Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Minister zahraničných vecí SR Miroslav Lajčák exkluzívne pre TABLET.TV.
Autor Tablet.TV
Bratislava 20. septembra (TASR) – Je také krásne slovenské príslovie - Šuster drž sa svojho kopyta. Moje kopyto je zahraničná politika. Minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Miroslav Lajčák to uviedol v relácii Pavla Demeša CD Klub. Reagoval tak na otázku, či sa v budúcnosti vidí ako minister zahraničných vecí, alebo zvažuje aj možnosť kandidovať v blížiacich sa prezidentských voľbách.
„Niečo som sa o nej (zahraničnej politike) už asi naučil. Cítim sa v nej dobre, moja práca je mojím koníčkom a chcem sa jej venovať aj do budúcna,“ konštatoval Lajčák, ktorý sa iba pred pár dňami vrátil z New Yorku, kde predsedal 72. Valnému zhromaždeniu (VZ) OSN.
Počas svojho pôsobenia sa vrátil na Slovensko 17-krát, keďže zároveň šéfoval rezortu diplomacie. „Bol to výnimočný rok. Pre profesionálneho diplomata možnosť vykonávať funkciu predsedu VZ je naozaj taký diplomatický Mont Everest. Je to funkcia, ktorá je najvyššia v hierarchii OSN a samozrejme OSN je centrálna medzinárodná organizácia, čiže dá sa povedať, že je to najvyššia protokolárna pozícia, aká vo svete existuje,“ spresnil.
Priznal, že predchádzajúci rok bol náročný. Každý jeho pracovný deň sa začínal tým, že si pozrel elektronickú poštu z Bratislavy. „Reagoval som na ňu. Vybavil som prvé telefonáty a vlastne až potom som sa začal venovať OSN. Tie dve úlohy v jednom. Bolo to náročné, ale dalo sa to skĺbiť. Som rád, že to takto dopadlo,“ uviedol.
Ako ďalej poznamenal, Valné zhromaždenie počas jeho pôsobenia zasadalo 117-krát, z toho zhruba 75-krát mu predsedal osobne buď úplne alebo čiastočne. „Prijali sme viac než 310 dokumentov, rezolúcií, vyhlásení a podobne. Mal som viac než 650 bilaterálnych rokovaní za ten rok, z toho najviac, asi 440, bolo s predstaviteľmi členských štátov vrátane asi 26 prezidentov, predsedov vlád a asi 90 ministrov zahraničných vecí,“ konštatoval. Dodal, že predniesol približne 300 prejavov a verejných vystúpení. Absolvoval 20 služobných ciest v 26 krajinách. Jeho tím tvorilo zhruba 30 ľudí z 26 krajín z celého sveta. Sedemdesiat percent tvorili ženy.
Najsilnejší dojem naňho urobili stretnutia s pápežom Františkom, americkým prezidentom Donaldom Trumpom a s ministrom zahraničných vecí Kórejskej ľudovodemokratickej republiky (KĽDR). „Pápež František, u ktorého som mal súkromnú audienciu, je ohromná osobnosť, veľmi silná charizma a obrovská dobrota z neho ide. Prezident Trump, to bolo naozaj zaujímavé stretnutie, pretože je to človek, ktorý hýbe touto planétou, číže možnosť mať s ním samostatné stretnutie je niečo, čo zostane človeku v pamäti. A takisto mi utkvelo v pamäti moje prvé stretnutie s ministrom zahraničných vecí KĽDR, počas vlaňajšieho VZ hlavne tým, v akom neuveriteľnom strese ten človek bol. Ten sa bál čokoľvek povedať. Bolo vidieť to napätie a stres,“ priznal Miroslav Lajčák.
Myslí si, že OSN ako organizácia je v súčasnosti v takej kondícii, v akej my ako členské krajiny chceme, aby bola. „Je nenahraditeľná...Nemôžem povedať, že je v dobrej kondícii, ani že je v zlej kondícii. OSN nežije nezávisle od vôle členských krajín. A ako hovorím, je tak efektívna, ako my jej dovolíme. Ale jedna vec je absolútne jasná, že keby sme OSN nemali, tak si ju musíme zajtra vytvoriť, lebo je to jediná univerzálna platforma, kde sa schádzajú politici, aby riešili problémy tejto zemegule,“ konštatoval.
Domnieva sa, že misia na čele VZ OSN bola úspešná najmä pre slovenskú diplomaciu. „Zviditeľnili sme Slovensko na najvyššej svetovej úrovni. Spolu so mnou tam boli ďalší štyria slovenskí diplomati, ktorí si vyskúšali svoje sily a schopnosti v globálnej súťaži a môžem povedať, že sme obstáli,“ dodal.
Keďže Slovensko od júla predsedá zoskupeniu V4 a od januára budúceho roka Organizácii pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe(OBSE), Lajčákove aktivity budú smerovať predovšetkým týmto smerom. „Ja som sa od ministerstva neodpojil, ale je iné byť každý deň tu, alebo komunikovať na diaľku. Prestúpil som z jedného rýchlo idúceho vlaku do rovnako rýchlo idúceho. Tá hlavná výzva je príprava predsedníctva v OBSE. Je to najväčšia bezpečnostná organizácia, 57 krajín v nej združených rieši citlivé otázky, na prvom mieste je Ukrajina. To znamená, že zase to bude test pre našu diplomaciu,“ povedal v relácii Pavla Demeša.
V otázke predsedníctva vo V4 pripúšťa, že vzhľadom na postavenie zoskupenia v rámci EÚ to nebude jednoduché. „Samozrejme chcem, aby sme zlepšili to vnímanie V4 v rámci EÚ. No a samozrejme sú tu veľmi citlivé témy v samotnej EÚ. Finalizujú sa rokovania o brexite, rozbiehajú sa rokovania o budúcom rozpočte, Európa sa pripravuje na voľby do EP. Je mi osobne ľúto, že EÚ je tak zahltená sama sebou a svojimi vnútornými vecami, že jej hlas chýba,“ zdôraznil, pričom dodal, že to výrazne pociťoval v New Yorku.
Napriek tomu, že sa Miroslav Lajčák vrátil na Slovensko iba pred pár dňami, jeho prvá pracovná cesta bude smerovať práve do OSN. Ako minister zahraničných vecí bude súčasťou delegácie prezidenta Andreja Kisku, ktorý vystúpi v pléne OSN. „Je mojou povinnosťou ako ministra zahraničných vecí byť v New Yorku, čiže paradoxne moja prvá cesta po návrate z New Yorku ma opäť zavedie do OSN, ale už ako ministra zahraničných vecí,“ uzavrel.
„Niečo som sa o nej (zahraničnej politike) už asi naučil. Cítim sa v nej dobre, moja práca je mojím koníčkom a chcem sa jej venovať aj do budúcna,“ konštatoval Lajčák, ktorý sa iba pred pár dňami vrátil z New Yorku, kde predsedal 72. Valnému zhromaždeniu (VZ) OSN.
Počas svojho pôsobenia sa vrátil na Slovensko 17-krát, keďže zároveň šéfoval rezortu diplomacie. „Bol to výnimočný rok. Pre profesionálneho diplomata možnosť vykonávať funkciu predsedu VZ je naozaj taký diplomatický Mont Everest. Je to funkcia, ktorá je najvyššia v hierarchii OSN a samozrejme OSN je centrálna medzinárodná organizácia, čiže dá sa povedať, že je to najvyššia protokolárna pozícia, aká vo svete existuje,“ spresnil.
Priznal, že predchádzajúci rok bol náročný. Každý jeho pracovný deň sa začínal tým, že si pozrel elektronickú poštu z Bratislavy. „Reagoval som na ňu. Vybavil som prvé telefonáty a vlastne až potom som sa začal venovať OSN. Tie dve úlohy v jednom. Bolo to náročné, ale dalo sa to skĺbiť. Som rád, že to takto dopadlo,“ uviedol.
Ako ďalej poznamenal, Valné zhromaždenie počas jeho pôsobenia zasadalo 117-krát, z toho zhruba 75-krát mu predsedal osobne buď úplne alebo čiastočne. „Prijali sme viac než 310 dokumentov, rezolúcií, vyhlásení a podobne. Mal som viac než 650 bilaterálnych rokovaní za ten rok, z toho najviac, asi 440, bolo s predstaviteľmi členských štátov vrátane asi 26 prezidentov, predsedov vlád a asi 90 ministrov zahraničných vecí,“ konštatoval. Dodal, že predniesol približne 300 prejavov a verejných vystúpení. Absolvoval 20 služobných ciest v 26 krajinách. Jeho tím tvorilo zhruba 30 ľudí z 26 krajín z celého sveta. Sedemdesiat percent tvorili ženy.
Najsilnejší dojem naňho urobili stretnutia s pápežom Františkom, americkým prezidentom Donaldom Trumpom a s ministrom zahraničných vecí Kórejskej ľudovodemokratickej republiky (KĽDR). „Pápež František, u ktorého som mal súkromnú audienciu, je ohromná osobnosť, veľmi silná charizma a obrovská dobrota z neho ide. Prezident Trump, to bolo naozaj zaujímavé stretnutie, pretože je to človek, ktorý hýbe touto planétou, číže možnosť mať s ním samostatné stretnutie je niečo, čo zostane človeku v pamäti. A takisto mi utkvelo v pamäti moje prvé stretnutie s ministrom zahraničných vecí KĽDR, počas vlaňajšieho VZ hlavne tým, v akom neuveriteľnom strese ten človek bol. Ten sa bál čokoľvek povedať. Bolo vidieť to napätie a stres,“ priznal Miroslav Lajčák.
Myslí si, že OSN ako organizácia je v súčasnosti v takej kondícii, v akej my ako členské krajiny chceme, aby bola. „Je nenahraditeľná...Nemôžem povedať, že je v dobrej kondícii, ani že je v zlej kondícii. OSN nežije nezávisle od vôle členských krajín. A ako hovorím, je tak efektívna, ako my jej dovolíme. Ale jedna vec je absolútne jasná, že keby sme OSN nemali, tak si ju musíme zajtra vytvoriť, lebo je to jediná univerzálna platforma, kde sa schádzajú politici, aby riešili problémy tejto zemegule,“ konštatoval.
Domnieva sa, že misia na čele VZ OSN bola úspešná najmä pre slovenskú diplomaciu. „Zviditeľnili sme Slovensko na najvyššej svetovej úrovni. Spolu so mnou tam boli ďalší štyria slovenskí diplomati, ktorí si vyskúšali svoje sily a schopnosti v globálnej súťaži a môžem povedať, že sme obstáli,“ dodal.
Keďže Slovensko od júla predsedá zoskupeniu V4 a od januára budúceho roka Organizácii pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe(OBSE), Lajčákove aktivity budú smerovať predovšetkým týmto smerom. „Ja som sa od ministerstva neodpojil, ale je iné byť každý deň tu, alebo komunikovať na diaľku. Prestúpil som z jedného rýchlo idúceho vlaku do rovnako rýchlo idúceho. Tá hlavná výzva je príprava predsedníctva v OBSE. Je to najväčšia bezpečnostná organizácia, 57 krajín v nej združených rieši citlivé otázky, na prvom mieste je Ukrajina. To znamená, že zase to bude test pre našu diplomaciu,“ povedal v relácii Pavla Demeša.
V otázke predsedníctva vo V4 pripúšťa, že vzhľadom na postavenie zoskupenia v rámci EÚ to nebude jednoduché. „Samozrejme chcem, aby sme zlepšili to vnímanie V4 v rámci EÚ. No a samozrejme sú tu veľmi citlivé témy v samotnej EÚ. Finalizujú sa rokovania o brexite, rozbiehajú sa rokovania o budúcom rozpočte, Európa sa pripravuje na voľby do EP. Je mi osobne ľúto, že EÚ je tak zahltená sama sebou a svojimi vnútornými vecami, že jej hlas chýba,“ zdôraznil, pričom dodal, že to výrazne pociťoval v New Yorku.
Napriek tomu, že sa Miroslav Lajčák vrátil na Slovensko iba pred pár dňami, jeho prvá pracovná cesta bude smerovať práve do OSN. Ako minister zahraničných vecí bude súčasťou delegácie prezidenta Andreja Kisku, ktorý vystúpi v pléne OSN. „Je mojou povinnosťou ako ministra zahraničných vecí byť v New Yorku, čiže paradoxne moja prvá cesta po návrate z New Yorku ma opäť zavedie do OSN, ale už ako ministra zahraničných vecí,“ uzavrel.
