Sú ľudia, ktorí chodia vo voľnom čase čistiť les a zbierať odpadky. A sú ľudia, ktorí smeti rozhadzujú.

Sú ľudia, ktorí sa dobrovoľne hlásia ako pomoc pri testovaní, rozdávaní rúšok, skrátka pri akejkoľvek pomoci v boji proti COVID-u. Sú zdravotníci a lekári vystavení riziku a jedného z nich toho riziko už stálo život. A oproti tomu sú ľudia, ktorí spochybňujú existenciu samotného koronavírusu a tým pádom i všetky kroky spojené s elimináciou nákazy.

Nie je teraz reč o tom, či je dobrý taký alebo onaký krok, či sa hromadným testovaním docieli zámer, alebo nie, či sú lepšie plošné, alebo selektívne opatrenia – možností zasa nie je tak veľa a žiadna nie je príjemná.
Reč je teraz o vulgárnom a primitívnom popieraní ochorenia, prípadne o nebezpečných fabuláciách v spojitosti s ním. O tých, ktorí odmietajú pomáhať, spolupracovať, rešpektovať pravidlá či aspoň nosiť rúška – a kašlú na nariadenia aj na ľudí okolo seba.

Vírus nevzdelanosti a ignorantstva

Zimomriavky naskakujú prieskumu FOCUS-u, podľa ktorého si temer tretina učiteľov myslí, že očkovanie proti koronavírusu je prípravou na čipovanie. Až 44 percent učiteľov považuje COVID za bežnú chrípku, viac než tretina považuje rúška za škodlivé. K tomu 29 percent učiteľov si myslí, že vírus vznikol v laboratóriu a unikol náhodou von a ďalších 30 percent sa domnieva, že bol z labáku „vypustený“ zámerne.

Je zrejmé, že koronavírus v tejto chvíli nie je jediným problémom – že spoločnosť je premorená vírusom nevzdelanosti, ignorantstva, dezorientácie, na ktorý sa ťažko hľadá účinná vakcína.

Tu už nejde len o vieru vo vedecké poznatky – a teda napríklad aj v odbornosť postupu proti „korone“. Pandémia odhalila javy, ktoré v spoločnosti driemali dlho, vrátane nedostatku empatie a solidarity, ohľaduplnosti a schopnosti prispôsobiť sa.

Ako pripomína sociológ Michal Vašečka, rolu môže zohrať aj fakt, že po relatívne slušnej kolektívnej disciplinovanosti v prvej vlne neprišla odmena v podobe porazeného vírusu, ale naopak, ešte horšia druhá vlna. „Frustrácia už začala prerastať do agresivity, ktorú dnes vieme v spoločnosti ohmatať. A z tejto agresivity sa stane skôr či neskôr hnev, ktorý môže byť nebezpečný,“ tvrdí Vašečka a žiada sa len dodať, že táto agresivita bola v spoločnosti prítomná už dlho.

Možno preto, že ľudia, ktorí konali agresívne a bezohľadne, prípadne protizákonne, často uspeli. Možno preto, že chýba dostatočne pevný kultúrny a vzdelanostný rámec, v ktorom by sa pevnejšie ukotvili univerzálne hodnoty kľúčové pre akékoľvek spolunažívanie ľudí. Pandémia len zviditeľnila „softvér“ prítomný v spoločnosti.

„Normálni ľudia“ s dymovnicami

Názorným príkladom bolo agresívne vystúpenie popieračov korony na proteste minulú sobotu – a následné reakcie na sociálnych sieťach označujúce účastníkov za normálnych ale zúfalých ľudí, prípadne negatívny obraz o demonštrácii považovali za mediálnu manipuláciu.

O to viac je nešťastné, ak sa v takomto duchu vyjadrí aj vysokopostavený politik. Čo na to majú povedať tí skutoční „normálni“ ľudia, ktorí nosia rúška, znášajú ekonomické dôsledky opatrení a dodržiavajú pravidlá – vrátane pravidla, že sa nemá zhromažďovať viac než šesť osôb? Kde je tu potom rozdiel medzi dobrom a zlom?

Nie, nejde len o problém vzdelania, ale aj elementárnej mravnosti, po ktorej popierači COVID-u šliapu rovnako cynicky ako popierači holokaustu. Napokon medzi oboma kategóriami vidíme jasné prieniky: ide o ľudí, ktorým až tak veľmi neprekáža smrť iných ľudí, ba dokonca sú schopní im ju priať.

Ponúka sa úvaha, či by v čase krízy nemalo byť aj popieranie COVID-u kvalifikované prísnejšie, než dovoľujú súčasné sankcie za porušenie nariadení.

Česko-slovenské paralely

Tiež by stála za hlbšie skúmanie otázka, či existuje vzťah medzi medzi strmým nárastom prípadov COVID-u v Česku a na Slovensku a vysokou mierou anticovidovej propagandy v týchto krajinách, resp. medzi celkovou vysokou propagandistickou premorenosťou oboch krajín. (Mimochodom aj podobné „anticovidové“ demonštrácie sa konali v Bratislave a v Prahe dva dni po sebe.)

Spoločnosť v takejto „kondícii“ môže v kritických situáciách, najmä ak sú dlhotrvajúce a nezvládnuté, čeliť veľkým problémom, ba až destabilizácii, pričom z dlhodobého hľadiska smerujeme do čias, ktoré môžu prinášať ďalšie skúšky. Samotnej korone ešte nevidno koniec a sú tu aj globálne problémy ako klimatická zmena či migrácia...

Hlúposť a bezohľadnosť sa žiaľ v lockdowne nedajú dať pod zámok. A jedinou vakcínou je zlepšovanie úrovne školstva, vzdelania a kultúry. Azda skúsenosť s COVID-om jasne potvrdí, že ide o priority, ktoré priamo súvisia s našim zdravím, individuálnym aj spoločenským. A aby sme boli trochu optimisti, v duchu úvodného konštatovania môžeme povedať: Našťastie sú nielen ľudia, ktorí rozhadzujú smeti, ale aj ľudia, ktorí ich neúnavne zbierajú.