Veľká noc tento rok pripomínala možno viac pôst, než bujaré veselie, na aké sme zvyknutí – no aspoň malá odmena v podobe tušeného svetla na konci tunela predsa len po sviatkoch prichádza. Vyjadrené metaforou z predošlého komentára: Tí, čo stoja v siahodlhom a nekonečnom rade pred poštou, už aspoň vidia alebo tušia, kedy sa dostanú k okienku.

Vláda a jej premiér Matovič v utorok po karantenizovanej Veľkej noci avizovali, že v pondelok 20. apríla predstavia verejnosti „itinerár“ postupného návratu k normálnemu životu, samozrejme v závislosti od epidemiologickej situácie. Tú dnes ohrozujú skôr jednotlivé excesy v podobe závažných prípadov, ako je Domov sociálnych služieb v Pezinku. Globálny trend je však pozitívny (ak veľkonočná nedisciplinovanosť nepokazí, ako zdôrazňuje premiér). Celkový prírastok nových prípadov a vývoj situácie naznačujú, že na Slovensku je epidémia ako-tak pod kontrolou a magický ukazovateľ R0 – teda počet ľudí, ktorých infikuje jeden nakazený – osciluje okolo jednotky.

Možno súhlasiť s premiérom, že ako prví by sa mali benefitu zo zlepšenia (presnejšie nezhoršenia) situácie dočkať pacienti čakajúci na operácie, preto sa má v nemocniciach spustiť časť plánovaných lekárskych výkonov pozastavených pre koronavírus. Podobne postupujú v susednom Česku.

Tisícky ľudských príbehov
Menšia zhoda panuje v otázke, či a kedy otvoriť malé obchodné prevádzky. Premiér Matovič argumentuje, že ak sa slovenská ekonomika prepadla o cca 30 percent, otvorenie prevádzok obchodov a služieb by pomohlo k náprave len dvoma percentami. Zásadnejší vplyv na zvyšných 28 percent má kondícia väčších firiem – najmä ich zahraničných obchodných partnerov, teda odoberateľov či dodávateľov, s ktorými je slovenská ekonomika úzko previazaná.

To je však len časť problému. Iný uhol pohľadu ponúkajú príbehy malých podnikateľov a ich zamestnancov, ktorí sa ocitli v existenčnom ohrození aj napriek snahe štátu poskytnúť im prvú pomoc. Tento krok – teda príspevok živnostníkom a podnikateľom, ktorí museli zatvoriť prevádzky, alebo im klesli tržby – je isteže chvályhodný, podobne ako ďalšie rýchle opatrenie v podobe ochrany pred konkurzmi, veriteľmi a pod.
Napriek tomu sa situácia dotkla množstva ľudí, ktorí sa ocitli existenčnom ohrození a nebolo by spravodlivé, keby ich premiér prehliadal iba preto, aby si dokázal svoju pravdu, alebo keby pripisoval argumenty svojich oponentov iba tomu, že má niekto „kamaráta majiteľa golfového areálu“.

Nejde len o DPH
Advokátom podnikateľov nie je len vicepremiér Sulík apelujúci na otvorenie ďalších obchodov („Toto nám zlikviduje maloobchodné podhubie, ktoré tu vznikalo desiatky rokov...“).

Takisto aj predseda Rady pre rozpočtovú zodpovednosť – a niekdajší guvernér Národnej banky Slovenska – Ivan Šramko po stretnutí expertov u prezidentky Zuzany Čaputovej odporučil, že by sa mal pohľad na problém rozšíriť z HDP aj na ďalšie aspekty, napríklad na zamestnanosť. Pretože za zdanlivo bezvýznamnými dvoma percentami HDP je kopec ľudských príbehov, nešťastí, ľudí, ktorí môžu skončiť v sociálnej sieti – a teda v konečnom dôsledku aj ďalších finančných dopadov. Celkovo sa malé a stredné podniky na Slovensku podieľajú na zamestnanosti ľudí viac než 70 percentami.

Vývoj epidémie dnes nie je takou neznámou ako bol pred mesiacom. Situácia sa mierne zlepšuje vo francúzskom ohnisku nákazy v Mulhouse, aj v Taliansku, postupne sa uvoľňujú pravidlá v Španielsku. V Nemecku sa zotavila viac ako polovica ľudí nakazených koronavírusom (k 13. aprílu to bolo 64-tisíc pozitívne testovaných).

Rakúsky kancelár Sebastian Kurz napríklad vyhlásil: "Z ekonomického hľadiska chceme túto krízu prekonať čo najrýchlejšie a bojovať za každé pracovné miesto v Rakúsku.“ A tieto slová nemusia byť v žiadnom rozpore s Matovičovým krédom bojovať za zdravie či život každého človeka.

Hnev oslabuje imunitu
Otázka predsa nestojí tak, či má pravdu Matovič alebo Sulík a či poslúchnuť lekárov alebo ekonómov. Ide predsa zakaždým o ochranu toho istého človeka – či už ho chránime pred chorobou, alebo pred biedou.

Utlmenie emócií by pomohlo obom stranám. Premiér nemusí „itinerár“ ďalších krokov prezentovať na sociálnej sieti s povzdychom „no dobre teda, ja vám tie obchody otvorím“. (Konkrétne uviedol: „Úprimne - prestali ma už baviť počúvať tie bludy, ako Matovič ide zavraždiť slovenskú ekonomiku, lebo nechce teraz rýchlo hneď a zaraz otvoriť ďalšie zavreté obchody...“) A jeho kritici ho zasa nemusia označovať za duševne labilného diktátora.

Nech rozhodujú politici, nech im k tomu ekonómovia i zdravotníci dávajú kvalitné odporúčania – no nech hlavne nerozhodujú sociálne siete, kde sa negatívnym emóciám darí ako koronvírusu na čínskom trhu. Pamätajme, že hnev oslabuje imunitu – prinajmenšom tú spoločenskú.