaviek Novembra 89 a od roku 1990 také na Slovensku aj sú. A to aj napriek rôznym sprievodným manipulačným technikám, ktoré sú takpovediac ich prirodzenou súčasťou – napokon, nehrá sa o fazuľky, ale o moc. Slobodné voľby okrem iného znamenajú tiež to, že voliči (okrem straníkov) síce nedokážu ovplyvniť ponuku – ktoré a koľko z existujúcich politických subjektov sa rozhodne vo voľbách kandidovať – ale môžu si z nej vybrať koho chcú a koho nie.
A isteže, k slobodným voľbám patrí aj to, že sa volič slobodne rozhodne sa na nich nezúčastniť. Opakovane treba odmietať opakované tvrdenia, že v takom prípade ich hlas prepadne alebo – horribile dictu – pripadne strane, ktorú voliť nechceli: nie je to tak, lebo to tak byť ani nemôže. Koniec-koncov, každý kto chce, má možnosť sám si v zákone prečítať ako sa s hlasmi voličov po uzatvorení volebných miestností narába. A z neho je jasné, že reči o prepadnutých hlasoch voličov, resp. ich pridelení stranám, ktoré nevolili, sú na úrovni diplomových prác viacerých dnešných ústavných predstaviteľov.
Podobne je to aj s hlasmi občanov, ktorí tvrdia, že ak sa voľby neskončia tak, ako si predstavujú, z krajiny odídu. Niekomu to môže prísť aj ako vydieranie, ale nie je to tak – aj v tomto prípade ide o uplatnenie si jedného z práv, ktoré priniesol November 89 – nielen slobodne cestovať, ale tiež slobodne si vybrať, kde a ako chce kto žiť. Čo je skvelé aj preto, lebo občania skôr narodení takúto možnosť nemali a keď z krajiny utekali, tak tých, ktorým sa to nepodarilo, nielen do žalárov zatvárali, ale aj po nich strieľali a ich zabíjali.
Je skvelé, že to tak už dnes nie je. A zároveň smutné, že nie každý si takúto slobodu môže aj užiť, keďže nemá na to aj vytvorené podmienky. Je však nepochybné, že tí, ktorí ich dnes majú, za to vďačia najmä Novembru 89.
Takže po voľbách pri všetkých z nich uvidíme ich reálnu podporu, a nie podporu podľa prieskumov. Možno dodať, že okrem získania štátneho príspevku pre najbližšie volebné obdobie viacerým kandidujúcim subjektom aj o to ide – vidieť reálnu podporu voličov, nie respondentov, je predsa len iná káva pre ich ďalšiu stranícku činnosť. Výber vo voľbách 2023 ja tak naozaj nielen bohatý, ale z hľadiska rôznorodých ideológií politických subjektov aj košatý.
Slobodné voľby boli jednou z hlavných požiadaviek Novembra 89 a od roku 1990 také na Slovensku aj sú. A to aj napriek rôznym sprievodným manipulačným technikám, ktoré sú takpovediac ich prirodzenou súčasťou – napokon, nehrá sa o fazuľky, ale o moc. Slobodné voľby okrem iného znamenajú tiež to, že voliči (okrem straníkov) síce nedokážu ovplyvniť ponuku – ktoré a koľko z existujúcich politických subjektov sa rozhodne vo voľbách kandidovať – ale môžu si z nej vybrať koho chcú a koho nie.
A isteže, k slobodným voľbám patrí aj to, že sa volič slobodne rozhodne sa na nich nezúčastniť. Opakovane treba odmietať opakované tvrdenia, že v takom prípade ich hlas prepadne alebo – horribile dictu – pripadne strane, ktorú voliť nechceli: nie je to tak, lebo to tak byť ani nemôže. Koniec-koncov, každý kto chce, má možnosť sám si v zákone prečítať ako sa s hlasmi voličov po uzatvorení volebných miestností narába. A z neho je jasné, že reči o prepadnutých hlasoch voličov, resp. ich pridelení stranám, ktoré nevolili, sú na úrovni diplomových prác viacerých dnešných ústavných predstaviteľov.
Podobne je to aj s hlasmi občanov, ktorí tvrdia, že ak sa voľby neskončia tak, ako si predstavujú, z krajiny odídu. Niekomu to môže prísť aj ako vydieranie, ale nie je to tak – aj v tomto prípade ide o uplatnenie si jedného z práv, ktoré priniesol November 89 – nielen slobodne cestovať, ale tiež slobodne si vybrať, kde a ako chce kto žiť. Čo je skvelé aj preto, lebo občania skôr narodení takúto možnosť nemali a keď z krajiny utekali, tak tých, ktorým sa to nepodarilo, nielen do žalárov zatvárali, ale aj po nich strieľali a ich zabíjali.
Je skvelé, že to tak už dnes nie je. A zároveň smutné, že nie každý si takúto slobodu môže aj užiť, keďže nemá na to aj vytvorené podmienky. Je však nepochybné, že tí, ktorí ich dnes majú, za to vďačia najmä Novembru 89.
