Bratislava 29. októbra (Teraz. sk) - Novela zákona o sociálno - právnej ochrane detí a sociálnej kuratele bola schválená parlamentom SR vo februári. ,,Mali sme klientov, ktorých odmietali reedukačné centrá, nepatrili nikde, ale v detskom domove sme si s nimi museli poradiť“, hovorí Ľubomír Sluk.

Novela zákona o sociálno - právnej ochrane detí a sociálnej kuratele bola schválená parlamentom SR vo februári. Ako sa to konkrétne prejavilo na činnosti vášho detského domova vo Svidníku?

Na spomínanú novelu Zákona 305/2005 detské domovy čakal túžobne a veľmi dlho. Prax ukázala za ostatné desaťročie mnoho vecí bolo potrebné aktualizovať a zapracovať do legislatívy. Som rád, že sme od zriaďovateľa (Ústredia PSVR, či Ministerstva PSVR) dostali priestor pri pripomienkovaní dôležitých náležitostí tohto zákona, že to nebolo len rozhodnutím zhora, ale vychádzalo sa najmä z každodenných nástrah s ktorými zápasili nielen detské domovy. S účinnosťou tejto novely Zákona sa naše úlohy koncentrovali na dve etapy.

Konkrétne?

Na máj 2018, kedy Novela nadobudla účinnosť a rozsiahlejšie zmeny nastanú k 1.1.2019, kedy sa rozšíri výkon opatrení sociálno - právnej ochrany detí a sociálnej kurately v Centrách pre deti a rodiny. Máme vypracovaný Program centra, kde sú detailne rozpracované vykonávané opatrenia, či už na základe rozhodnutia súdu, prevenčné programy a opatrenia na predchádzanie krízovým situáciám v rodine, prípadne ich riešenie... Takže legislatívne a programovo vybavení už sme, ostáva nám do konca roka prijať opatrenia pre personálne obsadenie a taktiež pre lepšie
materiálne vybavenie.

Novela je tiež zameraná na zlepšenie kvality a dostupnosti odbornej pomoci rodinám a jednotlivcom ohrozeným drogovou a inou závislosťou. Vyskytli sa vo vašej praxi takéto prípady? Ako ste im dokázali pomôcť?

Som rád, že v našej lokalite je minimum takýchto prípadov, ale náš detský domov, budúce Centrum, sa klientom drogovej závislosti venovať nebude. Na to sú určené iné zariadenia.

Foto:

Rezort práce navrhuje vytvorenie nového druhu multifunkčného zariadenia z dnešných detských domovov, krízových stredísk a resocializačných stredísk - Centra pre deti a rodiny. Je to podľa vás posun k lepšiemu?

Výstižne povedané... multifunkčné zariadenie... :) Už v minulosti detské domovy vykonávali mnohé opatrenia, ktoré nechcel robiť nikto. Mali sme klientov, ktorých odmietali reedukačné centrá, nepatrili nikde, ale v detskom domove sme si s nimi museli poradiť. Tentokrát budú mať centrá presne programovo určené, čo všetko a aké opatrenia budú vykonávať. Veľký posun vpred vidím prevzatím kompetencií a zodpovednosti od úradov práce, konkrétne od odboru sociálno právnej ochrany detí na úradoch. Intenzívne budeme pracovať s rodinami za účelom minimalizovania vzniku krízových situácií, ktoré by mali za následok odňatie dieťaťa z rodiny nariadením ústavnej starostlivosti a prípadne jej sanácie rodiny.

Vysvetlite to bližšie, prosím.

Cieľom, okrem pomoci rodine, má byť zvýšenie dôveryhodnosti spolupráce s rodinou smerom k úradom a centrám. Doteraz sa častokrát stávalo, že rodiny odmietali spoluprácu s úradmi, bola tam naštrbená dôvera, keďže zamestnanci z jednej kancelárie "vynímali" deti z rodín a ich kolegovia z inej kancelárie zase sanovali túto rodinu. A tak táto úloha a zodpovednosť padá na už spomínané centrá.

Máte vo vašom kraji, okrese týchto zariadení dosť? Váš Detský domov vo Svidníku určite z kapacitných dôvodov určite nestačí.

Zariadenia na zabezpečovanie spomínaných opatrení sú strategicky rozmiestnené po celom území republiky tak, aby bola dostupnosť vykonávaných opatrení čo najbližšie k rodinám, spravidla do 50 kilometrov. V Prešovskom kraji je 8 štátnych a 4 neštátne detské domovy,
zhruba v každom okresnom meste. Naša spádová oblasť je hlavne Bardejov, Svidník a Stropkov. Je pravda, že na východnom Slovensku sú kapacity domovov maximálne vyťažené, preto aj v najbližších dňoch by malo dôjsť v našom domove k navýšeniu kapacity.

V roku 2016 ste napríklad zmenili štruktúru zamestnancov. V čom sa to prejavilo?

Čoraz viac sa kladie dôraz na priamy kontakt s deťmi. Náš domov je už niekoľko rokov domov rodinného typu - sú vytvorené samostatné skupiny v rodinných domoch. V jednej samostatnej skupine žije okolo 10 detí, o ktoré sa stará 6 zamestnancov. Dovtedy ich bolo len päť. Transformáciou na rodinný typ pribudlo mnoho činností pre zamestnancov v týchto skupinách starajúcich sa o deti, a to aj v obslužných a ekonomických činnostiach. Pretože sa tu deti samostatne stravujú, hospodária a pod. Z toho dôvodu bolo nevyhnutné posilniť počet zamestnancov v týchto skupinách, ktorí sa striedajú v 8 alebo alebo 12hodinových pracovných zmenách. Rovnako došlo k posilneniu odborných zamestnancov - psychológov.

Aký je rozdiel medzi detským domovom internátneho a rodinného typu?

Čiastočne som už odpovedal... Kým v internátnom type bola jedna centrálna budova, kde bolo centrálne stravovanie (kuchyňa s jedálňou), práčovňa, jeden vychovávateľ na celú chodbu, transformáciou na rodinný typ sa to rozdrobilo na menšie samostatné skupiny, kde je individuálnejší prístup pre prácu s dieťaťom. Navyše, do systému pribudli aj profesionálni náhradní rodičia. Sú to zamestnanci domova, ktorí doma vo svojom rodinnom prostredí vychovávajú deti z detského domova.

Ako sa z absolventa matematiky a informatiky v odbore učiteľstvo vzdelávacích predmetov Univerzity P. J. Šafárika v Košiciach stal riaditeľ detského domova?

Pochádzam z učiteľskej a hudobníckej rodiny. Mám o dva roky staršiu sestru. S manželkou Michaelou máme dve deti, dcéru Líviu (8) a synčeka Michaela (4). Rodičia sú už na dôchodku, no celý život pracovali ako vychovávatelia. Svoju pedagogickú prax začínali v rovnakom detskom domove, vo Svidníku, rovnako ako aj moji starí rodičia z otcovej strany. Takže ja som už treťou generáciou v domove. Ako riaditeľ Detského domova Svidník pôsobím od decembra 2012.
Okrem toho, že sme rýdzo učiteľská rodina napravo-naľavo, sme aj športovo orientovaní (stolný teniso, ja som ho kedysi hrával závodne – zo zdravotných dôvodov som musel prestať, otec ešte v súčasnosti trénuje deti s trénerskou licenciou). Žijeme hubou (otec so svojou kapelou napr. „ženil“ Mira Šatana na Bojnickom zámku.

Kde ste získali hudobné základy?

Hudobné základy som získal v rodine a počas ZUŠ (klavír, flauta, klarinet). Potom som prešiel na saxofón, naučil sa na gitare, ale keďže v rodine (bratranci) sme mali už dvoch gitaristov, začal som hrávať na basgitare. Niekedy v maturitnom ročníku ma oslovila známa, ktorá hrávala na kontrabase v našom folklórnom súbore, či by som nezobral kontrabas za ňu, že už chce skončiť, že keď mi ide basgitara, pôjde aj kontrabas. A tak bolo. Len druhýkrát som držal kontrabas v rukách a už som išiel na vystúpenia. Samozrejme, bolo potrebné zvládnuť techniku sláčika a tú som získal počas štúdii na VŠ v Košiciach, kedy som študoval na II. cykle ZUŠ, pretože som prešiel od folklóru ku klasike. Najprv to bol krátko fungujúci ale výnimočný projekt Svidníckeho komorného orchestra, ktorý za 2 roky fungovania vyhrával všetky hudobné súťaže na Slovensku a potom neskôr som začal hrávať, počas výšky, v košickom mládežníckom orchestri Musica Iuvenalis pod vedením dirigenta Igora Dohoviča.

Foto:

No popri tom ste neopustili ani informatiku.

Už počas štúdia som začal viac inklinovať k Informatike, na čo som sa aj špecializoval a držím sa jej aj v súčasnosti. Som zakladateľ reklamnej, produkčnej a umeleckej spoločnosti GRAND STUDIO, s.r.o. – tvorba grafiky, webových stránok, internetových obchodov a aplikácií, rovnako zastrešujeme organizačne a produkčne mnohých interpretov a podujatia. Tlačový servis sme zabezpečovali napríklad speváčke Kristíne, IMT Smile, Heľenine Oči, viacerým súťažiacim zo Superstar a iným interpretom.

Po štúdiu VŠ ste sa však priamo nestali riaditeľom Detského domova. Alebo áno?

Odišiel som na rok za prácou do Anglicka, kde som sa čoskoro vypracoval na druhého hlavného kuchára na tú dobu v najväčšej sieti reštauračných zariadení v Británii – La Tasca. Išlo o španielsku kuchyňu, ktorú som si zamiloval. Po návrate z UK som sa už naplno venoval pracovným povinnostiam na Slovensku.

Od roku 2003 organizujete Slovenskú hudobnú ligu (SHL).

Slovenská hudobná liga (pôvodne Stropkovská hudobná liga, ďalej len „SHL“) - súťaž autorskej tvorby hudobných interpretov. Motiváciou k zorganizovaniu prvého ročníka bolo ponúknuť priestor interpretom prezentovať svoju tvorbu pred širokým publikom.
Filozofia súťaže si postupne uložila za cieľ podporu talentovaných autorov a hudobníkov v širšom rozsahu a najlepším ponúka spoluprácu aj po uplynutí časového horizontu trvania súťaže. Víťaz a finalisti SHL, okrem vecných a viazaných peňažných prostriedkov, získavajú nahrávanie singlov (víťaz album a videoklip), organizátori im ponúkajú PR servis, účinkovanie na rôznych festivaloch či podujatiach a iné. Z finále vychádza výberové Live CD, na ktorom má každý z finalistov jednu pesničku - víťaz jednu navyše. Po finále sa organizujú koncerty vybraných finalistov, štandardne v miestach základných kôl a finále.
SHL sa koná raz za dva roky (ide o bienále, od r. 2003) a vychádza z formátu základných kôl a finále. Do SHL sa môžu prihlásiť interpreti (okrem víťazov jej predchádzajúcich ročníkov) - hudobné skupiny alebo jednotlivci bez žánrového a vekového obmedzenia.

Čo považujete za doteraz najväčší úspech tohto projektu?

Na Slovensku za posledných 20 rokov bolo pomerne veľa talentových súťaží. Takmer žiadne z nich v slovenskom hudobnom priemysle neprežili viac ako 5 rokov. Napriek tomu, že SHL je nekomerčný projekt, získal si pozornosť a tradíciu u ľudí, nielen súťažiacich ale aj fanúšikov. Ako bienále fungujeme už od roku 2003 a to bez akýchkoľvek dotácií a sponzorských príspevkov. Sme radi za dlhoročných partnerov, ktorí nám, súťažiacim a divákom poskytnú priestor na realizáciu projektu, nahrávacie štúdiu, vecné ceny a iné. Verím, že SHL prežila aj vďaka tomu, že to robíme od srdca a pre iných. Po štvrtom ročníku SHL nás povzbudili aj odporúčania súťažiacich, ktorí tvrdili, aby sme konečne „vyšli z ulity“ na celoslovenský rozmer, čo sa aj v šiestom ročníku udialo – zmenou názvu zo Stropkovská na Slovenská a finále sa organizovalo pod holým nebom v Bratislave a za výnimočnej zostavy porotcov.