Komentár J. Šmihulu.
Autor Ján Šmihula
Nie je to zlý sen, ale krutá politická realita. Len niekoľko dní pred voľbami v dvoch spolkových krajinách v Nemecku, zmietajú vládnu koalíciu CDU/CSU korupčné škandály. Prišli v najnevhodnejšom čase - ak možno vôbec o „vhodnosti“ času hovoriť.
V Bádensku-Württembersku a v Porýní-Falcku sa uskutočnia túto nedeľu - 14. marca – voľby regionálnych parlamentov, avšak zďaleka nebudú mať iba regionálnu dimenziu. Dôležitosť výsledkov týchto krajinských volieb spočíva totiž v tom, že ide o prvý výraznejší prieskum nálad voličov pred voľbami do Spolkového snemu (Bundestagu), ktoré sú plánované na 26. septembra tohto roku.
Nemecká prokuratúra začala vyšetrovať, dnes už bývalého politika bavorskej Kresťansko-sociálnej únie (CSU) Georga Nüssleina pre podozrenia z úplatkárstva. Je podozrivý z toho, že pri nákupe rúšok sa mal nelegálnym spôsobom obohatiť o 660.000 eur. Podobné kontroverzie vzbudil aj poslanec Bundestagu za Kresťanskodemokratickú úniu (CDU) Nikolas Löbel, ktorého firma údajne získala odmenu 250.000 eur za sprostredkovanie zmlúv na nákup rúšok. Löbel tento týždeň zložil svoj mandát a oznámil, že sa sťahuje z politiky. A do tretice - pre podozrenie z korupcie sa vzdal tento týždeň vo štvrtok mandátu aj poslanec Spolkového snemu za CDU Mark Hauptmann. Čelí obvineniam z prijímania úplatkov od vlád iných krajín, napríklad Azerbajdžanu, za presadzovanie ich záujmov. Hauptmann sa tak stal už tretím zákonodarcom frakcie CDU/CSU, ktorý tento týždeň odstúpil pre obvinenia z korupčného správania.
Korupčné kauzy v čase pandémie, ktoré spolkový prezident Frank-Walter Steinmeier označil za „jed demokracie“, výrazne otriasli dôverou občanov k stranám Únie. Tiež politológ Werner Weidenfeld poukázal na to, že zatiaľ čo v posledných mesiacoch si CDU/CSU udržiavala popularitu, posledné týždne možno tvrdiť pravý opak a zmeny vo vedení spolkových krajín, v ktorých sa túto nedeľu uskutočnia voľby regionálnych parlamentov, sú veľmi málo pravdepodobné. O dominantnej popularite súčasných premiérov tak sociálnej demokratky Malu Dreyerovej v Porýní-Falcku, ako aj Winfrieda Kretschmanna zo strany zelených v Bádensku-Württembersku nemožno pochybovať.
Otázka skôr znie, aké veľké straty si pripíšu na svoje konto kresťanskí demokrati. Pripomeňme, že v Bádensku-Württembersku skončili pred piatimi rokmi s 27 percentami o tri percentá za „zelenými“ a v Porýní-Falcku zaostali so ziskom takmer 32 percent o vyše štyri percentá za sociálnymi demokratmi.
Koronavírus teda výrazne mieša – a iste aj bude miešať - kartami na nemeckej politickej scéne. Vládna koalícia CDU/CSU kancelárky Angely Merkelovej sa ešte pred rokom tešila veľkej popularite voličov – dokonca najvyššej od leta 2017. Podľa prieskumov ju podporovalo 38 percent opýtaných. Obľube sa tešila vládna koalícia najmä vďaka tomu, ako sa jej darilo zvládať pandémiu. To ale už dnes neplatí. Nie preto, že by vláda poľavila v boji s koronavírusom. Mínusové body si pripísala za pomalý štart očkovacej kampane, avšak trpké ovocie žne najmä za spomínané korupčné aféry svojich politikov, ktoré vyplávali na povrch v posledných dňoch. A tak sa nemožno diviť, že začiatkom tohto mesiaca dosiahol konzervatívny blok Kresťanskodemokratickej a Kresťansko-sociálnej únie (CDU/CSU) nemeckej kancelárky Angely Merkelovej najnižšiu mieru podpory za posledný rok - len 32 percent.
Niektorí nemeckí politickí komentátori poukazujú dokonca na to, že aktuálne korupčné škandály sú najhoršími od aféry, ktorá bola spätá s financovaním CDU počas vlády Helmuta Kohla. Pod tlakom tejto finančnej aféry opustil patriarcha nemeckej politiky v novembri 1998, teda po viac ako štvrťstoročí, predsednícku stoličku CDU a kvôli tejto afére sa od svojho chránenca dištancovala vtedajšia generálna tajomníčka strany Angela Merkelová. História, akoby sa po takmer štvrťstoročí opakovala.
V Bádensku-Württembersku a v Porýní-Falcku sa uskutočnia túto nedeľu - 14. marca – voľby regionálnych parlamentov, avšak zďaleka nebudú mať iba regionálnu dimenziu. Dôležitosť výsledkov týchto krajinských volieb spočíva totiž v tom, že ide o prvý výraznejší prieskum nálad voličov pred voľbami do Spolkového snemu (Bundestagu), ktoré sú plánované na 26. septembra tohto roku.
Nemecká prokuratúra začala vyšetrovať, dnes už bývalého politika bavorskej Kresťansko-sociálnej únie (CSU) Georga Nüssleina pre podozrenia z úplatkárstva. Je podozrivý z toho, že pri nákupe rúšok sa mal nelegálnym spôsobom obohatiť o 660.000 eur. Podobné kontroverzie vzbudil aj poslanec Bundestagu za Kresťanskodemokratickú úniu (CDU) Nikolas Löbel, ktorého firma údajne získala odmenu 250.000 eur za sprostredkovanie zmlúv na nákup rúšok. Löbel tento týždeň zložil svoj mandát a oznámil, že sa sťahuje z politiky. A do tretice - pre podozrenie z korupcie sa vzdal tento týždeň vo štvrtok mandátu aj poslanec Spolkového snemu za CDU Mark Hauptmann. Čelí obvineniam z prijímania úplatkov od vlád iných krajín, napríklad Azerbajdžanu, za presadzovanie ich záujmov. Hauptmann sa tak stal už tretím zákonodarcom frakcie CDU/CSU, ktorý tento týždeň odstúpil pre obvinenia z korupčného správania.
Korupčné kauzy v čase pandémie, ktoré spolkový prezident Frank-Walter Steinmeier označil za „jed demokracie“, výrazne otriasli dôverou občanov k stranám Únie. Tiež politológ Werner Weidenfeld poukázal na to, že zatiaľ čo v posledných mesiacoch si CDU/CSU udržiavala popularitu, posledné týždne možno tvrdiť pravý opak a zmeny vo vedení spolkových krajín, v ktorých sa túto nedeľu uskutočnia voľby regionálnych parlamentov, sú veľmi málo pravdepodobné. O dominantnej popularite súčasných premiérov tak sociálnej demokratky Malu Dreyerovej v Porýní-Falcku, ako aj Winfrieda Kretschmanna zo strany zelených v Bádensku-Württembersku nemožno pochybovať.
Otázka skôr znie, aké veľké straty si pripíšu na svoje konto kresťanskí demokrati. Pripomeňme, že v Bádensku-Württembersku skončili pred piatimi rokmi s 27 percentami o tri percentá za „zelenými“ a v Porýní-Falcku zaostali so ziskom takmer 32 percent o vyše štyri percentá za sociálnymi demokratmi.
Koronavírus teda výrazne mieša – a iste aj bude miešať - kartami na nemeckej politickej scéne. Vládna koalícia CDU/CSU kancelárky Angely Merkelovej sa ešte pred rokom tešila veľkej popularite voličov – dokonca najvyššej od leta 2017. Podľa prieskumov ju podporovalo 38 percent opýtaných. Obľube sa tešila vládna koalícia najmä vďaka tomu, ako sa jej darilo zvládať pandémiu. To ale už dnes neplatí. Nie preto, že by vláda poľavila v boji s koronavírusom. Mínusové body si pripísala za pomalý štart očkovacej kampane, avšak trpké ovocie žne najmä za spomínané korupčné aféry svojich politikov, ktoré vyplávali na povrch v posledných dňoch. A tak sa nemožno diviť, že začiatkom tohto mesiaca dosiahol konzervatívny blok Kresťanskodemokratickej a Kresťansko-sociálnej únie (CDU/CSU) nemeckej kancelárky Angely Merkelovej najnižšiu mieru podpory za posledný rok - len 32 percent.
Niektorí nemeckí politickí komentátori poukazujú dokonca na to, že aktuálne korupčné škandály sú najhoršími od aféry, ktorá bola spätá s financovaním CDU počas vlády Helmuta Kohla. Pod tlakom tejto finančnej aféry opustil patriarcha nemeckej politiky v novembri 1998, teda po viac ako štvrťstoročí, predsednícku stoličku CDU a kvôli tejto afére sa od svojho chránenca dištancovala vtedajšia generálna tajomníčka strany Angela Merkelová. História, akoby sa po takmer štvrťstoročí opakovala.