Bratislava 18. júna (TASR) - Fair Trade alebo férové obchodovanie mení svetový trh s banánmi k lepšiemu. V krajinách ako je Ekvádor alebo Kolumbia dáva šancu aj malým pestovateľom vyvážať svoju produkciu za konkurencieschopné ceny, ktoré ich dôstojne uživia.

Vďaka férovému obchodovaniu sa zastavilo vyľudňovanie vidieka, kde už ľudia dokážu nájsť pracovné príležitosti. V rozhovore pre TASR v rámci multimediálneho projektu Osobnosti: tváre, myšlienky to povedala generálna manažérka Združenia malých producentov banánov v El Guabo v Ekvádore Lianne Zoeteweijová.


-V akej oblasti pôsobí vaše združenie?-
Nachádzame sa na juhozápade Ekvádora. Teritórium, kde pôsobíme, sa rozprestiera na území do sto kilometrov od peruánskych hraníc. Združujeme 125 členov a každý z nich obhospodaruje v priemere šesť hektárov pôdy. Sú to malí producenti, no všetci sa zapojili do systému férového obchodovania.

-Je pre malých poľnohospodárov v Ekvádore efektívnejšie združovať sa a tak ponúkať svoju produkciu?-
Ekvádor je spolu s Kolumbiou najväčším juhoamerickým exportérom banánov. Týždenne vyvezie päť miliónov škatúľ banánov. V súčasnosti to znamená, že je na juhoamerickom trhu prebytok tejto komodity. Väčšinu banánov vyvážame do Čile, do USA a zvyšok do Európy. V tomto opise je aj vysvetlenie, prečo sa malí producenti združujú. Samostatne by nemali šancu vyvážať svoju produkciu, no ako združenie dokážu zhromaždiť dostatok tovaru, aby získali prístup na svetový trh. Pokiaľ týždenne dokážeme vyviezť aspoň 25 tisíc škatúľ banánov, tak už sme zaujímaví ako exportéri.

-Ako je to s vaším prístupom na európsky trh? Máte šancu získať preferenčné zaobchádzanie, keďže Ekvádor sa považuje za rozvíjajúcu sa ekonomiku?-
Nie, pretože my samotní sa nemôžeme uchádzať o preferenčný prístup. Na to je potrebné, aby ekvádorská vláda mala príslušnú dohodu s EÚ. Pre Ekvádor takáto dohoda platí od 1. januára 2017.

-Do ktorých európskych krajín sa vám darí vyvážať banány?-
Do Európy vyvážame od roku 1998 a prvou krajinou bolo Švajčiarsko. V súčasnosti dodávame banány do Talianska, Rakúska a Nemecka. Okrem toho máme veľkých odberateľov aj v Kanade, USA a na Novom Zélande.

-Na globálnom trhu s banánmi už teda pôsobíte takmer dve desaťročia. Ako sa počas tohto obdobia zmenil?-
Myslím si, že sa postupne mení k lepšiemu. Dokážeme s odberateľmi uzatvárať ročné kontrakty, čo je pre nás veľmi pozitívny posun, pretože v minulosti išlo len o týždňové zmluvy na dodávky. Ceny sa na týždennej báze často menili. Trh bol nestabilný a veľmi nevýhodný pre malých dodávateľov, pretože veľkí odberatelia, ako sú obchodné reťazce, vždy tlačili na čo najnižšie ceny. Platí však, že na každom trhu sú iné pravidlá a napríklad v Poľsku je stále 40-60 % dodávok kontrahovaných na týždennej báze. Pokiaľ dochádza k veľkým výkyvom na trhu, Ekvádorčania ich pociťujú veľmi výrazne. Ak je na trhu nedostatok banánov, tak sa ich cena zvyšuje aj v Ekvádore, čo poškodzuje nízkopríjmové skupiny obyvateľov. Naopak, ak je na trhu prebytok banánov, ich cena padá veľmi nízko. Často tri až štyri USD pod náklady malých producentov. Aj tento vývoj spôsobil, že ekvádorskí pestovatelia banánov začali vytvárať združenia.

-Aké má pre vás výhody zapojenie sa do systému férového obchodovania?-
Vďaka nemu máme stabilné kontrakty, ktoré sa vyjednávajú v decembri na rok dopredu. Môžeme lepšie finančne plánovať a aj sa uchádzať v banke o úvery, pretože vieme dokladovať pravidelné príjmy. Tento systém zlepšuje aj životný štandard malých pestovateľov, ktorí dokážu lepšie zabezpečiť svoje rodiny. Hoci sa na svetovom trhu stále objavuje veľa týždňových kontraktov, už aj veľkí producenti chápu, že do budúcnosti majú perspektívu skôr dlhšie zmluvy. Pre nás je problém jedine v tom, že Ekvádor podpísal obchodnú dohodu s EÚ pomerne neskoro, preto na tamojšom trhu stále ťaháme za kratší koniec v porovnaní s Kolumbiou, Peru či stredoamerickými štátmi. Tie nás predbehli o dva až tri roky a táto strata nás stále poškodzuje. Preto sme hľadali možnosti presadiť sa aj inde v Európe, mimo EÚ.

-Boli ste pri hľadaní úspešní?-
Paradoxne, našou šancou sa stali ekonomické sankcie EÚ proti Rusku. Ich dovoz z únie sa zastavil a mohli sme nastúpiť my. Nebolo to však bez komplikácií, lebo znamenali veľké oslabenie dolára voči rubľu a to predražilo aj dovážané banány, čím sa znížila ich spotreba. Napriek tomu však väčšina banánov v Rusku počas sankcií pochádza z Ekvádoru. Na to, aby sme ešte viac posilnili naše postavenie v rámci svetového obchodu, potrebovali by sme aj dohody s Tureckom a s Čínou. Naša združenie sa v tomto smere spolieha na systém férového obchodovania, do ktorého sme sa zapojili, a tým sa snažíme vyvážiť nevýhody, ktoré máme v porovnaní s veľkými producentmi.

-Ktoré máte na mysli?-
Najväčší rozdiel je v tom, že malí producenti nemajú k dispozícii kontajner pre lodnú alebo leteckú dopravu v mieste expedovania ich tovaru. Veľkí producenti áno, pretože ich dokážu zaplniť svojím tovarom a to je silná konkurenčná výhoda. Malí pestovatelia si musia logistiku zorganizovať inak a zaplatiť dopravu až do prístavu, kde sa plnia a nakladajú kontajnery.

-Férové obchodovanie a jeho produkty sú v rámci Európy viac rozšírené v jej západnej časti. Vidíte v tomto smere aj nejaké príležitosti a zmeny v nových členských krajinách EÚ?-
Štátne orgány by mali v týchto krajinách vysvetľovať obyvateľom i obchodníkom, čo je to férové obchodovanie, aké sú jeho dôvody a aké z neho plynú výhody. Férové obchodovanie prináša jeho subjektom, ktoré sú najmä z menej rozvinutých krajín, stabilitu a väčšiu istotu, ako by mali v rámci bežného trhového mechanizmu. Napokon, aj cenové rozdiely medzi tovarmi, ktoré sa objavujú v obchodoch a pochádzajú z férového obchodovania a tými, ktoré sa predávajú mimo tejto schémy, nie sú veľké. Hovoríme o eurocentoch a nie o eurách a vtedy aj pre spotrebiteľa nie je žiadny dôvod na to, aby odmietol výrobky z férového obchodovania s tým, že sú drahé.

-Ako zmenilo férové obchodovanie životný štandard ľudí v Ekvádore?-
Výrazne. Majú viac peňazí, pre banky sú kredibilní partneri a môžu investovať napríklad aj do vzdelania svojich detí, ktorým vedia zaplatiť štúdium na univerzitách. Za dve desaťročia sa malí pestovatelia zmenili z ľudí žijúcich zo dňa na deň na príslušníkov strednej triedy. Životná úroveň sa zdvihla aj robotníkom na farmách, ktorým sa vďaka tomu podarilo dostať z pasce chudoby a v súčasnosti dokážu žiť v dôstojných podmienkach.

-Dokáže férové obchodovanie prekonávať aj regionálne ekonomické rozdiely v Ekvádore? Pretože ak ľudia majú dôstojné podmienky na život na farmách na vidieku, nemajú dôvod sťahovať sa do miest...-
Áno, to je pravda. Migrácia do miest sa v našom regióne zastavila. Práve naopak, ľudia sa dokonca vracajú na vidiek, a to nielen z ekvádorských miest, ale aj zo Španielska alebo z USA. Láka ich to, že môžu mať dobrú prácu v miestach, odkiaľ pochádzajú.